jean-Michel Jarre je francúzsky hudobník, skladateľ a producent, ktorý sa stal jedným z najvýznamnejších predstaviteľov elektronickej hudby. Toľko fádne encyklopedické heslo. Tou elektronickou hudbou sa myslí nie-vážna hudba, tá má oveľa dlhšiu históriu ako popová, o ktorej je reč. 

Ak milujete Jarreho, zrejme to vzniklo v puberte. Vtedy boli jeho skladby, generované syntetizátormi a automatickými bubeníkmi, niečo úplne nové. Jarre je niečo ako firma Apple, ktorá premieňa na zlato, čo už bolo vymyslené alebo visí vo vzduchu: Už pred ním boli elektronické formácie ako Kraftwerk a Tengerine Dream, ale Jarre dostal elektroniku masovo medzi ľudí vďaka tomu, že bol šikovný, mal talent na farby, atmosféry, celkovú „adjustáž“, teda to, ako sú nahrávky „zabalené“ a, čo je asi najviac dôležité, silné, jednoduché melódie. 

V podstate sa dá porovnať len s o niečo starším kolegom Vangelisom, ktorého si inak veľmi vážil. Ten bol asi vo svojich prejavoch hlbší (spomeňme len soundtrack k filmu Blade Runner), ale o to vôbec nejde. V tejto disciplíne sa hĺbkomer nepoužíva a hlavne – Jarre sa hneď po vydaní dôležitého a veľmi vplyvného albumu Oxygène (1976) rozhodol, že bude robiť audiovizuálne koncerty tak ako nikto iný. Na to si Vangelis nikdy nepotrpel. Treba pripomenúť, že svoj debut, Deserted Place, nahral Jarre už v roku 1973 a patrí teda medzi naozaj najstaršiu generáciu elektronických tvorcov v pope. 

lasery a davy

Jarre bol prelomový v používaní laserových svetelných efektov na svojich koncertoch. Jeho multimediálne predstavenia kombinujú hudbu, svetelné efekty, projekcie a pyrotechniku. Svojimi open air koncertmi vždy prilákal obrovské množstvo divákov. Tieto veľkolepé podujatia sú dodnes legendárne. Je držiteľom štyroch zápisov do Guinessovej knihy rekordov za počet divákov na koncerte. Zatiaľ najväčšia účasť bola 6. septembra 1997 – tri a pol milióna ľudí. To nie je preklep, to je Moskva. 

SITA/Milan Illík

Nech už na Jarreho hľadíme akokoľvek, zostáva nezvratným faktom, že ovplyvnil obrovské množstvo ľudí. Aj keď je sám vzdelaný hudobník, ukázal im, že klávesová technika nie je v takejto tvorbe to najdôležitejšie, že netreba cvičiť na klavíri šesť hodín denne, ak chce človek robiť veľmi kvalitnú produkciu. Treba mať cit pre farby, zvuky, domáce štúdio a môžeme ísť na to. Niečo ako Depeche Mode o niekoľko rokov neskôr. Milióny ľudí si kúpili prvý syntetizátor kvôli Jarremu. Z tých známych nosia jeho dedičstvo Daft Punk, Moby, The Chemical Brothers či Air.