keď si v roku 2004 slovenský science fiction a fantasy magazín Fantázia pripomínal štvrťstoročnicu tejto výnimočnej snímky, zrodila sa v redakcii idea, že by nebolo zlé urobiť s Gigerom interview. Kontaktovali preto s malou dušičkou mailom Gigerovo múzeum v Gruyéres, či by majstrovi nemohli poslať zopár otázok. A prišla odpoveď, že nie, že majster mailom rozhovory neposkytuje, čo by bolo obrovské sklamanie – aj keď trocha očakávané, predsa len, je to Giger –, keby hneď v ďalšej vete nestálo, že rád rozhovor poskytne, ale osobne, nech za ním Fantázia príde. 

Pozvanie, ktoré nemožno neprijať. A tak šli, plniac si sen, ktorý sa ani neodvážili snívať, do Švajčiarska, rovno do Gruyéres, do Château St. Germain, kde Gigerovo múzeum sídli. A on ich čakal, skutočne sa s ním stretli, s Gigerom, urobili s ním obsiahly rozhovor a z celej expedície priniesli fantastickú fotoreportáž a všetko to vyšlo na pokračovanie v prvých dvoch číslach Fantázie v roku 2005. A celé to bolo úžasné nielen preto, že sa to skutočne stalo, tie Fantázie sa nakoniec dajú v knižniciach dohľadať, ale predovšetkým preto, ako nádherne to ilustruje ten Gigerov rozmer, v ktorom nebol „iba“ naozaj významným výtvarníkom – akým významným v kontextoch „vysokého“ či „vážneho“ výtvarného umenia sa posúdiť neodvážim –, ale aj skutočnou popkultúrnou ikonou. 

ikona

Čo to znamená? Neviem presne, faktom však je, že tým druhým (popkultúrnou ikonou) sa stal pre to prvé (významný výtvarník), a to pomerne skoro po tom, ako dal o sebe ako výtvarník vedieť. Pritom absolútne zásadné v Gigerovej výtvarníckej formácii je to, že formálne vzdelanie získal na umeleckopriemyselnej škole v Zürichu, kde študoval nie kresbu, ani maľbu, ale interiérový a priemyselný dizajn. A práve tento, akoby priamy a praktický „umeleckopriemyselný“ rozmer jeho výtvarníckeho naturelu je to, čo mu hneď na začiatku poskytuje výhodu v tom zmysle, že Giger absolútne prirodzene zapadá do toho dekadentno-progresívneho šesťdesiatkového umeleckého alternatívno-avantgardného kvasu. 

Ako výtvarník experimentuje napríklad s airbrushom, ako surrealista, za ktorého sa celý život považuje, nemá problém vyjadriť sa prostredníctvom koláže, fotografuje a nakrúca experimentálne filmy (v roku 1968 napríklad snímku Swiss Made 2069, v ktorej sa už objavuje aj jeho prvé filmové monštrum). V neposlednom rade Giger v súlade s duchom doby venuje pozornosť aj zdanlivo komerčným aktivitám a už v roku 1969 vytvára obal albumu Walpurgis švajčiarskej psychedelickej rockovej skupiny The Shiver.