je to časť našej kultúry, slovenskej a žiadnej inej. Chcel by som preto nad touto udalosťou jasať, ale rád by som poznal Váš názor, či je to vhodné. Sú tu totiž isté kontradikcie. Peter Pišťanek a jeho kamarát z detstva Dušan Taragel (to nie je ten herec) sú známe zjavy slovenskej literatúry. Prvý menovaný už nežije. Jeho tvorbu možno nepoznáte, tak ju stručne zhrniem. Jeho literárnou prvotinou bol román Rivers of Babylon (Babylonské rieky) z roku 1991, ktorý sa pre veľký úspech dočkal ešte dvoch pokračovaní (spolu sú to teda tri knihy). Najmä tretí diel série je mimoriadne nechutný a plný úchylnej pornografie najtvrdšieho zrna. Autor si v ňom navyše uťahuje zo zahraničných Slovákov a ich kultúry. Je také niečo vôbec dovolené?

V roku 1993 vydal Pišťanek zbierku poviedok Mladý Dônč a neskôr spoločne s kamarátom Taragelom napísali zbierku Sekerou a nožom (1999). Táto kniha bola v roku 2005 zaradená do povinného čítania, ale vďaka rýchlej reakcii Konferencie biskupov Slovenska bola zo zoznamu už o rok neskôr vyradená. Ako hodnotíte vplyv cirkvi na vzdelávanie v literatúre? Nemala by sa k nemu vyjadrovať častejšie?

Posledným Pišťankovým dielom je román Rukojemník z roku 2014. Téma knihy bola spracovaná aj do scenára, podľa ktorého bol natočený rovnomenný film s Milanom Lasicom v hlavnej úlohe. To je ten chudší a vyšší z dvojice Lasica – Satinský.