Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Brutální vedro: Užitočná dystopia, ktorá veľa hovorí a málo povie

.eszter Gajdos .kultúra

Globálne oteplenie, sexuálne obťažovanie tentokrát jedinca mužského pohlavia, utlačené homosexuálne túžby, osamelosť v každej vekovej kategórii, prostitúcia, vzťah otca a syna, fyzické násilie, alkoholizmus. Týchto, a radu ďalších nevymenovaných tém sa dotkne snímka s názvom Brutální vedro (2023).

Brutální vedro: Užitočná dystopia, ktorá veľa hovorí a málo povie

celovečerný debut Alberta Hospodářského je česko-slovenská koprodukcia, ktorá mala premiéru na karlovarskom festivale (získala Zvláštne uznanie poroty  sekcie Proxima). Diváci si ho  mohli pozrieť aj v slovenských multiplexoch, ale veľký ohlas nezaznamenal.  

Film zachytáva jeden (a pol) dňa zo životu mladého chalana - od niekoľko nudných chvíľ v pražskom apartmáne, cez rozhodnutie vydať sa na cestu k skupine kamarátov, ktorí ho čakajú na party na chate (hlavnú úlohu hrá brat režiséra Vincent alias Vincko). Jeho váhanie predpovedá  „cestu do pekiel“, kruté prebúdzanie teenagera – kvôli obrane nevinného, ho brutálne zmlátia, síce odolá naliehaniu ženy v strednom veku na autobusovej stanici,  ale už sa neubráni znásilneniu mladou prostitútkou, ktorá využije jeho bezvedomie. Poslednou zastávkou na jeho ceste je poznanie, že jeho otec pravidelne navštevuje obidve teenagerky. Keď Vincko dorazí na chatu, záverečný dážď dokáže (?) zmyť špinu, ktorá sa na neho za jeden deň nabalila. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite