Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rebranding RTVS za 9800 eur je nemožný

.jakub Ptačin .kultúra

Za úspech by som považoval, keby to bolo pod desaťnásobok tejto sumy (a to myslím bez produkčných nákladov). To diletantstvo a tupota raz skončia a všetci čo boli toho súčasťou to budú mať vo svojom príbehu napísané navždy. Gratulujem zúčastneným.

Rebranding RTVS za 9800 eur je nemožný SITA/Diana Černák

značka je len skratkou niečoho hlbšieho. 

Rebranding musí dávať zmysel v čase a priestore a v mojej filozofii tvorby značiek najmä pre ľudí vnútri inštitúcie (lebo ho musia vedieť každý deň vo svojej práci napĺňať a „dodávať“). Až potom musí dávať zmysel aj pre publikum vonku a samozrejme pre partnerov (reklamný priestor aj dodávatelia obsahu / herci a pod.). 

Pred začiatkom sa musíte mať od čoho odraziť a chcieť ním niečo povedať. Inak predsa nemá zmysel niečo rebrandovať. Podľa sily tejto myšlienky hľadáte buď evolučnejší prístup alebo revolučnejší. Výsledkom je až potom vizuálna a slovná skratka niečoho hlbšieho a za tým celým je potreba odkomunikovať niečo dôležité, čo vás posunie vpred. Vpred. Nie vzad. 

A nenávisť a tupota sa ťažko dá vnímať ako niečo hlbšie. 

a čo s tým novým logom spravíš? Vytlačíš na A4 a zavesíš na stenu? 

Môžeš mať logo aj logá za 9800 eur, ale ty ich potrebuješ: 

  • rozhýbať do motion dizajnu televízie (vyššie desiatky tisíc eur) aj do zvukového dizajnu rozhlasu (tu nemám odhad), 
  • dostať všade v digitálnom prostredí (ak aj neredizajnuješ web a appky) sú to vyššie tisíce / nižšie desaťtisíce), potrebuješ nové šablóny na sociálne siete a pod., 
  • prepracovať tlačoviny, pitch decky, prezentácie, ponuky, vizitky (desiatky tisíc), 
  • prelepiť autá, prenosové vozy, prerobiť mikrofóny, pretlačiť, preraziť, vyrobiť merch atď atď (vyššie desaťtisíce), 

atď atď…

Potom je ešte otázka štúdií (ako správy a pod.) a ich prerábania a mnohé ďalšie otázky. 

lacnejšie na začiatku znamená drahšie v procese implementácie 

Je veľa vecí, ktoré môžu dobre vyzerať v prezentácii alebo na obrázku, ale nie sú „vysedené“. Niečo „vysedieť“ znamená overiť to vo všetkých možných aj nemožných kontextoch. Aj najväčší profesionáli sólisti robia takéto projekty v tímoch, lebo nik nie je odborník na všetko. To, akú farbu vyberiete, môže ovplyvniť celkovú cenu rebrandingu, lebo budete musieť náročnejšie (a častejšie) premaľovávať steny a objekty alebo prelepovať autá a podľa typu farby to môže byť veľmi náročné, častejšie a škaredšie zostarnuté alebo jednoduchšie a lacnejšie a dlhodobejšie. 

Symbol, ktorý ste vybrali, môže byť takmer nemožné vygravírovať alebo vylaserovať na menšie plochy. Písmu, ktoré ste vybrali, môžu chýbať znaky pri používaní cudzích mien v grafike správ alebo reportoch zo športu. Zle definovaná farebnosť a layouty budú predražovať každú ďalšiu produkciu čohokoľvek v budúcnosti. Atď. atď. 

„Nenávisť a tupota sa ťažko dá vnímať ako niečo hlbšie.“ 

A k týmto všetkým peniazom sa musia rátať aj interné náklady na implementáciu identity zamestnancami. Toto celé musí niekto koordinovať, manažovať, plánovať. To robí často celý tím a rollout takéhoto rebrandingu je dlhodobo vopred plánovaný, robí sa vo fázach a trvá niekedy aj rok / roky. A je to kopa práce a tú prácu niekto platí (my, daňoví poplatníci) a keď sa robí táto práca, nerobí sa iná potrebná práca. 

Ako som spomenul v úvode, ak rebranding nemá hlbšiu zrozumiteľnú myšlienku cielenú aj na interné publikum je takmer nemožné ho dobre implementovať, lebo ním každý / každá opovrhuje, nerozumie mu a považuje ho za zbytočný. 

sú to naše peniaze a naše inštitúcie

Priame zadanie sa dá chápať, ak je určené nespochybniteľnej legende dizajnu. Ak je zadané priamo a potichu neznámemu dizajnérovi / dizajnérke bez dostatočného portfólia je to len ďalší príklad klientelizmu v kombinácii so spomínanou tupotou. 

Ale peniaze sú len to najmenej. Ide o tú energiu, ktorá musí do celej tejto tupoty ísť. Množstvo zbytočnej a iracionánej práce minuté a spálené pre sen jednej obmedzenej zakomplexovanej tetky a okolorastúcich tupcov, ktorých volilo pár ľudí a ich preferencie sú dnes na úrovni nealko radleru. My tu nemáme tej energie na rozdávanie, aby sme ňou mohli takto plytvať. Všetko tu máme porobené a fungujúce, že si tu niekto môže dovoliť robiť toto za naše peniaze na našich inštitúciách? Celkové náklady na tento rebranding budú státisíce a budeme radi, ak to budú nižšie státisíce. 

Naozaj sme ich ako krajina kvôli tejto tetke žijúcej v Rakúsku chceli investovať takto a radšej sa za naše vlastné peniaze vyzbieravať na okná nemocnice?

Text je facebookovým statusom. Autor je stratég, dizajnér, podnikateľ, rečník a autor.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite