marxistický ateista píšúci o Ježišovi je pre kresťanov podozrivý. Sú presvedčení, že nič také nepotrebujú. Považujú Ježiša za svoje výhradné vlastníctvo. Vystačia si so svojou vierou bez ohľadu na to, že „ich“ Kristus je už dávnejšie zdogmatizovaný a historicky tisíckrát prekrútený či zneužitý. Disponujú vlastnými osvedčenými hlásateľmi Ježišovej zvesti, ktorých vplyv je navyše odobrený cirkevnou inštitúciou.
Napriek tomu všetkému čítať Milana Machovca (Ježíš pro moderního člověka, Akropolis 2023) má zmysel - pre jedných i druhých. Ježiš pre moderného človeka dokumentuje idealistickú dobu marxisticko-kresťanského dialógu spred viac ako päťdesiatich rokov, keď komunistický režim zvoľnil a súčasne katolícka cirkev v atmosfére Druhého vatikánskeho koncilu nahlas uznala, že dialóg je žiadúci.
Konkrétnou ukážkou dialógu sa stala v roku 1967 konferencia v Mariánskych Lázňach. Na nej sa významní marxistickí filozofi (na čele s Rogerom Garaudym) stretli so špičkami európskej teológie (Metz, Moltmann a iní).
Časom niektorí vrátane Machovca svoje marxistické pozície opustili. V dialógu pokračoval napríklad Karel Skalický v korešpondencii s marxistickými intelektuálmi Pelikán, Mlynářom a Janouchom. Prirodzene kresťansko-ľavicový dialóg nebol prechádzkou rajom. V hre bola praktická skúsenosť kresťanov s uplatňovaním marxistických princípov v praxi, keď uvedené do života znamenali pre mnohých väzenie, perzekúcie a desaťročia života v neslobode.
Je vôbec možný akýsi čistý marxizmus bez ambície vplývať na spoločenskú prax? Filozofia triedneho boja nemôže byť z princípu výlučne akademickou záležitosťou. Na druhej strane aj Kristovi vyznavači sa už stihli zdiskreditovať, keď svoju vieru - nezriedka dogmaticky a mravne prekrútenú - žili a šírili krutým a neospravedlniteľným spôsobom.
humanizmus s vrúcnosťou a hĺbkou
Machovcov vzťah ku kresťanstvu mal komplikovaný príbeh. Matričný katolík bol už v detskom veku uchvátený gregioriánskymi spevmi v pražskom kláštore Na Slovanoch (Emauzy). V povojnovej atmosfére sa primkol k materialistickému marxizmu, ktorý sľuboval vyriešiť biedu sveta. Nikdy sa však z neho nestal oportunistický ateista a partajník. Zostával masarykovským humanistom s túžbou po rozvoji človeka ako bytosti neodcudzenej svojmu vnútornému základu a blížnym.
V roku 1953 vydal knihu o Husovi a spolu s manželkou pracoval na mapovaní ľudového sektárstva v Čechách. Stal sa kritikom primitívne ateistickej propagandy, ktorá si vystačila len s mechanickým porovnávaním poznatkov prírodných vied s biblickým podaním.
Kniha o Ježišovi nemohla v čase svojho vzniku (tesne po krachu Pražskej jari) v Československu vyjsť, a tak začala vychádzať v zahraničných vydaniach. Dnes je ich už viac ako dvadsať. Jej autora v roku 1969 vyhodili z univerzity a pre domáceho čitateľa bola kniha dostupná iba v samizdatovom vydaní pod titulom Ježiš pre ateistov.
V roku 2003 sa lúčil v strašnickom krematóriu s Machovcom biskup Václav Malý modlitbou Otčenáš. Tak si to Milan Machovec želal. Iný český filozof Erazim Kohák upozornuje, že Machovec sa vymyká z bežných kategórií kresťan-ateista. „Kresťania v ňom prebúdzali ateistu a ateisti kresťana.“
Autor doslovu Pavel Žďárský, pre ktorého je Machovec životnou témou, definuje knihu prostým spôsobom: „Je písaná z humanistických pozícií, ale autorov vnútorný zážitok z Emauz jej vtiskol nezmazateľný punc vrúcnosti a hĺbky.“
dokonalá ľudskosť je možná
Spomínaná vrúcnosť je zrejmá od prvých riadkov. Machovec je fascinovaný Ježišovou postavou. Ježišov ohlas nemá rozsahom a intenzitou obdobu v ľudských dejinách. “Celý osobitý a dramatický ráz dvetisícročných dejín najdynamickejšieho kontinentu súvisí nepochybne viac či menej s jeho ohlasom a zvesťou, evanjeliom, rozhorčenými zápasmi o jeho výklad a s rôznorodými dôsledkami týchto výkladov.” A hoci by to celé v začiatkoch vrátane Ježišovej osoby bol omyl, dnes už nikto nemôže len tak ignorovať to, čím žije naše prostredie dve tisícky rokov.
„Machovec je fascinovaný Ježišovou postavou. Ježišov ohlas nemá rozsahom a intenzitou obdobu v ľudských dejinách.“
Machovec postupne skúma - dôsledne a s nezvyčajnou erudíciou, ktorú mu môžu závidieť mnohí biblisti a biskupi - ako sa ohlasovanému Ježišovi naozaj približuje skutočný život Ježiša Nazaretského. Po načrtnutí dobového kontextu Palestíny v časoch Ježišovho verejného účinkovania postupne odhaľuje základné témy Ježišovho posolstva a koncepty, v ktorých sa rozvíjala viera jeho nasledovníkov. Nechýba historický prehľad najvážnejších a najváženejších pokusov priblížiť Ježišov život a myslenie.
Odmieta prvoplánové chápanie Ježiša ako sociálneho revolucionára. Základnou ideou je ohlasovanie Božieho kráľovstva. Nepríde vo vzdialenej budúcnosti vonkajším prelomom, ale deje sa v ľudských životoch, v ktorých prevláda ochota k radikálnemu obratu. Jadro Ježišovej zvesti Machovej formuloval nenapodobiteľným štýlom. „Žite náročne - pretože dokonalá ľudskosť je možná!“
Ježiš vniesol do ľudských dejín ideu lásky k človeku ako nikto pred ním. Dnes môže táto idea dostať praktickú podobu aj v pripravenosti k dialógu. Nie kvôli oslabeniu pravdy, ale v záujme jej očistenia a potvrdenia.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.