osemdesiate roky priniesli do hudby celkom nové prvky a pomyselnú víťaznú žánrovú štafetu si prebrali celkom iné štýly. Jedno však bolo isté – progresívny rock, už v tých časoch považovaný za žáner dinosaurov, ešte stále doznieval a jeho typickí predstavitelia ako Pink Floyd, Yes alebo Genesis umne prechádzali k jednoduchším štruktúram. Stále tu však zostávala časť pôvodného publika a tiež celkom novej generácie, ktorá najväčší rozkvet progresívneho rocku nemala šancu zažiť.

hľadanie

Skrátka, piedestál výpravných suít, teatrálnosti a dlhých opusov bol natoľko veľký, že sa k nemu prihlásilo hneď niekoľko kapiel, ktoré spolu vytvorili žáner s označením neoprogresívny rock. Jednou z nich bola aj pätica z Aylesbury – Marillion. Skupina vznikla v priebehu roka 1979 a jej začiatky sa ničím nelíšia od stoviek podobných príbehov. Boli to skrátka kamaráti s vášňou hrať. Spájali ich jasné hudobné preferencie a vzory, v ktorých sa vzhliadali. Pre Marillion jednoznačne platili dve mená – už vtedy svetoznámi Genesis a výrazní predstavitelia žánru Camel. Tieto jasné inšpirácie pretavili do svojho zvuku, štýlu hrania aj pódiovej prezentácie. Po dvoch rokoch amatérskeho pôsobenia sa ku kapele na inzerát pridáva to, čo dovtedy chýbalo – výrazný frontman. Derek William Dick, známy pod prezývkou Fish, sa do čela kapely postavil nielen ako charakteristický spevák s ešte výraznejším zjavom (s výškou vyše dvoch metrov), ale tiež ako jedinečný textár.