daniela Kapitáňová, spisovateľka, publicistka, divadelná režisérka

Odvždy mnohí putovali k tým niekoľkým divotvorným, čo žili v ústraní, pili len vodu a hovorili v podobenstvách. Ľudia od nich čakali pomoc, alebo aspoň chceli pobudnúť v ich prítomnosti. 

Poznala som jedného takého, ten však nesedával v pustovni, ale v kaviarni, nehovoril v podobenstvách, ale v aforizmoch, pil kávu a nielen kávu a svet iba glosoval. 

Napriek tomu robil divy.

Dokázal napísať román dvomi riadkami.

Dokázal poslať svoj strach za dvere. 

Dokázal byť zdvorilým aj k tým, ktorí tomu nerozumeli.

Dokázal vyslobodiť slová zo zajatia fráz.

Dokázal sa nesťažovať. 

Dokázal byť najlepším kamarátom každému, kto najlepšieho kamaráta potreboval.

Dokázal mať neochvejne rád.

Preto sme všetci hľadali u neho pomoc a povzbudenie, preto sme všetci potrebovali byť v jeho blízkosti. 

Najdrahší Tomáš, nech je požehnaná tvoja pamiatka!  

Zichrono livracha.

ján Štrasser, básnik, textár, publicista

Nie je to tak dávno, čo som s Tomášom Janovicom sedel v kaviarni a Tomáš z ničoho nič povedal: „Prepadla nás Starobaba a štyridsať zbojníkov.“ Zareagoval som: „Budeme s ňou bojovať. Pomôže nám Smiechulienka a sedem trpaslíkov.“ A na svete bol aforizmus, ktorý Tomáš zaradil do jednej zo svojich kníh pod názvom Pri káve s Jánom Štrasserom. Od 14. decembra viem, že Smiechulienka už Tomášovi nepomôže, naše ďalšie „pri káve“ nebude a je mi veľmi-veľmi smutno.

alta Vášová, prozaička, scenáristka

Tomáš, nenapodobiteľný

tak ako to, čo napísal

Trpkoúsmevné stručné riadky

ktoré nám zanechal

egon Gál, filozof

Keď rabín Šneur Zalman sedel v petrohradskom väzení, vošiel do jeho cely policajný veliteľ a položil mu niekoľko otázok. Posledná bola: „Ako rozumieť tomu, že Boh, ktorý je vševediaci, sa pýta Adama, ,Kde si?‘“ Miesto toho, aby sa pokúšal vysvetliť citát z Biblie, využije ho rabín na to, aby veliteľovi pripomenul jeho vlastný život. „Kde si?“ neznamená kam si sa predo mnou schoval, ale kam si dospel na svojej ceste životom. Cesta Tomášovej generácie bola dosť komplikovaná, ťažko sa to vysvetľuje cudziemu. Kým ostatní rozmýšľajú, ako by odpovedali rabínovi, Janovic stvoril Jajkeleho. Čím viac totiž človek vysvetľuje a zdôvodňuje svoj život, tým viac mu uniká pravda. Pretože človek zväčša nie je tým, kým si myslí, že je.