sting sa nikdy nebál robiť nepredvídateľné kroky, navigovať smerovanie svojej kariéry do nečakaných krajín a prejavovať umeleckú odvahu vždy tam, kde by ostatní vypočítavo kalkulovali. Uplynulých päť rokov vrátane covidovej prestávky strávil s malými obmenami na koncertných šnúrach s názvom My Songs. Nadväzoval nimi na album prerábok svojich overených piesní, ktoré obliekol do nového šatu.  

načo si to uľahčovať?

S pribúdajúcim vekom mohol teda pokojne ďalej pokračovať v nastavenom trende takzvaných „best of“ koncertov. Nikoho by tým určite neurazil, iba málokto si totiž môže dovoliť vystavať plnohodnotný koncert len zo skutočných hitov. Navyše, sprevádzala ho pomerne veľká kapela, ktorú okrem stabilného tria gitara, basa a bicie tvorili aj traja vokalisti, ďalší gitarista aj hráč na klávesových nástrojoch. Rozhodnutie hrať v triu však mnohých prekvapilo, správa o turné Sting 3.0 prišla v marci tohto roku. Sting si tým rozhodne nič neuľahčil. Práve naopak. Hranie v triu rozhodne nie je pre každého a pokiaľ na to príde, každý z trojice musí podať výkon prinajmenšom za ďalšieho neprítomného člena kapely a popri tom ukázať aj svoje kvality, ktoré tu majú ešte väčšiu možnosť prejaviť sa. 

Lenže to by nemohla byť reč o Stingovi, ktorý má s hraním v triu bohaté skúsenosti z čias The Police, kapely, ktorú tvorili výnimoční inštrumentalisti, gitarista Andy Summers a bubeník Stewart Copeland. Sting sa však k tomuto formátu hrania vracia vcelku symbolicky.