a práve rodina profesionálnych zápasníkov wrestlingu je predmetom jednej z filmových noviniek v kinách. Pred „športom“ ale dáva prednosť téme rodinných vzťahov. Zápasník je hlavnou postavou aj ďalšieho filmu. Nevyzerá ako bitkár, pripomína skôr plyšovú hračku. Dotiahol to ďaleko, aj keď bol vždy skôr outsider. A niečo si povieme aj o outsideroch na strednej škole. Je plná rôznych skupiniek, ktoré sa k sebe občas správajú dosť protivne.

film týždňa: Iron Claw

V časoch, keď bratia Štastní rozdávali radosť divákom v Severnej Amerike, sa tam odohrával aj príbeh iných športujúcich bratov, ktorí neboli ani zďaleka takí šťastní. Tatko Von Erich bol profesionálnym wrestlerom, ktorý si chcel cez svojich synov kompenzovať to, že nikdy nezískal titul šampióna. Úspech si dobre poistil: mal naozaj veľa synov a všetkých, ktorí sa dožili dospelého veku, priviedol k zápaseniu. Vštepoval im, že ak budú dostatočne tvrdí, dokážu všetko. 

Iron Claw je nielen názov americkej športovej drámy inšpirovanej realitou, ale aj chmat, ktorým sa starý Von Erich preslávil. Ruku používal ako pazúr či klepeto, ktorým útočil na protivníkovu hlavu. Obrazne povedané, rovnaký ťah uplatňoval aj pri výchove svojich detí. Tie boli vystavené neustálemu tlaku zo strany otca, ktorý sa snažil podporiť ich súťaživosť aj tým, že zostavoval poradie, v akom ich mal rád. Svoju hodnotu merali iba úspechom v ringu. Po rokoch poctivej driny sa dostavili výsledky: depresia, alkohol či závislosť na liekoch. Prejaviť smútok či úzkosť bolo prejavom neprípustnej slabosti. Predstieralo sa teda nielen v ringu, ale aj doma. Navonok tvrdí chlapi, vnútri krehké ľudské bytosti.