v našej kultúrnej tradícii odkazuje na Milana Hodžu a jeho tradíciu a vedecky je dedičom Antona Štefánka, Svätopluka Štúra, Michala Chorvátha, Ľubomíra Liptáka a tak trochu aj súbežcom Romana Holeca. Oni boli skôr sociológmi a kultúrnymi historikmi, nepoužívali jazyk kultúrnej antropológie ani súčasného obrazoborectva a hipsterstva, boli v prvom rade kultúrnymi historikmi, ale ich príbuznosť je zrejmá. 

ľudový protest? 

Súbor štúdií, esejí a publicistických textov Juraja Buzalku Postsedliaci (2023) má podtitul Slovenský ľudový protest. Ľud má v novodobých dejinách dvojaké zázemie. Pochádza z osvietenskej a romantickej tradície, pričom romantizmus sa nechápe ako korektúra osvietenstva, ale ako slepá ulička, a romantickosť ako dlhodobá kľúčová línia, ale ako bludná dráha kultúrnych dejín Slovenska. 

V slovenskom výtvarnom umení existujú dva zaujímavé diptychy. Prvým je kópia Doroty Filovej Poddaný, druhým premaľba tejto kópie od Rudolfa Filu. O oboch písali Peter Michalovič s Miroslavom Petříčkom v katalógu výstavy premalieb Premeny. Kópie, citáty, premaľby: „V čase, keď ešte Dorota Filová pracovala ako reštaurátorka v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, na objednávku tejto inštitúcie vytvorila kópiu obrazu Poddaný. Aby sa kópia podarila, pre istotu si napla dve plátna v mierke 1:1. Prvé plátno poslúžilo ako ‚test‘, ktorý mal povedať, že je všetko v poriadku a že sa môže maľovať naostro. Kópia bola úspešne namaľovaná a fragment maľby opäť poslúžil ako podklad pre premaľbu Rudolfa Filu, vďaka čomu vznikol nielen nový obraz, nesúci názov Oráč, ale aj pozoruhodná séria. Na jej začiatku stojí originál, teda obraz Poddaný, ktorý by sme mohli pripodobniť k Platónovej idei. Na druhom mieste stojí kópia obrazu Poddaný, ktorá je pod starostlivým dohľadom svojho ‚otca‘, teda originálu, a ktorú by sme mohli prirovnať k Platónovmu oprávnenému napodobneniu, pretože toto napodobnenie je vytvorené na základe znalosti ‚podstaty veci‘. Na treťom mieste však proti očakávaniu čitateľa nestojí niečo, čo by mohlo tvoriť analógiu Platónovho napodobnenia napodobnenia [...], ale nový originál, ktorý už nemá svojho dvojníka v podobe kópie.“