vráťme sa však do čias, keď sama spisovateľka bola ešte malým dievčatkom, ktoré sa narodilo 28. júla 1866 ako Helen Beatrix. S bratom Walterom vyrastali v Londýne v domácnosti vyššej strednej triedy. Vychovávali ich guvernantky, čo zapríčinilo i to, že sa s rovesníkmi veľmi nestretávali. Mali len zopár priateľov. Absencia kamarátstiev však utužila vzťah medzi súrodencami. Tí sa s obľubou starali o svojich domácich miláčikov, medzi ktorých patrili aj myši, králiky, hady, mloky, netopier a ježko. Beatrixini a Walterovi rodičia boli výtvarne nadaní, ich otec sa amatérsky venoval fotografovaniu. Lásku k umeniu a prírode po nich deti zdedili. Letá v Škótsku vyvolali v Beatrix obrovský záujem o prírodu. Ten ju sprevádzal po celý život. 

od kresieb po výskum

Beatrix Potterová sa zaujímala o prírodné vedy, v čom ju podporovali i rodičia, ktorí jej umožnili získať vyššie vzdelanie. Maľovala rastliny, ktoré ju zaujali. Fascinovaná farebnosťou húb a ich miznutím z prírody sa začala viac zaoberať mykológiou po stretnutí s uznávaným prírodovedcom Charlesom McIntoshom. Pomohol jej zlepšiť presnosť jej kresieb a sám jej posielal vzorky. V roku 1895 vypracovala teóriu klíčenia spór húb. Napriek tomu, že si neskôr uvedomila, že niektoré jej vzorky boli kontaminované, pokračovala vo výskume. Na jej kresby sa dodnes odvolávajú mykológovia snažiaci sa rozlíšiť jednotlivé druhy húb. Na konci 60. rokov minulého storočia sa Potterovej splnil sen – jej kresby sa objavili v knihe Wayside & Woodland Fungi.