ikonickú vežu neďaleko Liberca poznáme hádam všetci, ale ak vstúpite dnu, zažijete malý kultúrny šok, pretože je to naozaj akoby priestor z inej galaxie. Vysielač a hotel Ještěd je jednodielny rotačný hyperboloid s kruhovým pôdorysom s priemerom 33 metrov a výškou takmer 100 metrov. Autorom je architekt Karel Hubáček, stavba prebiehala v rokoch 1965 až 1973 v nadmorskej výške 1012 metrov.
Vstupný priestor. Sklo je pre tento kraj charakteristické.
Hlavnú reštauráciu návštevníci obľubujú.
Architekt Viktor Šabík spomína, že Karel Hubáček im o stavbe hovoril aj na letnej škole architektúry. „Inšpiráciou tvaru veže boli homole v diaľke. Je to neskutočné dielo,“ dodáva Šabík. „Zobrali nás aj aj hore, do medzipriestoru medzi železobetónovým jadrom a membránovým obalom. Sú tam schované prijímače, antény a technologický hub. V tých rokoch vymyslieť, a hlavne zrealizovať membránovú architektúru na vrchole hory a za socializmu, to bolo neuveriteľné.“
Relaxačné vajíčka.
Bar. Nohy barových stoličiek kopírujú tvar veže.
Pocit, že ste v nejakom sci-fi, len zdôrazňuje vnútorné vybavenie, ktoré tvorí s architektonickým návrhom absolútnu jednotu. Toto nebolo bežné ani v mimoriadnych architektonických riešeniach za bývalého režimu. Autorom vnútorného vybavenia je Otakar Binar, ktorý tento týždeň zomrel vo veku 92 rokov.
Svietidlá sú pôvodné kusy (nie repliky) a tiež trochu kopírujú tvar veže.
Hotel bol podľa Binara výnimočný tým, že súčasťou stavby boli aj návrhy interiérov. Oproti iným hotelom a reštauráciám, ktoré boli za doby socializmu vybavované dodatočne štandardným nábytkom, mal Ještěd unikátne interiéry. Binar navrhoval nábytok tak, aby ladil s tvarom celej stavby. Napriek tomu, že to bolo ťažké, podarilo sa mu spolu s firmou Amati, ktorá inak vyrábala a vyrába hudobné nástroje, vyriešiť náročné požiadavky na vybavenie.
Prespať vo vesmírnej lodi musí byť super zážitok.
Karel Hubáček dostal za stavbu medzinárodnú cenu Augusta Perreta. Stavba je na zozname pamiatok ČR. Zažiť atmosféru v kozmickej lodi, teda noc na Ještěde, môžete aj vy, aj keď to nie je úplne najlacnejší výlet a treba sa pripraviť aj na to, že za oknom bude len biele „mlieko“. Zato reštaurácia varí chutne a za prijateľné ceny.
Salónik. Každá stolička váži 20 kg.
Po roku 1989 sa Ještěd dostal do privatizácie a prešiel do súkromných rúk a pôvodný mobiliár bol lacno rozpredaný alebo zlikvidovaný. Vďaka spolku Ještěd 73 sa ale podarilo obnoviť pôvodný salónik, dve izby a legendárne plyšové vajíčka. Cieľom je vrátiť interiéry do stavu z roku 1973, ale s použitím moderných technológií.
Všimnite si, ako je zrkadlo nalícované na reálne okná - v odraze akoby pokračovali bez prerušenia.
Obľúbeným obyvateľom okolia hotela je Dieťa z Marsu Jaroslava Rónu. V blízkosti veže stál objekt provizórneho vysielacieho štúdia Sever, z ktorého v auguste 1968 v poslednom slobodnom vysielaní hovorili Václav Havel a Jaroslav Tříska. Pozri viac na tomto odkaze.
Prečítajte si príbeh Otakara Binara v archíve Pamäť národa/Post Bellum.