vladimír, mistr hmatové imaginace, vždycky umírající, na zhebnutí, vždy jen proto, aby byl schopen vstát z mrtvých, omladit se, vždycky nabrat sílu, prorazit hlavou zeď, dostat se na druhou stranu a pak po pupeční šňůře nazpátek k počátku všech věcí, nazpátek do prvního týdne stvoření světa. Tak současně dovedl být prastarý jako svět sám a současně mladistvý jako jitřní úsvit, jak listí právě zrozené. Svoji pořád se obnovující, zmlazující existenci dovedl Vladimír dávat všanc, dovedl ji rozviklat a postavit do zkoušky ohněm. Miloval proto bolest. Když nepřicházela zvenčí, způsobil si ji sám. Cítil se zodpovědný jen a jen sám sobě a živlům, ze kterých byl složen. Grafickými listy vracel elementům zušlechtěnou strukturu jejich hmot…

„Obnovil několik mýtů… Mýtus Dionýsův, opilého krasavce, který je zdrojem tvůrčího činu, a mýtus Antaiův, příběh hrdiny, který když zeslábne, tak jedině okřeje tím, že se dotkne země. Vladimíra uváděla v nadšení zednická míchačka a její útroby, kotel s tajícím dehtem, pneumatické kladivo, acetylenová bomba, jejíž hadičky a hořák tiše předou a modře svítí, pájka klempířská, letlampa, bílý led potahující chladírenský pult, malíř pokojů a cákance malbytu na novinách, zaschlé skvrny spermatu na trenýrkách, zakrvácené prostěradlo…“

(B. Hrabal: Něžný barbar)

17. marca si pripomenieme nedožité 100. narodeniny grafika a maliara Vladimíra Boudníka.  Autor aktívnej a štrukturálnej grafiky, založil aj vlastný umelecký smer, tzv. explosionalismus. Boudník patrí k predchodcom českého abstraktného umenia, na jeho počesť sa od r. 1995 udeľuje v rámci grafickej tvorby Cena Vladimíra Boudníka. Prečítajte si text prekladateľa a publicistu Josefa Rauvolfa Explodující Vladimír Boudník, ktorý napísal pre plan.art.

kam do galérie:

VAL. Cesty a aspekty zajtrajška

Galéria Slovenského rozhlasu prináša svoju poslednú výstavu, ktorá sa zameriava na projekty združenia VAL. Projekty prospektívnej architektúry združenia VAL sú výrazom sebadôvery moderného umenia preklenúť dané limity. Zároveň sú aj priestorom na komunikáciu medzi ľuďmi a protipólom hermeticky uzatvoreného umenia pre elity. Tieto vizionárske projekty neboli vytvorené na objednávku, vznikali bez zadania a bez perspektívy realizácie. Členovia VAL Viera Mecková, Alex Mlynárčik a Ľudovít Kupkovič ich chápali ako syntézu vedy, techniky, umenia a prírody. Vychádzali aj z princípu privlastnenia si reality a demystifikácie umenia. Bola to túžba po nachádzaní vlastného slobodného sveta. Projekty vychádzajú aj z iného priestorového a časového vnímania reality. Spolupráca autorov VAL sa začala v roku 1968, v čase vpádu sovietskych a ďalších „bratských“ vojsk do vtedajšieho Československa, pokračovala cez dlhé roky normalizácie do roku 1989 a skončila sa až roku 1994 v zmenenej spoločenskej situácii. V období normalizácie bola zároveň aj únikom zo stiesnenej reality prevládajúceho socialistického realizmu a praktickej nemožnosti slobodnej tvorby a prezentácie diel bez komisií inšpektorov umenia a kultúry dodaných sovietskym bratstvom. Výstava Cesty a aspekty zajtrajška predstavuje niekoľko kľúčových projektov – HELIOPOLIS, AKUSTICON, SCARABEA, ISTROPORT a ďalšie, ktoré sú dôkladne prepracované, od urbanistických štúdií po detailné vizualizácie 

kde: Galéria Slovenského rozhlasu

kedy: po-ut, stv-pi: 12.00-17.00, str - 13.00-18.00

hrdina nosí brnenie, svätec je nahý

Dorota Sadovská aktuálne vystavuje v Olomouci, kde sa jej maľby pôsobivo stretávajú so starým umením v priestoroch Arcidiecézneho múzea.Ako píše kurátorka Gabriela Elbelová: “Nastavuje se tak předpokládaný a očekávaný dialog stálých a časem ověřených hodnot se současným malířským projevem, v němž se snoubí smělý, nekonvenční a provokující přístup s vědomím věčnosti a duchovního přesahu zvolených témat. Příběh výstavy symbolicky otevírají obrazy z cyklu Svätí, který v tvorbě Doroty Sadovské představuje iniciační a zároveň stále pokračující a otevřené dílo. Autorka vrací světcům zpět život, emoce, gesta a těla, která extrahuje do koncentrovaných perspektivních zkratek. Úvodní společenství obrazů světců a světic vytváří symbolickou předsíň k pobývání v blízkosti obrazů Svaté rodiny v následující části výstavy. Tuto část instalace nadto provází setkání dvou pláten s kojící Madonou, jejichž vznik od sebe dělí takřka čtyři staletí. Lidství Madony neapolského barokního malíře Bernarda Cavallina není jako u Doroty Sadovské vyjádřeno významově akcentovanou nahotou, ale pro svou dobu neméně provokativně zvoleným modelem prosté dívky z ulice. Následující dva sály přinášejí trýznivou beznaděj a bezmocnost v autorčině interpretaci tématu Piety a závěrečnou katarzi na obrazech Modrozeleného Krista s ranami a Bílého Krista v posledním sále Galerie.”

kde: Arcidiecézní muzeum, Václavské náměstí 4, Olomouc

kedy: ut-ne: 10.00-18.00

klimt a Beethoven

Vedci tvrdia, že známe dielo Gustava Klimta Beethovenov vlys znižuje hladinu stresu. A ešte viac pôsobí, ak sa na neho dívate pri počúvaní Beethovenovej Deviatej, ktorá bola pre Klimta inšpiráciou. Tento zážitok ponúka návšteva Secesie vo Viedni.

kde: Secession, Friedrichstraße 12, Viedeň

kedy: ut-ne: 10.00-18.00

kam do divadla:

blaho Uhlár a kolektív DISK: Cholesterol

Sedem hercov nás vťahuje do svojho vnútorného sveta, v ktorom sa miešajú banálne rozhovory s nutkavými obsesiami, úvahy o nenávisti a láske, vzťahy nežné, ale aj veľmi surové.

kde: Štúdio L+S

kedy: 16. 3. o 20:30

eva Priečková/ Falošný Pohyb: Body of Many - for Jess Curtis

Body of many je proces tvarovania vzťahu. Je založený na cibrení citlivosti načúvania jeden druhému, prostrediu, histórii tela a budúcnosti zeme. Je inšpirovaný konceptom nádoby, mechu Ursuly K. Le Guin, ktorá tento mech opisuje ako prvý nástroj človeka. Čo všetko máme uložené v tomto mechu a ako to môžeme využiť vo vzťahu k jeden druhému? Ako recyklovať vedomosť a poukázať na prekérnu prácu tančných umelcov a umelkýň, ktoré sú neustále nútené tvoriť "nové" a “čerstvé”?

choreografia: Eva Priečková ako facilitátorka/choreografka

performeri/ky, tvorkyne/ci: Lukáš Bobalik, Jakob Jautz, Adela Mede, Silvia Sviteková 

kde: Nová Cvernovka

kedy: 17. 3. o 17:30

do kina:

FEBIOFEST

tip zo sobotného programu: kino Mladosť, 20.00

zóna záujmu, r. J. Glazer

Rudolf, Hedwiga a ich deti žijú vo veľkom dome s krásnou, udržovanou záhradou. Každý deň slávia spoločnou večerou, spomínajú na milované Taliansko, užívajú si víkendové výlety k vode a prechádzky s priateľmi. Spoza steny ich domova sa však ozývajú znepokojivé zvuky a občas niekoho zúfalý krik. Rudolf Höss je totiž veliteľ koncentračného tábora v Osvienčime.

tip z nedeľného programu: Kino Lumière, 18.30

kyslíková stanica, r. I. Tymčenko

Skutočný príbeh krymsko-tatárskeho disidenta a aktivistu za práva krymských Tatarov Mustafy Dzhemileva, ktorý sa neskôr stal výraznou osobnosťou boja proti utláčaniu menšín. Dzhemilev kvôli svojej disidentskej činnosti bol niekoľkokrát odsúdený a označovaný za nepriateľa režimu. Ukrajinský režisér Ivan Tymchenko sa vo filme Kyslíková stanica zameriava na rok 1980, kedy si Dzhemilev odpykáva ďalší trest v ďalekom Jakutsku. Kyslíková stanica, okrem života Mustafy Dzhemileva, prezentuje obdobie 80. rokov na Kryme, plné protestov a vzbúr odporcov sovietskeho režimu.

z gauča:

hranica, r. A. Holland  (DAFilms)

Fiktívny príbeh založený na skutočných udalostiach, v ktorom sa prelínajú tri pohľady - utečencov, poľských aktivistov a pohraničnej stráže. Je to príbeh ľudí, ktorí sa nečakane ocitli v hraničnej situácii. Každý z nich musí urobiť rozhodnutie, ktoré nenávratne zmení nielen ich životy.

Psychologička Julia sa po presťahovaní do Suwalského kraja stáva nedobrovoľnou svedkyňou a účastníčkou dramatických udalostí na poľsko-bieloruskej hranici. Rozhodne sa vzdať svojho pohodlného života a pridá sa ku skupine aktivistov, ktorí pomáhajú utečencom. Súčasne v tom čase je sýrska rodina utekajúca pred občianskou vojnou a ich doprovod, učiteľka z Afganistanu, podvedení Bielorusmi a násilím prevezení do utečeneckého tábora neďaleko hraníc s Poľskom. V snahe utiecť sa vydávajú na zúfalú a nebezpečnú cestu neznámym a nepriateľským územím. V Poľsku sa ich osudy pretnú s osudom Júlie a mladého pohraničníka Jana. Udalosti, ktoré prežijú, navždy zmenia ich životy, ale i životy ďalších utečencov a aktivistov zapojených do ich príbehu. Snímka získala zvláštnu cenu poroty na festivale v Benátkach v roku 2023 a jej uvedenie do poľských kín sprevádzali útoky na režisérku zo strany poľskej vlády.

čo počúvať:

nick Cave

Nick Cave s Bad Seeds avizujú na koniec leta nový album Wild God a ponúkajú už aj prvý - rovnomenný - singel.  V oficiálnej správe Nick Cave uviedol: „Je to zložitý album, ale súčasne hlboko a radostne nákazlivý.” A pre Rolling Stone povedal: “„Myslím, že energia, ktorú sa v našej hudbe snažíme nájsť, musí pochádzať odinakiaľ  než z rock'n'rollu. Na novej nahrávke je veľa energie, ale nie je to robené ako rock & roll, čím myslím, že to nie je gitarovo orientovaná hudba. Nie je to tak, že by sme nevedeli ako robiť energický rock & roll, myslím, že iba skúmame rôzne spôsoby, ako sa dostať k emocionálnemu jadru toho, o čom sa snažím písať." 

Kapela vyráža aj na európske turné, lístky budú v predaji od 22. marca.

philip Glass: Solo

“Táto nahrávka sa vracia k mojim dielam pre klavír. Od roku 2020-2021 som mal doma čas na precvičovanie kompozícií, ktoré som dlhé roky hrával. Tento záznam je časovou kapsulou (...) dokumentom o mojom súčasnom myslení o hudbe. (...) Poslucháč môže počuť tichý hukot New Yorku v pozadí alebo cítiť vplyv času a pamäte,” uviedol Glass k tomuto albumu. Medzi skladbami je napr. aj  Mad Rush, ktorú skomponoval ako organovú skladbu v roku 1978, keď dalajláma predniesol svoj prvý verejný prejav v New Yorku; alebo prepracovanú verziu Truman Sleeps zo soundtracku k filmu The Truman Show, v ktorom sa Glass aj objavil pri hre na klavír v jednej z kľúčových scén filmu. Všetky zmeny vypovedajú o vývoji skladateľa a hudby v priebehu času.

ísť si vypočuť aj pozrieť:

festival transrodovej kultúry Svet podľa Gabriela

6. ročník festivalu transrodovej kultúry, venovaný pamiatke tragicky zosnulého Gabriela Švábenského, ktorého zámerom je rozširovať povedomie o trans komunite, upozorňovať na kritickú situáciu transrodových ľudí a približovať ich životy väčšinovému publiku.

program: 

• 14.00 dvere
• 15.30 Príhovor OZ ZRP LGBT+ ľudí
• 16.00 Projekcia filmu Šťastný človek (vypočujte si rozhovor s režisérkou Soňou G. Lutherovou)
• 21.00 Koncert ZVA 12-28 band
• 22.30 Koncert Tornádo Lue

čo čítať:

boudníka, aj o Boudníkovi

Knihy, ktoré sú venované dielu Vladimíra Boudníka, rovnako ako jeho korešpondencia a texty sú dostupné už iba v antikvariátoch, dostupný je aspoň citovaný Hrabalov Nežný barbar

a. Burgess: Mechanický pomaranč

Už pred viac ako polstoročím, keď Mechanický pomaranč vyšiel prvý raz, sa stal „klasikou“ a zaradil sa medzi to najlepšie, čo priniesla moderná literatúra. Rovnomenný film, ktorý podľa nej nakrútil Stanley Kubrick, sa rovnako stal kultovým. Román je fascinujúcim jazykovým koncertom, brilantnou štúdiou zla v človeku aj drsnou antiutópiou v orwellovskom duchu. K slovenskému čitateľovi sa dostáva v treťom vydaní, doplnenom o doslov profesora Antona Heretika st., psychológa a psychoterapeuta. Zároveň obsahuje detaily z originálneho textu, ktorý sa považuje za jediný autorizovaný rukopis, a slovník slangových výrazov. 

Z anglického originálu The Clockwork Orange (Penguin Classics 2013) preložil Otakar Kořínek.

g. G. Márquez: Uvidíme sa v auguste

Ana Magdalena Bachová, šťastne vydatá zrelá žena, chodí každý rok 16. augusta na ostrov v Karibskom mori, aby na hrob svojej matky položila kyticu gladiol. Noc do odchodu prvého ranného trajektu, ktorú musí stráviť na ostrove, je výnimočnou príležitosťou na malé ľúbostné dobrodružstvo. Život však nie je jednoduchý, svet sa mení a vysnívané stretnutia majú tajuplných protagonistov a nečakané konce. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Gabriel García Márquez (1927 - 2014) písal v posledných rokoch života ďalší príbeh o ľudských túžbach, sklamaniach, no opäť najmä o láske. Román, ktorý zostal nedokončený v jeho literárnej pozostalosti, a tak ho treba aj čítať. Vydanie nedokončeného textu je zaujímavým vhľadom do procesu tvorby autora. 

na čo sa tešíme:

...na Svetový deň poézie! Zatiaľ si vypočujte rozhovor dvoch poetiek - Kataríny Kucbelovej s Julianou Sokolovou.

PLAN.ART vám praje príjemné víkendové dni!

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.