jaro zomrel veľmi mladý. Kombinácia obrovského množstva cigariet, ignorovania lekárov, prepínania svojich síl do absurdna a opovrhovania spánkom (spánok je nuda) urobila svoje. Akoby to patrilo k jeho životu, lebo jeho si každý pamätá tak: Odniekiaľ sa prihrnul a niekam zmizol. A tak sa aj prihrnul do života a potom odletel, lebo jeho srdce nevládalo pracovať jeho tempom.

cibuľa

Ľudia sa ma niekedy zvyknú pýtať, aký bol, a že bol určite veľmi fajn, veselý, kamarátsky, spoločenský. Veď to bol náš Jarík. Nuž, na to, aby človek vedel zveľaďovať priateľské či kamarátske vzťahy, musí do nich investovať veľa energie a aj času. Tým druhým Jaro nedisponoval, ale napriek tomu mal niekoľko veľmi fajn vzťahov, často so svojimi kolegami. Muzikant Tóno Kubasák spomína, že bol ako cibuľa a mal viecero vrstiev, ktoré vedel šúpať, ale ja by som dodal, že nikto nevedel, pokiaľ sa až odkryl.

Ja si ho pamätám ako láskavého a kolegiálneho človeka. Je zvláštne, že aj keď album Bolo nás jedenásť bol pre našu komunitu a generáciu veľmi dôležitý, púšťali sme si ho na bytových žúroch spolu s The Police, Madness, Petrom Gabrielom, Led Zeppelin, Kate Bush a neviem čo sme ešte v tých gymnaziálnych časoch ľúbili. To bol vysoký level.