je to rušná spoločenská tepna, archetyp korza, miesto, ktorého genius loci je spätý s minulosťou. Pamätá si začiatky mesta, keď ešte bolo ako rieka – veľkolepé a skvelé, ale aj temné a zradné. Múdreho povznieslo, neskúseného postupne zadusilo. Mesto s atmosférou starého polaroidu, ktoré nevyžaduje zložité úvahy, aby ste pochopili jeho osobitosť. 

Ale aj tajnostkárske, úzko prepletené a uzavreté samé do seba. Štiavnické dejiny sú rovnako horúce a tragické ako mnohé iné príbehy v Európe. Tu sa však s cudzincom o minulosti hovorí opatrne – je to rodinná záležitosť, do ktorej vám nič nie je. 

Dá sa to vycítiť v tmavých uliciach, kde je miestami doteraz viditeľná skaza spôsobená ľudovládou a kde stredoveké domy obývajú prisťahovalci. Je to ostražité a silné mesto, nádherné a zmarené. Ako kameň, okolo ktorého bahno len pretečie, ale on ostáva sám sebou.

Zaujímam sa o históriu, vďaka nej možno pochopiť výnimočnosť, umenie, kultúru. Keď začínam pracovať na príbehu, od nej sa zvyčajne odvíja môj plán. Avšak len čo sa pustím do práce, príbeh často naberie nečakaný smer.