vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú nadčasovou témou. Zaoberáme sa ňou nielen v bežnom živote, ale často po nej siahajú aj umelci. Výnimkou nie sú ani tvorcovia indo-francúzskej drámy Dievčatá sú už raz také. Ich príbeh, v ktorom môžeme nájsť aj paralely s vlastným životom, je sondou do vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Hlavná hrdinka a jej mama žijú v Himalájach. Šestnásťročná tínedžerka chodí na prísnu internátnu školu, kde sa práve stala hlavnou prefektkou. 

Jej menovanie je významným pokrokom, pretože Mira je prvé dievča v tejto funkcii. Čiastočne aj preto berie svoju úlohu vážne. Konzervatívne zmýšľajúcej spoločnosti chce dokázať, že dievčatá a chlapci sú si rovnocenní. To spolu so známkami, vyhliadkami na ďalšie štúdium a nezhody s matkou ustupuje do úzadia po tom, ako sa zblížila so Srim. Ten v nej prebudil dovtedy nepoznané emócie.

Dvojica sa stretáva u Miry doma. Zásterkou je štúdium. Neučia sa však z kníh, ale jeden od druhého. Dievča dospieva, prvá láska jej otvára dvere do sveta ľúbostných vzťahov. Aj k nim nezriedka pristupuje ako k učivu z biológie. Dokazuje to jej študovanie si priebehu sexu v knižnici. Postupne však zisťuje, že nie všetko sa dá vnímať vedecky a že emócie, túžby aj intuícia jej vedia veľa povedať, aj keď to nevie popísať. 

milostný trojuholník

Emočné dozrievanie je nevyhnutným procesom dospievania. Mira vďaka nemu začína vnímať a rozumieť veciam a udalostiam, o ktorých ani netušila. Jej komplikovaný vzťah s matkou to stavia do iného svetla. Prekáža jej pozornosť, ktorú Anila venuje Srimu, vníma ju ako sokyňu, vadia jej ich súkromné rozhovory. Zároveň ale začína chápať, že jej mama nemala možnosť zažiť obdobie objavovania a hľadania sa, ako aj to, že nikdy skutočne nenašla emočné naplnenie.