Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Šesťdesiate v Bratislave

.samuel Ivančák .kultúra

V Apponyiho paláci nájdete novú výstavu pod názvom BA 60-69 / Šesťdesiate v Bratislave mapujúcu túto zaujímavú aj zlomovú dekádu.

Šesťdesiate v Bratislave Samuel Ivančák

k šesťdesiatym rokom sa zvykne dodávať prívlastok „zlaté“. Tých dôvodov je hneď viacero. Bola to dekáda, ktorá globálne znamenala revolúciu. Povojnová generácia sa chopila slova a verejne odmietla názor svojich rodičov. Bez ohľadu na hranice prenikla zhmotnená v tých najrôznejších podobách do bežného života človeka – v priemysle, kultúre, štýle života, dizajne, móde.

Samuel Ivančák

kľúčové udalosti aj pop kultúra

Šesťdesiate roky boli obdobím intenzívnej urbanizácie a industrializácie. Bratislava zažívala ďalší rast počtu obyvateľov. Výstavba panelákov a nových sídlisk bola bežným javom v urbanistickej transformácii mesta. Masívne sa rozvinul priemysel a mnohým hneď napadne aj začiatok stavby Mosta SNP, milovanej aj zatracovanej dominanty mesta. Začala sa stavať Petržalka, rekonštruovala sa ruina hradu a do historického centra začali pribúdať nové, moderné stavby.

Stále ešte pretrvávala pamäť na povojnový čas aj tvrdé, represiami poznačené päťdesiate roky. Celkovú atmosféru šesťdesiatych rokov však prinieslo čiastočné uvoľnenie režimu, ktoré umožnilo prijať a reagovať na dianie aj za hranicami Československa. Stálou výhodou Bratislavy bola bezpochyby jej geografická poloha a najmä blízkosť Viedne. Jej televízne vysielanie či Radio Luxembourg boli hlavnými cestami, ako sa dostať k západnej kultúre. Tieto spôsoby nelegálneho prijímania západnej kultúry sa nevytratili až do pádu totality. 

Samuel Ivančák

Popri rozvoji mesta sa začal rodiť aj jeho kultúrny boom. Vo veľkom vznikli a fungujú divadlá Tatra revue, Astorka či Divadlo na korze. Spoločenské uvoľnenie vyústilo do vzniku dovtedy málo poznanej žurnalistiky v časopisoch Kultúrny život a Mladá tvorba. Doslova masovo sa začalo muzicírovať a medzi mladou generáciou vládol bigbít. Kultúrny život výrazným spôsobom ovplyvnil festival Bratislavská lýra priťahujúci množstvo fanúšikov vtedajšej populárnej hudby. 

od šálok na kávu po magnetofón 

Všetky tieto udalosti dokumentujú stovky fotografií. Táto vizuálna pamäť v sebe uchováva ten najvernejší pohľad. Hlavnou prednosťou výstavy je, trochu paradoxne, priestorová limitácia. Čerpá zo svojej čiastočnej úspornosti a na obsahu jej to vôbec neuberá. Je rozdelená do ôsmich hlavných častí, ktoré mapujú architektúru, rozvoj mesta ako takého, neodmysliteľný štýl a dizajn tých čias, kultúrne, spoločenské aj športové vyžitie obyvateľstva. Množstvo vystavených artefaktov pochádza zo zbierok Slovenského národného múza, Múzeu dizajnu či Múzea obchodu. 

Samuel Ivančák

Mnohé však pochádzajú aj od ľudí, ktorí sa Múzeu mesta Bratislavy ozvali sami. Ponúkli im vybavenie zo svojich domácností, nechceli ho len tak vyhodiť. Bola by to skutočne veľká škoda, pretože o dobe a čase šesťdesiatych rokov tak vypovedajú stovky predmetov bežného užívania v kuchyni a domácnosti. Šálky, taniere či prvé elektrické strojčeky na holenie.

Skvelou ukážkou je oddelenie dizajnu, ktoré ponúka verný pohľad na jedinečný vzhľad nábytkov alebo na ženskú módu. Šesťdesiate roky znamenali aj technologický pokrok. Nadšencov techniky potešia televízory, rádiá či legendárny magnetofón Tesla Sonet duo. V oddelení mapujúcom stavebný rozvoj hlavného mesta si zasa môžete vyskúšať postaviť svoj vlastný panelák.

Samuel Ivančák

Azda najpestrejšou súčasťou výstavy sú plagáty. Zastupujú aj reprezentujú výtvarné umenie, ktoré v tých časoch v uliciach avizovali spoločenské udalosti. Hýria farbami, jedinečným dizajnom, ale z dnešného pohľadu pútajú najmä obsahom. Plagáty s programom kín, diania v amfiteátroch a početných koncertov ponúkajú zaujímavý zoznam udalostí, ktorými kultúrne žili vtedajšie generácie. Napríklad, keď na spomínanej Bratislavskej lýre 1968 vystúpil Cliff Richard či Julie Driscol, v Divadle hudby ste mohli pravidelne zažiť večery s názvom „Beatles či Shadows?“ alebo 1. mája 1966 v PKO o 18:00 vidieť film Obchod na korze.

Samuel Ivančák

Je to výstava, ktorú sa rozhodne oplatí navštíviť. Tí starší si môžu pripomenúť svoju mladosť a naopak, mladší spoznať kus histórie reprezentujúcej jednu z najzaujímavejších minulých dekád. Výstava je otvorená od utorka do nedele v čase od 10:00 do 18:00.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite