petra Fornayová, choreografka, performerka

Malo by ísť o rovnováhu týchto dvoch aspektov uvedeného vzťahu. Ale keďže debata sa často ocitne v patovej situácii pre odlišné chápanie termínov, najprv chcem zdôrazniť, že pod kontrolou rozhodne nemám na mysli cenzúru. Ak chceme či už kontrolovať, alebo poskytovať podporu, musíme poznať prostredie. To by malo nastať nie cez (často neefektívne) audity zadané firmám s formálnymi výstupmi v podobe ničnehovoriacich a ničneobjasňujúcich tabuliek. 

Odborníci generovaní kultúrnym prostredím by mali „kontrolovať“, ale skôr by sme to mali nazývať nastavovaním rámcov – či je podpora funkčná, kde treba ubrať, kde pridať, čo presne treba zmeniť, ako sa vymaniť zo zotrvačnosti (niekedy samovoľne fungujúcej doslovne aj desiatky rokov). Klasický príklad nefunkčnosti je neustále delenie kultúry na zriaďovanú a nezriaďovanú, čo je dávno prekonaný model. Rovnako rámec deliaci umenie na amatérske a profesionálne by sa mal čo najskôr prehodnotiť. To sú len niektoré z oblastí, ktoré si vyžadujú nastavenie zo strany štátu (najmä prostredníctvom legislatívnych nástrojov), aby podpora bola skutočnou podporou a nie neefektívnou formalitou.   

peter Kerekes, režisér, producent

„Nyelvében él a nemzet“ – národ žije vo svojom jazyku, povedal gróf István Séchényi v roku 1825, keď sa rozhodol svoj ročný príjem (a ten nebol malý) venovať na vznik Maďarskej akadémie vied. 

Národ nepotrebuje v prvom rade územie, jeho územím je jazyk, kultúra.