dá sa oddeliť umenie od umelca? Otázka, ktorú si kladieme už stáročia, ale na jej aktuálnosti sa nič nemení ani dnes. Práve naopak, v nadchádzajúcich rokoch jej budeme čeliť stále častejšie. Kultúra sa stáva jedným z dôležitých frontov začínajúcej druhej studenej vojny. Prípad Liou Cch’-sina je toho dobrým príkladom. Autor dnes už kultového Problému troch telies je spojencom čínskeho komunistického režimu. No znamená to, že sa jeho knihy neoplatí čítať? Ani náhodou. Nič lepšie, a hlavne nič čítavejšie, v oblasti sci-fi od súčasného spisovateľa nenájdete. Navyše sú to práve autori, ako je Liou, ktorí nám čínsky svet so všetkými jeho totalitnými špecifikami (pre nás už našťastie cudzími) umožňujú lepšie spoznať.

vláda pevnej ruky

Keď pred desiatimi rokmi vyšiel Problém troch telies prvýkrát v anglickom preklade, okamžite sa stal v Spojených štátoch fenoménom. Aby sme si uvedomili, akým veľkým: knižku nechválil len Mark Zuckerberg, zakladateľ Facebooku, alebo George R. R. Martin, autor Hry o tróny. Dostala sa dokonca aj k prezidentovi Barackovi Obamovi, ktorý ju označil za „divoko nápaditú“. Do vyšších spoločenských sfér už preraziť nemohla, stala sa hitom, bola všade. Preto trocha zamrzelo, keď vyplávali na svetlo politické názory jej autora.

V roku 2019 poskytol Liou rozhovor magazínu New Yorker, kde ospravedlňoval zatváranie Ujgurov, moslimskej menšiny na západe Číny, do „reedukačných“ táborov (teda koncentrákov). Keď sa ho redaktorka spýtala na demokraciu, ktorá v komunistickej Číne úplne absentuje, odpovedal jej, že to čínskych obyvateľov „nezaujíma“. „Pre obyčajných ľudí je dôležitá úroveň zdravotníctva, ceny nehnuteľností, vzdelanie ich detí. Nie demokracia.“ Ako Liou pokračoval ďalej, keby sa režim uvoľnil, malo by to „hrôzostrašné“ následky. „Ak by sa Čína transformovala na demokraciu, bolo by to peklo na zemi,“ vysvetlil a ešte dodal, že v takom prípade by radšej emigroval do Spojených štátov. Paradoxne, práve do demokratickej krajiny.