„Sloboda je asi všetko. O slobode sa hovorí, že Pán Boh dal ľudom slobodu aj vôľu. Sloboda je podľa mňa základ života, lebo každé zotročenie, každé násilie je síce typicky ľudské, ale je to vlastne neľudské a protiľudské… Človek má aj nejaké duchovné rozmery, takže ja si myslím, že sloboda a pravda by mali byť špičkou, najvážnejšou vecou pre človeka… Myslím si, že to, čo oddeľuje človeka od zvieraťa, je aj tvorivosť. Tak nejak za mlada som sa dal na to, že sa tvorivosťou budem živiť. To sú asi moje najdôležitejšie kategórie pre môj život – sloboda a tvorivosť.“
(Blaho Uhlár v rozhovore pre Gaudeo)
Blaho Uhlár sa narodil 26. augusta 1951 v Prešove, zomrel 13. júla 2024 v Bratislave
kam do galérie:
belle Époque Terrible - Krásna hrozná doba
Výstava Belle Époque Terrible – Krásna hrozná doba predstavuje na dielach pochádzajúcich z významnej košickej súkromnej zbierky odraz prvých desaťročí 21. storočia v reflexii a anticipácii štrnástich slovenských a českých vizuálnych umelcov. Klimatická kríza, vojnové konflikty a invázie, migračná kríza, terorizmus, ekonomická nerovnováha, nárast nacionalizmu a extrémnej pravice, šírenie hoaxov a dezinformácií, pandémia COVID-19, nenávistné prejavy, kríza hodnôt, nesloboda médií a umenia, obavy z dopadov umelej inteligencie – to všetko sú výzvy a otázky, ktoré na človeka západného sveta dopadali a dopadajú dennodenne a nútia ho zaujať postoj. V tomto ovzduší vyvstáva otázka či, je umenie oddeliteľné od morálky umelca? Prípadne povyšuje spoločenská angažovanosť dané dielo na vyššiu umeleckú métu?
Na korene kritického umenia otvorene alebo náznakovo nadväzujú aj umelci začiatku 21. storočia. Či už je to Hostiňákova symbolistická mystika odkazujúca na vyčerpateľnosť zdrojov, Binderov smiech v bezútešnosti dnešného človeka, Šilleho infantilne sa tváriacej ilustrácie hororovej reality, Černušákova temná vízia korporácií a technológie moci, Nikitinovej nenápadne desivé zatieranie a potieranie individuality alebo Gerbocov exkurz do minulosti a jeho až príliš povedomý presah do súčasnosti.
kde: Múzeum Vojtecha Löfflera, Alžbetina 20, Košice
kedy: ut - pi: 9.00 - 17.00, so - ne: 13.00 - 17.00
DISEGNO INTERNO – Eva Švankmajerová / Jan Švankmajer
Výstava predstavuje celoživotné dielo Jana a Evy Švankmajerových, koná sa pri príležitosti Švankmajerových 90. narodenín a mapuje všetky tvorivé oblasti, do ktorých tento český surrealista zasiahol - koláže, grafika, objekty, knižné ilustrácie, medijné kresby, taktilné experimenty, zberateľstvo a samozrejme film. Dôležitou súčasťou expozície je aj prezentácia maliarskeho diela Evy Švankmajerovej. Je to reprezentatívna prehliadka tvorby týchto dvoch životných a tvorivých súputníkov s dôrazom na ich vzájomný dialóg. „Ústredným námetom projektu je tzv. disegno interno čiže „vnútorné usporiadanie“, teda umelcovo obrazotvorné chápanie podstaty daného námetu. Ide o princíp, ktorý v Švankmajerovom poňatí spája rudolfínsky manierizmus a surrealistický „vnútorný model“,“ hovorí kurátor výstavy Richard Drury. Výstava spolu so sprievodným programom bude zohľadňovať spojitosti (najmä v rovine baroka, alchýmie a fenoménu Kostnice) medzi ich dielom a jedinečnou duchovnou pamäťou bývalého jezuitského seminára a Kutnej Hory všeobecne.
kde: GASK, Barborská 51, Kutná Hora
kedy: ut - ne: 10.00 - 18.00
Eva Švankmajerová: Portrét Jana Švankmajera
UHLÁR_DANGLÁR
Na slávu Stoky
Pripíjam na slávu Stoky,
divadla snov, ktoré žerú mloky?
Chcem žiť iba s ňou,
a to dosiaľ, čiže pokým
očarúva ničotou
a piesňou tej najlepšej drogy.
Pripíjam na Stoky slávu,
divadla duše,
čo pľuje do tváre davu.
Ten ju za to kúše
a pýta jej hlavu,
objektívne pritom luže.
Na slávu Stoky pripíjam,
toho najlepšieho divadla,
aj keď znovu padá do jám,
ešte nikdy nespadla.
Patrí všetkým, aj tým všiam,
velebím jej dušu zrkadla.
Blahovi Uhlárovi a Stoke s úctou a obdivom.
(Dušan Dušek pri otvorení divadla na Pribinovej ulici)
Divadlo Stoka: Impasse (foto: Ctibor Bachratý)
do divadla, do STOKY:
vypočujte si rozhovor s Blahom Uhlárom.
...jedna z ikonických inscenácií TVÁRE:
...a ako si najlepšie uctiť a pripomenúť Blaha Uhlára? No predsa festivalom jeho inscenácií! Názov festivalu sa ponúka ako paralela Týždňa kultúrneho dedičstva, ktorý uzavrel existenciu STOKY na Pribinovej ulici.
Po preverení vedomostí prišlo aj na preskúmanie osobnosti uchádzača: Vzťah k životu: Narodil sa, aby prežil život bez toho, aby ho plánoval, aby ho proste prežil. Doslova vyvrcholením a zlatým klincom zápisu sú slová, o ktorých dôveryhodnosti niet pochýb. Táto nesporne autentická citácia ústneho pohovoru s Blahom Uhlárom je hodná budúceho majstra opozície: Mám averziu proti organizácii a systému. Kto by dnes pochyboval o autorstve týchto slov? K protokolu pohovorov bol priložený lístoček s krasopisne napísa‐ ným menom a podpisom Imrich Gál. Jeho verdikt na adresu teraz už čerstvo osemnásťročného Blahoslava Uhlára znel:
Hlas: Slabší
Sluch: Slabší
Rytmus: Slabší.
Ako vieme, žiadna z trojice slabín nezabránila Uhlárovi absolvovať štúdium réžie na VŠMU a mocným hlasom zasiahnuť do dejín slovenského divadla.
(Nadežda Lindovská: Čas letí jak vtáci nedozierní... , In: BU - štúdie o tvorbe Blaha Uhlára)
Divadlo Stoka: Kolaps (foto: Ctibor Bachratý)
do kina:
šary Vary - oficiálne ozveny 58. MFF Karlovy Vary...v bratislavskom Kine Lumière
víkendový program:
20.07.
18:00 Dievča s ihlou, r. Magnus von Horn
20:30 Vedenie domácnosti pre začiatočníkov, r. Goran Stolevski
21.07.
18:00 Pamäť, r. Michel Franco
V priesečníku umeleckých, osobných a spoločenských hodnôt sa Uhlár s členmi súboru DISK identifikoval. Až v DISK‐u našiel ľudí ochotných ísť do projektu inscenácií bez vopred napísaného dramatického textu, scenára, scénosledu, námetu či akéhokoľvek zadania pre hercov. Cieľom bolo tvoriť a hľadať možnosti tvorivého sebavyjadrenia, nie napĺňať známe a overené postupy či konvencie. Uhlárovi nešlo o ojedinelé pokusy a diela, ale o koncentrovanú kolektívnu tvorbu – dielňu, o vlastný umelecký program, ktorým bolo intenzívne tvorivé hľadanie divadelnej výpovede a jej následná verifikácia.
(Elena Knopová: Uhlárovský polylóg v divadle DISK, In: BU - štúdie o tvorbe Blaha Uhlára)
z gauča:
špeciál: Filmový PRIDE (DAFilms)
Láska je silnejšia ako nenávisť! A strach z inakosti sa dá prekonať len empatiou a porozumením, ku ktorému chceme prispieť aj našim výberom filmov s kvír tematikou. 20. júla sa v Bratislave koná Dúhový PRIDE. Témou tohto ročníka je príznačne slovenská kultúra. Jednodňový festival na Námestí slobody tak otvára svoje brány pre všetkých, ktorí chcú spoznať a osláviť kultúru v jej plnej rozmanitosti. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú totiž aj kvír ľudia, či hlasy mladej generácie.
Pozrite si ako na Slovensku začínal tento dôležitý pestrofarebný happening v dokumente Romana Stráňaia Prvý slovenský PRIDE. V našom výbere nájdete aj ďalšie hrané, či dokumentárne filmy k téme LGBTI+.
galéria Boha (Edisonline)
Balónový pes Jeffa Koonsa sa v tomto satirickom, hravom a absurdnom filme, v ktorom umenie prechádza existenciálnou krízou, mení na dokonalú zbraň. Dva týždne pred absolventskou výstavou umeleckej školy nastupuje do funkcie nový riaditeľ Jack von Rosen. Počas prezentácie prednesie svoje myšlienky o finančnej stránke umenia a ukáže sa, že tajne zastupuje prastarú spoločnosť, ktorá chce umenie skomercionalizovať. Medzitým je Irma, jedna zo študentiek, poverená Bohom, aby vytvorila dokonalé umelecké dielo, a tak sa stáva tŕňom v oku riaditeľa Jacka a starobylého syndikátu komerčných a sponzorovaných umelcov. Debutujúci režiséri z kolektívu KonstAB však nenechajú Irmu v jej boji osamotenú a pošlú jej na pomoc dvoch učiteľov a významného dánskeho dadaistu.
život za divadlo (DAFilms)
Dokumentárny film Anny Gruskovej približuje päť mimoriadnych osobností zo slovenských divadelných dejín, ktoré osudovo poznačila vášeň k ich profesii a doba, v ktorej žili. V magickom prostredí divadelného archívu otvárajú mladí odborníci a odborníčky prípady Oskara Nedbala, Viktora Šulca, Jána Jamnického, Magdy Husákovej-Lokvencovej a Blaha Uhlára.
*nájdete ho aj v archíve, stále ešte, RTVS - https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15381/214366
V 90‐tych rokoch bola síce nová sloboda, ale štát bol ťažkopádny mechanizmus a Uhlárove inštitucionálne koncepty ešte vždy pôsobili antisystémovo. Takže Stoka fungovala vďaka podpore početných zahraničných fondov a nadácií, najmä (pśśśśt!) Sorosa bez domácich subvencií. Z hľadiska dotácií teda ešte vždy ako emergentný fenomén.
Stoka – neviem, či si dnes vôbec ešte uvedomujeme význam tohto názvu: stoka = odpadový kanál. Gesto odporu voči dominantnej, vysokej, „meštianskej“ kultúre, voči estetike krásna, dokonalosti a ušľachtilosti. Spätne si vybavujem jeden z tých diváckych pocitov: v Stoke sme na javisku často videli trápnosť. Odhalenú trápnosť. Pristihnutú trápnosť. Až nás z toho striaslo. Až nás to od smiechu bolelo.
(Jana Wild: Malé retro z veľkého odstupu, In: BU - štúdie o tvorbe Blaha Uhlára)
na počúvanie:
al Di Meola: Twentyfour
Gitarová legenda, jazzový virtuóz Al Di Meola sa vracia po štyroch rokoch s novým albumom, ktorý začal vznikať v období pandémie a mal byť pôvodne jednoduchou akustickou nahrávkou. Di Meola sa údajne snažil „odolať príťažlivosti neobmedzeného hudobného objavovania“.
Neodolal a už po vydaní prvého singla Fandango vyhlásil: „Toto spojenie flamenca a jazzu je len začiatkom nádhernej divokej lúky, ktorú som pestoval za posledné štyri roky.“ Fandango je španielsky ľudový tanec, pri ktorom sa stretáva gitara a kastanety. Di Meolovo Fandango čerpá inšpiráciu z tradičnej hudby flamenca a spája ich s moderným jazzovým cítením, vo výsledku je prehliadkou Di Meolovej technickej zdatnosti, ako aj ukážkou jeho pozoruhodnej melodiky a citu pre kompozíciu , a rovnako je dôkazom jeho kreativity celý album, dynamický, .s rôznorodou inštrumentáciou.
Naživo si skladby z tejto novinky môžete vypočuť už 17. septembra v Brne. Di Meola je aktuálne na európskom turné, na pódiá sa vrátil začiatkom roka, po minuloročnom infarkte, ktorý dostal na jednom z koncertov.
...a samozrejme remastrovaný album STOKA - https://luboburgr.bandcamp.com/album/stoka
Režisér Blaho Uhlár systematicky formoval a rozvíjal od polovice osemdesiatych rokov v štyroch rôznych divadlách (Divadlo pre deti a mládež v Trnave, Disk Trnava, Ukrajinské národné divadlo v Prešove a Divadlo Stoka v Bratislave) metódu fixovaných kolektívnych improvizácií. Nepriamo tak nadväzoval na metódu, ktorou pracoval Miloš Pietor a ďalší tvorcovia Divadla na Korze, a tiež na metódu práce Petra Scherhaufera v divadle Husa na provázku. (...) V prvých inscenáciách obdobia, smerujúceho k formulovaniu divadelných manifestov a napokon formovaniu vlastného divadla Stoka, sa Blaho Uhlár zameral na analýzu divadla ako model komunikácie a distribúcie moci. Tento model tvoril rámec pre herecké improvizácie. V ďalších inscenáciách ako rámce využíval rôzne divadelné konvencie. V divadle DISK to často boli psychologickorealistické hry, v Ukrajinskom národnom divadle beckettovská absurdná dráma (Ocot). V divadle Stoka zasa kitchen sink drama (Kolaps), konverzačná hra (Eo ipso), existenciálna jednoaktovka (Dno), monodráma (Monodrámy). Tieto konvencie dekonštruoval, no zároveň tvorili oporu pre inovácie, ktoré jeho inscenácie prinášali. Štúdiové divadlá ako Divadlo na provázku, ktorými sa Uhlár inšpiroval, revidovali pojmy nemeckej osvieteneckej divadelnej reformy „pravidelná dráma“ a „pravidelná dramaturgia“.
(Ján Šimko: Zrodenie metódy fixovaných kolektívnych improvizácií z ducha sociálneho chóru, In: BU - štúdie o tvorbe Blaha Uhlára)
Divadlo Stoka: Eo Ipso (foto: Ctibor Bachratý)
na čítanie:
BU - štúdie o tvorbe Blaha Uhlára
Štúdie v tomto zborníku reflektujú viac ako päťdesiat rokov divadelnej tvorby Blaha Uhlára. A ako v úvode píšu zostavovatelia zborníka Dáša Čiripová a Ján Šimko: „Texty v zborníku majú rôznorodý charakter, medzi odborné štúdie je začlenených niekoľko kratších glos a esejí. V snahe priblížiť sa povahe tvorby Blaha Uhlára sme ako zostavovatelia považovali za dôležité oživiť odborné texty aj takýmito kratšími, osobnejšími textami. Tvorba Blaha Uhlára bola doteraz predmetom mnohých kritík a štúdií. Sú roztrúsené po časopisoch a knihách. Syntetická teoretická monografia či aspoň zborník, venujúce sa iba Uhlárovej tvorbe, doteraz neexistovali. Tento zborník je prvým pokusom o systematickejšie zmapovanie práce režiséra, ktorý zásadne ovplyvnil podobu a inštitucionálne rámce súčasného slovenského divadla.“
Viac si o zborníku prečítajte v texte Juraja Šebestu:
https://www.plan.art/plan/drama-plan/pocta-blahovi...
nefotografie
Divadlo K uviedlo v roku 2021 inscenáciu so zaujímavým konceptom – Nefotografie, ktorá vychádzala zo zozbieraných textov slovenských fotografov. Režisérka Mária Piatriková ich oslovila s otázkou: „Akú svoju nezachytenú fotografiu máte stále v pamäti?” Na divadelný projekt teraz nadväzuje rovnomenná kniha, ktorá obsahuje, obsahovo i formálne, široké spektrum odpovedí od 55 umelcov a umelkýň pracujúcich s médiom fotografie, predstavujúcich nezachytené zábery.
Viac si o knihe Nefotografie vypočujte na plan.art:
https://www.plan.art/plan/litera-plan/ked-fotograf...
veronika Košnarová: Na okraj literární tvorby českých výtvarníků
Súbor esejí je venovaný textom českých výtvarníkov 20. storočia, ktorých literárna činnosť tvorí minoritnú, napriek tomu zaujímavú časť ich diela. Zastúpení sú autori rôznych generácií, rozmanitých naturelov, venujúci sa maliarstvu, kresbe, grafike, sochárstvu, fotografii i filmu. Jednotlivé kapitoly sú koncipované monograficky, žánrovo, tematicky či so zameraním k určitej umeleckej tendencii, skupine či okruhu.
Nejde ani tak o analýzu intermediálnych väzieb, ale skôr o zamyslenie nad vybranými textami. Ako má na povahu textov relevantný vplyv výtvarné zameranie ich autorov? Implicitne potom zvolená téma otvára aj otázku vzťahu okraja, resp. okrajov a centra sociálne zdieľaného literárneho priestoru a poukazuje na možnosť obohatenia doterajšieho obrazu českej literatúry daného obdobia o ďalšie fazety.
Ďalšia zmena, ktorou obraz Stoky od roku 2011 prešiel, je očividná: Blaho Uhlár začal spolupracovať s profesionálnymi hercami. Herecké osadenstvo sa zmenilo, ale spôsob tvorby zostal. Herci improvizujú, režisér pozoruje, nahráva, skladá celkový obraz inscenácie. Témy bolestivé, skľučujúce podávané s dávkou (seba)irónie, neurózy, čierneho humoru až sarkazmu, ale pritom aktuálne, také, čo tnú do živého: agresivita silnejšieho voči slabšiemu, každodenná byrokracia, chronické neporozumenie, stále menej skrývaný nezáujem. Príchodom nových hercov v inscenáciách sa objavuje väčšia dynamika a pohyb narážky na témy traumatizujúce súčasnú spoločnosť.
(Marek Godovič: Nová Stoka, staronové témy, stará spoločnosť, In: BU - štúdie o tvorbe Blaha Uhlára)
„Do konca života robil pre divadlo všetko, čo mohol. A keď už viac urobiť nevládal, odišiel. Hrdo a v ústraní. Ako samuraj, ktorého sila spočíva v tom, že sa pred každým bojom už vopred považuje za mŕtveho.“
(Ján Šimko: Blaho Uhlár menil divadlom spoločnosť, in: javisko.sk)