v sobotu 13. januára uplynie 28 rokov od odchodu kostýmovej výtvarníčky, scénografky, scenáristky a režisérky Ester Krumbachovej. Šedá eminencia aj múza filmovej Novej vlny, ktorá ju nielen spoludefinovala, ale posúvala svojou invenciou a prácou s až filozofickým presahom filmy Jana Němce, Věry Chytilovej a ďalších tvorcov oveľa ďalej. Renesančná umelkyňa, žena, ktorá bola nekonvenčná a slobodná v tvorbe i živote. My jej venujeme náš víkendový to do list.
„Kostým musí mít filozofii, musí být fantomem zjevu herce, magnetem.“
do galérie:
ester Krumbachová online
Online archív ponúka nielen prierez celou tvorbou Ester Krumbachovej, zdigitalizovaná je tu celá jej pozostalosť – listy, fotografie, básne, kresby, rôzne text, návrhy kostýmov či amulety. Dlhé roky nebolo možné sa k jej pozostalosti dostať, napokon sa to podarilo kurátorskému združeniu Are. K Edith Jeřábkovej a Zuzane Blochovej sa pripojila aj filmová teoretička Kateřina Svatoňová. Online archív sa stále dopĺňa, pribudne doň napr. aj jej súkromná korešpondencia. Ako v jednom z rozhovorov uviedla Zuzana Blochová: „Nejsou to jen dopisy, kde by sdělovala druhému člověku pouze nějaké informace. Ona se v tom médiu pouští dál, píše o tvorbě, volně přechází k esejistickým úvahám o životě. To se týká i jejích deníkových záznamů, které jsou velmi intimního charakteru.“ Krumbachovej pozostalosť bola už prezentovaná na niekoľkých výstavách a postupne ju odhaľuje zdigitalizovaný online archív.
fero Lipták – Nad rozliatym mliekom
Už iba do 21. januára si v Galérii Nedbalka môžete pozrieť výstavu, ktorá predstavuje dnes už klasické maľby na plátne Fera Liptáka. Hlavným motívom sú postavičky, ktoré sa pozerajú na svet očami nevinného dieťaťa. Inšpiráciou mu je každodenný život, z ktorého si robí kreslené zápisky, sám ich nazýva ,,zákresníky“, ktoré neskôr prenesie ako maľbu na plátno. Ako je to aj v prípade diela Pasažieri, kde mu zdrojom námetov boli cesty vlakom. Vystavené diela sú charakteristické výraznou farebnosť a vyžaruje z nich až detská radosť zo samotného aktu tvorby. Viac o výstave píše kurátorka Alexandra Kočišková:
A rozprávanie Fera Liptáka si môžete vypočuť v podcaste z nášho archívu:
kde: Galéria Nedbalka, Nedbalova 17, Bratislava
kedy: ut – ne: 13.00 – 19.00
hry mysle: Zuzana Mináčová, Dionýz Troskó
Výstava Hry mysle je tretím kurátorským počinom galérie FOG v sérii výstav spájajúcich zdanlivo rozdielnych autorov. Tento krát sú prezentovanými umelcami Zuzana Mináčová, fotografka, a Dionýz Troskó, sochár. Obaja sa prostredníctvom svojich umeleckých aktivít zapojili do diskusie o politickej slobode. Na jednej strane máme Zuzanu Mináčovú významnú osobnosť slovenskej fotografie od 60. rokov 20. storočia, ktorá vyniká ako inovátorka v oblasti výtvarnej fotografie s mnohými odkazmi na dobovú situáciu v krajine. A na strane druhej Troskó, predstaviteľ súčasnej generácie slovenských sochárov, ktorý pokračuje v rozvíjaní umelecko-aktivistického naratívu. Ústredná otázka, ktorú výstava kladie, navádza divákov, aby zvážili, či sa prezentované diela púšťajú do psychologickej hry s publikom, alebo ich priamo nabádajú, aby aktívne zapojili svoju myseľ a vyzvali ku hre samotný systém.
kde: Galéria FOG, Kúpeľná 1, Bratislava
kedy: štvrtok – sobota: 15:00 – 19:00
do divadla:
laterna magika: Valérie a týden divů
Literárna i filmová klasika (r. Jaromil Jireš, kostými a scéna Ester Krumbachová) teraz na javisku Laterny magiky. Poetická adaptácia bizarného čierneho románu, ktorý dodnes vzbudzuje vášeň i strach. „Zpracování Laterny magiky vychází z básnického dialogu scénických obrazů, videa, hudby, světelné kompozice a pohybu.“
Z hlubin k nebi
a z nebe k hlubinám
od konce do počátku
se přelévám...
...v deň výročia úmrtia Ester Krumbachovej 13. 1. o 20.00, r. Jakub Šmíd
mestské divadlo Žilina: Dušan Makovický sa obesil vo svojom rodnom dome
Montáž zo zápiskov troch lekárov Ivana Hálka, Dušana Makovického a Alberta Škarvana, ktorých spája vzájomné priateľstvo, profesia, mesto Žilina, životná filozofia, náklonnosť aj vymedzenie sa voči osobnosti L. N. Tolstého. V strede udalostí stojí Dušan Makovický, oddaný žilinský lekár a neskôr osobný Tolstého lekár a priateľ, vegetarián, abstinent, pacifista a tolstojovec, ktorý až príliš dlho žil hľadaním Boha a zmyslu života, že svoju dušu nakoniec vyliečiť nedokázal. Skladáme mozaiku z indícií, zápiskov, denníkov, listov a pátrame po motíve jeho samovraždy. (r. Rastislav Ballek)
kedy: sobota 13. januára o 19.00
...a po víkende sa tešíme na novinku divadla Jedným dychom Argo a Astor (interiér vzťahov)
Viac si o inscenácii prečítajte na plan.art:
kde: Štúdio 12, Jakubovo námestie, Bratislava
kedy: 15. a 16. január o 19.00
čo pozerať:
pátraní po Ester (DAFilms)
Režisérka Věra Chytilová spovedá tých, ktorí Ester Krumbachovú poznali, spolupracovali s ňou, priatelili sa s ňou a milovali ju. Postupne tak skladá obraz človeka a inšpiratívnej osobnosti. Vydáva sa na pátranie, na konci ktorého by mala byť odpoveď na otázku: Kto bola Ester?
...a na DAFilms si môžete pozrieť aj niektoré z filmov, ktoré by boli nemysliteľné bez Ester Krumbachovej, napr. Sedmikrásky, O slavnosti a hostech či Démanty noci.
...a ak hovoríme o vizuálnej podmanivosti
V tomto týždni, 9. januára, sme si pripomenuli 100. výročie narodenia jedného z najvýtvarnejších režisérov v histórii kinematografie Sergeja Paradžanova. Obdivovali ho Tarkovskij, Antonioni, Coppola, Godard, ktorý povedal: “V chráme filmu sú obrazy, svetlo a realita. Sergej Paradžanov bol pánom tohto chrámu”. Paradžanovov prístup k filmu ako primárne vizuálnemu médiu zdieľa napr. režisér Béla Tarr. Jeden z najvýznamnejších filmových režisérov bol prenasledovaný režimom a väznený. V čase zákazov, dokonca aj väzenia sa neprestával venovať umeniu. „Zakázali mi natáčať film, tak som začal robiť koláže. Koláž - to je zlisovaný film,“ spomínal Paradžanov. Z jeho filmografie najviac zarezonoval film Tiene zabudnutých predkov, básnickú poému, čerpajúcu inšpiráciu z diela ukrajinského básnika 19. storočia M. Kocjubynského, ktorý obdivoval a podrobne skúmal život Huculov, žijúcich v srdci ukrajinských Karpát, ich zvyky, folklór, nárečie. Paradžanov rovnako využíva symboliku ľudových obyčajov a zvykov. Hlavným štýlovým prvkom filmu je výrazná farebnosť, farba svojimi emocionálnymi kompozíciami útočí na zmysly podobne ako plátna ľudových umelcov. Vizuálne pôsobivý je aj jeho film Farba granátového jablka, ktorého ústrednou postavou je kaukazský básnik a filozof 18. storočia Sajat-Nova. Poetické dielo je zložené z metaforických a symbolických obrazov. „I v tomto diele Paradžanov akoby oživoval ,tiene zabudnutých predkov‘ – a jeho film sa dá charakterizovať i ako ,zjavenie‘ či ,materializácia‘ národného vedomia a duchovnej kultúry. Dôslednou štylizáciou obrazov, plných podobenstva a mystiky, doviedol tvorca svoje vrcholné dielo ku kompozícii blízkej výtvarnému umeniu, v ktorej každý záber je samostatným maliarskym dielom.“ (asfk.sk). Na sklonku minulého roka Národní filmový archiv pripravil rozsiahlu retrospektívu jeho tvorby, vybrané snímky sú dostupné na DVD.
na počúvanie:
Ester Krumbachová je prítomná, i keď už iba sporadicky, pri filme aj po novembri ’89. Nakrúcala i autorské dokumnetárne formáty či videoklipy. Pripomeňme si ju videoklipom ku skladbe Ivana Krála Winners Takes All.
pat Metheny: Dream Box
Pat Metheny sólo, skladby plynú pomalým tempom, prechádzajú jedna do druhej. Metheny o albume hovorí ako o pre neho nezvyčajnej nahrávke, počas dlhého turné našiel zabudnutý priečinok vo svojom počítači, kam si ukladal nápady, melódie. A výsledkom je táto kompilácia. „Čo sa týka názvu, box je muzikantský slang pre elektrickú gitaru s dutým telom. Ak použijem tento jazyk, na tejto nahrávke sú zastúpené niektoré super cool nástroje Dream Box, vrátane prototypu nového nástroja, na ktorom som pracoval s Ibanez a ktorý odráža môj záujem o predvojnové snímače v štýle Charlieho Christiana. Ale sny, v tom najširšom zmysle, tvoria atmosféru kompilácie. Hudba pre mňa existuje v nepolapiteľnom stave, najlepšie, keď ju objavím bez akéhokoľvek konkrétneho zámeru. Dúfam, že ľudia v tejto hudbe nájdu nejaké svoje sny.“
na čítanie:
edith Jeřábková, Kateřina Svatoňová: Ester Krumbachová
Komplexná obsiahla publikácia o živote a tvorbe Ester Krumbachovej, ktorá nejde chronologicky v čase, ale odborné a esejistické texty českých aj zahraničných autorov sú radené voľne podľa tém. „Právě tato rhizomatická struktura je možná nejblíže způsobu práce samotné Ester Krumbachové a odkrývá její uvažování o režii, scénografii, kostýmní tvorbě a scenáristice, a také o detailu, aktivním objektu, barevných koncepcích, symbióze filmových profesí, o magii, folklóru a exotice, o realismu, subjektivitě, hierarchii a mužské a ženské polaritě, queeru, feminismu, lásce a sexu, o jídle nebo o kočkách, péči a přátelství.“
oľga Gyárfášová: Ako sme žili v rokoch normalizácie. Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru
Sociologička Oľga Gyárfášová sa rozprávala s desiatimi ženami, ktoré boli súčasťou alternatívneho opozičného spoločenstva v rokoch normalizácie v Bratislave. Prostredníctvom svojich príbehov ponúkajú inú perspektívu, uhol pohľadu na život v disente. Viac si prečítajte na plan.art v rozhovore s Oľgou Gyárfášovou.
james Joyce: Giacomo Joyce
13. januára si pripomíname aj 83. výročie úmrtia Jamesa Joyca. A tak si (nielen) víkendové dni môžete spríjemniť jeho erotickými fantáziami. Krasopisne napísaná báseň v próze objavená v Joyceovej pozostalosti je akýmsi silne štylizovaným denníkom. Po prvý krát bola táto báseň v próze uverejnená viac ako 20 rokov po autorovej smrti a stala sa z toho samozrejme literárna senzácia. Joyce ju napísal pri pobyte v talianskom Terste. Giacomo Joyce obsahuje niekoľko pasáží, ktoré potom čítame v neskorších Joyceových dielach vrátane Portrétu mladého umelca či Odysea. Niektoré pasáže sú doslovné, iné prepracované. Spisovateľ a kritik Michel Delville tvrdí, že „výslovne autobiografický charakter básne a chúlostivosť námetu nakoniec zabránili Joyceovi text publikovať“; a dodal, že Joyce to mohlo pripadať dokonca kompromitujúce. Ak siahnete po českom vydaní z r. 2000 bonusom sú ilustrácie španielskeho výtvarníka Josého Hernándeza, ilustroval knihy od Arthura Rimbauda, Federica Garcíu Lorcu, Franza Kafku, či Luisa Buñuela, s ktorým si zahral vo filme Carlosa Sauru Plač pre banditu.
plan.art vám praje príjemné víkendové dni!
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.