kam (nielen) do galérie:

...za Robertom Capom do Budapešti

Minulý rok otvorili v nových výstavných priestoroch Centra Roberta Capu stálu expozíciu diela rodáka z Budapešti (jeho matka pochádzala z východného Slovenska), ktorá predstavuje približne 140 fotografií (mnohé z nich sa stali symbolickými)  a skúma hlavné etapy v živote fotografa. Vojnový korešpondent fotografoval počas vojen nielen boje, vojakov v zákopoch, ale aj každodenný život. Robert Capa mal veľký vplyv na profesiu fotoreportéra a na vojnovú fotografiu, o čom svedčí aj jeho slávna a často citovaná veta: „Ak vaše fotografie nie sú dosť dobré, je to preto, že ste neboli dosť blízko“.  

V roku 1947 založil spolu s Henri Cartier-Bressonom, Davidom Seymourom, Billom Vandivertom a  George Rodgerom agentúru Magnum Photos. V roku 1951 sa stal jej prezidentom. Zomrel v roku 1954 na začiatku francúzsko-vietnamskej vojny, mal iba 40 rokov.

kde: Centrum súčasnej fotografie Roberta Capu, Nagymező utca 8, Budapešť 

kedy: utorok až piatok: 14:00 - 19:00,  víkend: 11:00 - 19:00

Robert Capa

...za Dežom Hoffmannom do Banskej Štiavnice

V Banskej Štiavnici nájdete rodný dom (a v ňom múzeum) fotografa Deža Hoffmanna, ktorý si, tak ako Robert Capa, prešiel vojnovým peklom, no na rozdiel od neho a mnohých iných našiel po vojne nový impulz pre život. Ten impulz sa volal The Beatles. Komplikovaný a na udalosti, miesta a osobnosti bohatý príbeh muža, ktorý zmenil svet hudobnej fotografie, sa začal práve tu.

kde: Pod Červenou studňou 10, Banská Štiavnica

návštevu je dobré dohodnúť vopred na dezohoffmann.sk

Dežo Hoffmann

kam do divadla:

...za Dežom Hoffmannom do Zvolena

DEŽO HOFFMANN: „Fotil som Beatles“

Režisér Patrik Lančarič sa vracia k spletitému a fascinujúcemu príbehu Deža Hoffmanna tentoraz v divadelnej inscenácii s dôrazom na to odlíšiť ju od filmového spracovania. Neľahkú úlohu tak mal autor hry Peter Pavlac, ten napokon zvolil koncept viacerých časových línií, ktoré sa striedajú nie v chronologickom, ale asociačnom  modeli. K odkazu Deža Hoffmanna smerom k dnešku povedal: „Dežo je človek, ktorého príbeh nám okrem iného ukazuje, ako dôležité je nikdy neprestať bojovať o prežitie naplneného života, nestať sa apatickým a v žiadnej hraničnej situácii nerezignovať napríklad i na možnosť použiť svoj obrovský talent ako službu iným.” 

kde: Divadlo J. G. Tajovského, Zvolen

kedy:  premiéra 6. 4. o 18.30, najbližšie predstavenie 16. 4. 

DEŽO HOFFMANN: „Fotil som Beatles“

odliv

MUST-SEE. Odliv nie je typickým dramatickým textom, nie sú to dialógy, nevystupujú tu dramatické postavy, je to „báseň, poézia v próze“ s exkurzmi a citáciami z histórie i zo súčasnosti. 

Autor a režisér Lukáš Brutovský napísal výstižnú hru, ktorá rozširuje tematický rámec „odlivu” na oveľa komplexnejšiu úvahu o krajine, z ktorej sa odchádza. Text o odlive mozgov a pátraní v štruktúre jeho možných významov. 

Ako, pred čím, za čím odchádzame? Ako vidíme našu krajinu z perspektívy a ako z jej stredu? Aký je náš koncept domova? Sme Slováci, Slovenky? Sme nimi viac doma alebo za hranicami? Sme nimi vôbec? Nezabývali sme sa na tomto mieste, odkiaľ chceme odísť, až príliš pohodlne? Je koncept našej tzv. malosti potenciálnym katalyzátorom zmeny alebo len uspokojujúcim sťažovaním sa? Autoerotika frflania ako naše poznávacie znamenie? Večná nespokojnosť, ktorá sa málokedy pretaví do aktivity? Vyháňame sa odtiaľto navzájom? Otvárame dvere iným alebo ich zatvárame sami pred sebou? Nie je odchádzanie vlastne refrénom slovenského mýtu? Odliv ako asociatívna pieseň o fenoméne, ktorý dlhodobo formuje mnohé aspekty verejného aj súkromného života na Slovensku.

kde: SND

kedy: premiéra 6. 4. je už vypredaná rovnako ako všetky aprílové predstavenia, vzhľadom na kapacitu Štúdia neváhajte s kúpou vstupenky na niektorí z ďalších termínov v máji a júni

do kina:

vermeer a hudba

Londýnska National Gallery ponúka nový pohľad na jedného z najfascinujúcejších umelcov všetkých dôb – tajomného holandského maliara Johannesa Vermeera, na ktorého vzťah k hudbe sa výstava rozhodla zamerať. Je to jedna z najpopulárnejších tém holandského maliarstva a odhaľuje množstvo informácií o portrétovaných osobnostiach a spoločnosti, v ktorej žili. Vo Vermeerových dielach bola hudba ozajstným vizuálnym fenoménom. Záujem o zdanlivo subtílne, pokojné a nenápadné obrazy dovtedy nie príliš známeho maliara vyvolali až francúzski impresionisti na konci 19. storočia. Od tej doby patria diela Johannesa Vermeera k najcennejším obrazom na svete a k holandskému národnému pokladu. Vermeerove obrazy boli vzhľadom k malému počtu zachovaných diel preto aj často falšované, preslávil sa najmä falšovateľ Han van Meege. Výstava z Národnej galérie v Londýne predstaví vybrané výtvarné skvosty s nosnou témou hudby, a to zo všetkých tridsiatich obrazov, ktoré za svoj život umelec preukázateľne vytvoril.

kde: kino Nostalgia, Bratislava

kedy: 6. 4. o 18.00

zóna záujmu

Ak ste si ho nestihli pozrieť na Febiofeste už je v kinách! Rudolf, Hedwiga a ich deti žijú vo veľkom dome s krásnou, udržovanou záhradou. Každý deň slávia spoločnou večerou, spomínajú na milované Taliansko, užívajú si víkendové výlety k vode a prechádzky s priateľmi.Spoza steny ich domova sa však ozývajú znepokojivé zvuky a občas niekoho zúfalý krik. Rudolf Höss je totiž veliteľ koncentračného tábora v Osvienčime. K nakrúteniu filmu režiséra Jonathana Glazera inšpirovala rovnomenná kniha britského prozaika Martina Amisa. 

V jednom z rozhovorov Glazer spomína: „Myšlienka nakrútiť tento film mi napadla už po prečítaní obsahu na zadnej strane románu Zóna záujmu. Zavolal som (producentovi) Jimovi Wilsonovi a navrhol mu, aby sme si tento román obaja prečítali. Zaujala ma perspektíva fiktívneho nemeckého veliteľa Paula Dolla, hnacej sily koncentračného tábora. Martin Amis vytvoril postavu Paula Dolla podľa Rudolfa Hössa, skutočného veliteľa Osvienčimu, a tak som po prečítaní románu začal o Hössovi a jeho manželke Hedwige čítať a skúmať viac. Fascinovalo ma, ako žili v Osvienčime takpovediac priamo v strede diania. Mali dom a veľkú záhradu a spoločný plot, ktorý ich oddeľoval od tábora. Na určitej úrovni ma zaujal predovšetkým aspekt toho plotu. Plot, ktorý symbolizuje separáciu ich životov od toho čo sa v skutočnosti deje a o hrôze prameniacej z toho, že žili hneď vedľa koncentračného táboru.“

z gauča:

Pražskú Knihovnu Václava Havla pred niekoľkými dňami navštívila režisérka Agnieszka Holland. Tento rok je u našich susedov rokom Franza Kafku, kultúrna obec si pripomína 100. výročie Kafkovho úmrtia. A poľská režisérka aktuálne v Česku nakrúca film inšpirovaný týmto stále fascinujúcim autorom. 

paralelné matky (HBOMax)

Dve ženy, Janis a Ana, sa ocitnú v rovnaký čas v nemocničnej izbe, kde čakajú na pôrod. Obe sú slobodné a nečakane otehotneli. Janis, je v strednom veku, neľutuje, že je tehotná a teší sa. Druhá, dospievajúca Ana, je vystrašená, kajúcna a traumatizovaná. Janis sa ju snaží povzbudiť, zatiaľ čo sa pohybujú ako námesačné po nemocničných chodbách. Niekoľko slov, ktoré si v týchto hodinách vymenia, vytvorí medzi nimi veľmi úzke prepojenie, ktoré sa rozvinie a skomplikuje tak, že im zásadným spôsobom zmení ich životy. Osobný film Pedra Almodóvara sa v závere láme na emočne mimoriadne silné prepojenie súčasnosti a minulosti, odkrývajúce rodinné traumy siahajúce do obdobia španielskej vojny.

Za kamerou stál Almodóvarov stály kameraman José Luis Alcaine, ktorý nedávno navštívil Bratislavu a vy si môžete na plan.art prečítať veľmi zaujímavý rozhovor nielen o jeho spolupráci s Almodóvarom.

big Lebowski (SkyShowtime)

...tento víkend to budú nervy a tak sa s Dudom dajte (aspoň na chvíľu) do pohody

 čo počúvať: 

3x David Eugene Edwards

...s Wovenhand

Ak ste nestihli Edwardsa minulý rok v Prahe tak je práve na európskom turné! Jeden z najvýraznejších hudobníkov  americkej nezávislej scény. Trubadúr i kazateľ sa spája v nezameniteľnom Edwardsovom prejav. s Wovenhand je to folk-noire v plnej kráse. Miešanie vplyvov južanskej gotickej hudby, stredovekých liturgických aj indiánslych spevov, gospelu aj rocku. Z diskografie vyberáme album, ktorý vyšiel presne pred desiatimi rokmi – Refractory Obdurate.

...s  Alexandrom Hackem (z Einstürzende Neubauten)

Na albume Risha spojili svoje potemnelé estetiky, všetko čo sme počuli od Edwardsa vo Wovenhand sa spojilo s industriálnymi prvkami, pribudli postupy arabskej hudby, elektronika. Zostáva typický Edwardsov „kazateľský” prejav. 

...sólo

Minulý rok nahral Edwards svoj prvý sólový album Hyacinth a ako sme to tu už raz písali, je to mimoriadne silný hudobný zážitok. Dôraz je na deklamujúcom speve s minimom inštrumentácie. Pochmúrne krásne, pulzujúce, introspektívne. 

V tomto týždni sme sa lúčili s básnikom a producentom detroitských proto-punkových MC5 Johnom Sinclairom. Jeho smrť prišla len dva mesiace po smrti spoluzakladateľa MC5 Wayna Kramera. Pustite si to nahlas!

čo čítať:

Eva Čapková: Vladimír Boudník. Zrcadlo vnitřního života

Dlho očakávaná monografia Vladimíra Boudníka je už na pultoch.  Autorka Eva Čapková v jednom z rozhovorov približuje jej koncept: „... v první části vycházím z Boudníkových textů a podrobně se jimi zabývám. Pokusila jsem se klasifikovat jeho mírová provolání a Manifesty explosionalismu. Snažila jsem se postihnout nejen jejich obsahy, ale u manifestů také strukturu s cílem odpovědět na otázku, zda se jedná nebo nejedná o umělecké manifesty. 

V Boudníkově době se totiž umělecká kritika těmito texty moc nezabývala, byly vnímány jako něco na okraj jeho tvorby a našli se i tací, kteří prohlašovali, že se v žádném případě o manifesty nejedná a že teorie explosionalismu není uměleckou teorií. Přitom ji Boudník v manifestech ukotvil a prakticky celý život se jí řídil. Sám se někde zmiňuje o tom, že člověk je otrokem kontinuity. 

Dále řeším otázku, jakým způsobem se jeho teorie promítla do jeho vlastní tvorby? Jak vypadá explosionalismus v praxi? A uvidíte, že se jeho myšlenky promítly nejen do tvorby, ale do celého jeho života. Prakticky do všech činností, kterým se věnoval. Následně je publikace členěna do jednotlivých kapitol podle grafických technik, které Boudník vymyslel. Vysvětluji vznik aktivní, strukturální a magnetické grafiky. 

Hovořím ale i o dalších věcech, jako například o jeho vlastní samizdatové edici, o pouličních akcích, o tématech, kterým se v grafice často věnoval. V náznacích také o jeho vztahu k Hrabalovi.”

Aj keď ide o obsiahly text, i tak nepokrýva celý rozsah Boudníkovej tvorby, pretože ako autorka ďalej poznamenala „...románový cyklus by mi asi nikdo nevydal. Soustředila jsem se na grafickou tvorbou. Musela vynechat malbu a fotografické dílo, které je mimochodem velice zajímavé. Také jsem se nepouštěla do širších pojednání o Boudníkových výzkumech z oblastí fyziologie, psychologie, fyziky a tak dále. Boudník se totiž ve své době snažil o komplexní přístup k uměleckému dílu, které mělo odpovídat psychickým potřebám člověka. Snažil se spolupracovat s vědci. Šlo mu o mezioborovou spolupráci, která v jeho době nebyla běžná.” 

Prečítajte aj text o V. Boudníkovi od Josefa Rauvolfa pre plan.art -  Explodující Vladimír Boudník. Nežný barbar by oslávil 100. narodeniny

fernando Pessoa: Faust

Fernando Pessoa patrí medzi portugalských literárnych géniov a neprestáva fascinovať literárnych vedcov na celom svete. Jeho najznámejšia veršovaná dráma Faust, preložená do viacerých svetových jazykov, sa inšpiruje mýtom o slávnom doktorovi Faustovi. Tak ako mnohé Pessoove diela, aj Faust sa našiel vo fragmentárnej podobe a je dlhé roky predmetom literárneho bádania. V spolupráci s odborníkom na toto dielo a literárnu postavu Fausta Carlosom Pittellom a na základe jeho niekoľkoročného intenzívneho výskumu vychádza po prvýkrát Pessoova dramatická tvorba v slovenčine.

... to je iba exit poll!

PLAN.ART vám praje príjemné víkendové dni!

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.