kam do galérie:
world of Banksy
Jeho galériou je ulica, jeho nástenné maľby sa objavujú v rôznych mestách po celom svete, aj vo vojnových oblastiach. Banksy už dávno presiahol streetartovú komunitu z ktorej vzišiel a jeho politicko-spoločenské posolstvá reagujú na aktuálne dianie v dokonalej skratke. Sú silné, dojímavé, ale mnohým nechýba ironický humor, za všetky pripomeňme ako dal členom parlamentu podobu šimpanzov s priamou narážkou na rokovania o brexite (tento obraz bol predaný za vyše 11 miliónov libier), na exibícii s názvom Barely legal predviedol ružového slona ako symbol okázalej ignorancie jasne viditeľných problémov. V Benátkach počas Bienále inštaloval obrazy obrovských výletných lodí plávajúcich na mestských kanáloch a dal im dvojzmyselný názvom Benátky v oleji.
V období pandémie obletela svet jeho maľba chlapca hrajúceho sa s bábikou zdravotnej sestry namiesto s figúrkami superhrdinov. V tom istom čase zaplavil londýnske metro svojimi krysami, aby upozornil ľudí nech sa správajú zodpovedne a dodržiavajú pandemické opatrenia. Vojna, mier, konzum, chudoba, pokrytectvo, klimaktická kríza a ďalšie témy sa stretli v priestore kostola z 15. storočia v srdci Prahy. Koncept „The World of Banksy“ môžeme vidieť v rôznych mestách po celom svete, ponúka rozsiahlu kolekciu Banksyho graffiti, ale aj plátna, animované projekcie, video inštalácie a veľa iného. Pôsobivé sú najmä murálie, ktoré sú na stenách a zákutiach reprodukované často v reálnej veľkosti.
Barokový kostol sv. Michala sa tak prináša pouličnú atmosféru. Banksyho diela bývajú často zničené krátko potom, ako sa objavia, ale ich fotografie stihnú obletieť svet. za Banksym sa teda nedá cestovať, ale v rámci týchto výstav inštalovaných v rôznych mestách (a rôznych priestoroch) si takto koncentrovane môžete pozrieť Banksyho tvorbu od 90. rokov po súčasnosť. Vstúpte do skutočného chrámu, ktorý sa s Banksyho dielom stal chrámom streetartu.
Do Prahy na Banksyho vás pozýva Derya Evren.
kde: kostol Svätého Michala, Michalská 662/29, Praha
kedy: po - str: 10.00 - 20.00, štvr - ne: 10.00 - 21.00
andy Warhol: Velvet Rage and Beauty
Výstava „Zamatový hnev a krása“ prezentuje málo vystavovanú časť Warholovej tvorby, diela, ktoré boli počas jeho života označované ako nemorálne, perverzné alebo dokonca pornografické. Aj dnes je k výstave upozornenie: Táto výstava obsahuje veľmi explicitnú nahotu, sexuálny obsah a rôzne reprezentácie pohlavia a tela. Ak plánujete návštevu s deťmi alebo mladými ľuďmi, odporúčame tak urobiť spoločne a udržiavať otvorený dialóg. Neue Nationalgalerie urobila veľký prieskum Warholovho hľadanie určitej ideálnej krásy a výstava ukazuje, že je ústredným aspektom v rôznych fázach a etapách umelcovej kariéry, od 40. do 80. rokov 20. storočia. Výstava ponúka viac ako 300 diel, malieb, grafík, kresieb, fotografií, polaroidov, filmov a koláží, umožňuje tak rozsiahly a inkluzívny pohľad na Warhola.
Od prvých kresieb po jeho testy na plátne a filmy zo 60. rokov, maľby torz v 70. rokoch, cez jeho spoluprácu s Jean-Michelom Basquiatom v 80. rokoch a nespočetné množstvo fotografií, to všetko je neustálym hľadaním krásy. Keď sa človek pozrie pozorne na Warholove dielo, je zrejmé, že jeho umelecká prax je úzko spätá s telom. Vo všetkých médiách v mnohých autoportrétoch provokatívne skúma krásu a nedostatky tela, krehkosť a silu, ako aj vlastné neistoty. Mnohé z týchto diel boli, kvôli súdobému vnímaniu, vo svete umenia málo vystavené a nikdy sa nedostali do povedomia širšej verejnosti.
kde: Neue Nationalgalerie, Potsdamer Straße 50, Berlín
kedy: okrem pondelka 10.00 - 18.00, vo štvrtok do 20.00
adam Štech: houellebecq!
Výstava houellebecq! Adama Štecha nie je poctou francúzskemu spisovateľovi Michelovi Houellebecqovi ani ilustráciou jeho diel. Tiež sa nepokúša čokoľvek z jeho textov interpretovať a objasňovať. Štech skúma v prvom rade sám seba, akokoľvek sprostredkovane. Diela inšpirované Houellebecqom nevznikali s predstavou uceleného súboru, ale viac-menej živelne a trvalo niekoľko rokov, kým sa v kontexte Štechovho diela začala táto téma rysovať v presnejších kontúrach. Rovnako ako k sebe ak svojmu okoliu je Štech k Houellebecqovi ironický a karikujúci. Rozbíja zrkadlo a novo zložený obraz nie je lichotivý, ale o to viac možno pravdivejší. Intenzita je znásobená komplexnosťou jednotlivých obrazov (portrétov, krajín či zátiší) aj ich pomyselnými dialógmi. Majú tak svoju svojbytnú schopnosť rozprávania, stávajú sa nadväzujúcimi kapitolami románového príbehu, ktorý je však premenlivý, pre každého diváka odlišný a závislý na individuálnych skúsenostiach.
kde: Centrum současného umění DOX, Poupětova 1, Praha
kedy: okrem pondelka 11.00 - 19.00
do kina:
frida - Viva la Vida
Frida Kahlo bola len nedávno ústrednou postavou našich víkendových tipov, okrem iného sme vám odporúčali aj dokument Frida – viva la vida, ktorý si teraz môžete pozrieť na veľkom plátne!
„Nemaľujem sny ani nočné mory, maľujem svoju vlastnú realitu,“ hovorila umelkyňa o svojom diele plnom kontrastov. Rovnako a z veľkej časti tiež cez osobné predmety, jej listy či denníkové zápisky, nazerá na ikonickú mexickú maliarku i dokument Frida – viva la vida. Film režiséra Giovanniho Troilu približuje Fridu Kahlo na jednej strane ako ženu zmietanú agóniou i láskou, na druhej ako maliarku oslobodenú od svojich telesných hendikepov a bolesti.
kde: Kino Nostalgia, Bratislava
kedy: 27. júla o 18.00
motýle
Skutočná filmová lahôdka pre cinefilov, vizuálna báseň s nádherným soundtrackom od Cat's Eyes. Film, ktorý treba vidieť v kine. Na pustnúcom šľachtickom sídle žije zberateľka motýľov Cynthia. Evelyn u nej študuje lepidopterológiu, pracuje u nej ako upratovačka a stáva sa jej milenkou. Vo svojom svojbytnom a trochu výstrednom svete sa oddávajú (veľmi štylizovaným a vysoko estetizujúco stvárneným) sadomasochistickým hrám. Snímka Petra Stricklanda sa vyznačuje podmanivou erotickou atmosférou a odkazmi na sexploatačné filmy 60. a 70. rokov.
kde: Kino Lumière, Bratislava
kedy: 28. júla o 18.00
z gauča:
okno do dvora / Vertigo (SkyShowtime)
Ikonické diela majstra hororu, ktoré netreba predstavovať. Skôr ako si ich opäť s rovnakou pasiou pozriete prečítajte si texty filmovej teoretičky Kataríny Mišíkovej.
Tu je prvý. A na tomto odkaze nájdete druhý.
kleo 2. séria (Netflix)
„Toto je skutočný príbeh. Nič z toho sa naozaj nestalo.“ Elitná agentka nemeckej Stasi Kleo sa vracia v druhej sérii. Studená vojna sa skončila, a po páde Berlínskeho múru sa bývalá východonemecká špiónka vydáva zistiť, kto a prečo ju zradil, pričom využíva jvšetky svoje schopnosti zabijaka na vykonanie pomsty. KGB, CIA..a červený kufrík. Prvá séria očarila aj Stephena Kinga, komediálny špionážny úlet z obdobia studenej vojny pokračuje viac introspektívne, ale neprechádza do iného žánru, naopak ešte pridáva na zábavnom aspekte. Začiatok 90. rokov, prechode od socializmu ku kapitalizmu...a Kleo. Skvelá víkendová jednohubka.
na počúvanie:
pat Metheny: MoonDial
Nový sólový album Pata Methenyho je čisto akustický, a doslova sólový. Iba Metheny a jeho špeciálna barytónová gitara s unikátnym ladiacim systémom, ktorý konvenčné nylonové struny nie sú schopné dosiahnuť „bez toho, aby sa zlomili alebo zneli ako bendžo“, ako povedal sám Metheny po objave nového druhu strún vyrobených v Argentíne, ktorý mu otvoril nový svet možností.
„Na mojom poslednom turné som predstavil tento nový nástroj a tento nový zvuk. Najprv to bola len jedna melódia. Potom dve.“ Výber skladieb na MoonDial je kombináciou originálnych melódií inšpirovaných novým nástrojom a štandardmi ako You're Everything od Chicka Coreu, Everything Happens to Me Matta Dennisa, v kombinácii s Bernsteinovým Somewhere, či klasikou Here, There and Everywhere od Lennona a McCartneyho. Celý materiál zdieľa atmosféru, ktorú metheny nazýva „intenzívna kontemplácia“, pričom stredobodom záujmu je samotný nástroj.
nick Cave & The Bad Seeds: Long Dark Night
Tretí singel z pripravovaného albumu Wild God je intímna balada inšpirovaná básňou zo 16. storočia Dark night of the soul od španielskeho básnika, svätého Jána z Kríža. „Long Dark Night je inšpirovaná jednou z najväčších a najsilnejších básní o konverzii, aké boli kedy napísané. V konečnom dôsledku je to však krásna country melódia. Je to ako sladký spoločník piesne Wild God.“ povedal Nick Cave.
..a ešte spomienka na „krstného otca britského blues“ Johna Mayalla, ktorý odišiel 22. júla vo veku 90 rokov. Mayallova skupina Bluesbreakers bola odrazovým mostíkom pre takých hráčov ako Eric Clapton či Micka Taylora.
Mick Jagger ho nazval „veľkým priekopníkom britského blues“ a Clapton po jeho smrti okrem iného povedal: „Naučil som sa všetko pokiaľ ide o techniku a túžbu hrať druh hudby, ktorú rád hrám. Bol mojím mentorom a aj ako náhradný otec ma naučil všetko, čo naozaj viem, a dodal mi odvahu a nadšenie prejaviť sa bez strachu a bez hraníc.“
na čítanie:
lászló Krasznahorkai: Svet beží
Po dvoch románoch „majstra apokalypsy“ Melanchólia vzdoru a satanské tango, teraz vychádza zbierka poviedok nazvaná Svet beží. Rozprávač sa začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia vydáva na putovanie po pobreží východného Anglicka. Nezvyčajne vnímavý a rozhľadený, ale aj pochybujúci chodec trpezlivo kráča a pozoruje okolie. Zbierka textov, nad ktorými vládne ON, rozprávač. Reční, prednáša, spomína, mudruje alebo rozpráva príbehy, a kým nás napokon zanechá s krátkou poetickou rozlúčkou, venuje nám text, ktorý nevidíme. Vety sa rozpínajú a my postupne uveríme autorovmu presvedčeniu, že inak sa to napísať ani nedá. Filozofické úvahy a existenciálne otázky vyvažuje trpkou, ale oslobodzujúcou iróniou, vzdialené približuje, univerzálne ozrejmuje v jedinečnom. To, čo ho zaujíma, je zúfalstvo človeka ochromeného v ohrození, na pokraji zániku, rezignovaného v spomienkach a zabúdaní, zatiaľ čo veľký svet beží ľahostajne ďalej a jeho drobnú tragédiu si ani nevšimne. To sme presne my, raz opantaní sami sebou, potom zasa pokorení vedomím, že tu nič neznamenáme, no predsa zakaždým s kvapkou nádeje, „že raz v nejakej krajine, v najhlbšej kráse a zániku budeme môcť zazrieť niečo: niečo, čo sa nás týka“.
Autorkou prekladu je Gabriela Magová, s ktorou sme sa rozprávali o rokoch strávených s týmto autorom, o jeho svetoch a mikrosvetoch zachytených intelektuálne aj všetkými zmyslami v nekončiacich vetách znejúcich ako entropická hudba, o opakujúcej sa téme úteku, ale aj o prítomnosti humoru v jeho textoch. A pokúsili sme sa postihnúť ten druh čitateľského zážitku, ktorý jeden z kritikov nazval transcendentálnym.
margaret Atwood: A jestli umřeli, žijí tam spolu dodnes
A ešte jedna poviedková kniha, od oceňovanej kanadskej autorky Margaret Atwood. Zbierku rámujú reflexie šťastného spolužitia a premeny času po strate najbližšej bytosti. Nielen venovanie zosnulému Graemovi Gibsonovi, ale najmä láskyplnosť a bolesť napovedajú, že ide o text výrazne, hoci nepriznane autobiografický.
Margaret Atwoodová alias Nell zakopáva o veci, ktoré nám zostávajú po tom, kto vlastne nikdy tak celkom neodišiel. A ďalej píše. O matke, ktorá nezodpovedá spoločenským predstavám, o mimozemskom stvorení, ktoré počas pandémie baví ľudstvo v karanténe absurditou našich dávnych príbehov, o prevtelení slimáka do operátorky. Rozpráva sa s Orwellom alebo glosuje históriu očami umučenej antickej filozofky. A je pritom rovnako britká ako vždy.
václav Havel: Někam jsem to ukryl
Na jeseň roku 1977 spísal Václav Havel reportáž popisujúcu prvé hodiny Vyhlásenia Charty 77, následné vyšetrovanie, štvormesačnú vyšetrovaciu väzbu, ktorú naň uvalil komunistický režim, prepustenie a neskôr sebaspytovanie. Ako Havel uvádza v Diaľkovom výsluchu, asi stostránkovú reportáž niekam ukryl a „už dávno neviem, kde je.” Za svojho života už reportáž nenašiel, ale objavila sa v pozostalosti jeho blízkeho priateľa Zdeňka Urbánka, kde ju našiel jeho vnuk David Dušek. Text, ktorý má do značnej miery fragmentárnu povahu, z najväčšej časti zrekonštruovala a vydala Knižnica Václava Havla.
