spolupráca módnych návrhárov a tanečných tvorcov sa ukázala ako životaschopná, do hľadiska sály Opery a Baletu SND prilákala stovky divákov, ktorí by možno na klasiku nikdy neprišli. Po treťom ročníku môžeme konštatovať, že už zďaleka nejde len o kvalitnú zábavu a ukážku tvorivosti. Začínajú vznikať diela – Fashion Ballet je ako rieka, ktorá vystúpila z koryta.
stretnutie dvoch remesiel
Na galavečer módnych tvorcov a tanečníkov v New Yorku prichádzajú naslovovzaté hviezdy, je to oslava dvoch umeleckých žánrov, ktorá netají, že má komerčné ciele, a pre tieto (ročne dva) večery a večere nie je vzdialená ani benefícia. Slovenský formát Fashion Ballet v SND vznikol vlastne ako lákadlo pre divákov, otvorenie scény, domova elitného až aristokratického umenia (a opera a balet nimi sú) divákom, ktorí s baletom doteraz nemali nič spoločného. Autor týchto riadkov sa priznáva, že už roky si kladie otázku, prečo na mólach módnych domov nevyužívajú baleťákov – pardon, oni to nemajú radi, teda tanečníkov. Balet je totiž jedna z mála činností, ktorej aktéri ovládajú svoje telo majstrovsky a, priznajme si, sú to vo svojej podstate krásni ľudia. A na dôvažok, na scéne robia krásne veci.
Prvý ročník bol naozaj úspešný. V láske by sa tomu hovorilo: zaúradovala chémia. Tvorcovia presne pochopili, o čo ide, a objavili sa mená módnych ikon. Boris Hanečka či Lukáš Krnáč boli zárukou záujmu. Krnáč vtedy „obliekol“ dielo Extravaganza Romana Novitzkého (principál v Stuttgarte, dnes už choreograf), oni dvaja vtedy najviac vystihli odkaz formátu. Dych berúci kostým Borisa Hanečku pre zmenu obliekol dielo Lukáša Timuľaka (bývalý principál v Holandskom tanečnom divadle, dnes tvorca, aj filmový) s názvom Two – podľa autora týchto riadkov zatiaľ to najlepšie, čo pre Fashion vôbec vzniklo. A práve duo Timuľak – Hanečka naznačilo už na začiatku, že v takomto type programov vôbec nemusí ísť len o zábavu, aj keď kvalitnú, ale aj o diela, ktoré majú nárok na zaradenie do stálych repertoárov divadiel.
JURAJ ŽILINČÁR/SNDIlinca Ducin a Adrián Szelle vo Chvení okamihu. Choreografia Nina Poláková, kostýmový dizajn Petra Kovacs.
Druhý ročník bol podobne úspešný. Hneď dvaja tvorcovia vytvorili typicky „fashionovské“ diela – vtedajší principál baletu v Zürichu, dnes už sólista Berlína Dominik White Slavkovský v spolupráci s Lenkou Sršňovou vytvoril etudu Clique, oslavu farieb a tanečného humoru, následne choreografi Lacko Cmorej a Monika Prikkelová ponúkli náladu „glamour“ s módnou návrhárkou Teréziou Feňovčíkovou – znovu presne uhádnuté dielo pre kvalitnú zábavu. A aj druhý ročník priniesol dielo, ktoré prekročilo rámec zábavy.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.