kam do galérie:
umenie, ktoré zostalo. Danuvius 1968
Už iba tento víkend si môžete pozrieť výstavu, ktorá predstavuje dlhé roky nevystavovaný (zabudnutý) súbor diel vystavených na DANUVIUS 68, bienále sa konalo za dramatických okolností po augustovej okupácii Československa. Zbierka Medzinárodného bienále mladých výtvarníkov DANUVIUS 68 to sú diela slovenských, českých a zahraničných autorov ako J. Jankovič, M. Šutej, S. Filko, A. Frohner, A. Kučerová, G. Pisani, M. Raysse, M. Ikeda, H. Akiyama, N. Plíšková, J. Hilmar, V. Popovič, P. Binder, E. Ovčáček, J. Bartusz a ďalší. V nedeľu aj s kurátorským výkladom.
kde: SNG
kedy: ut - ne: 10.00 - 18.00 (štv: 12.00 - 20.00)
bubliny Lousyho Aubera
Posledné dni (do 30. augusta) sa v Starej tržnici môžete ponoriť do “bublín” Lousyho Aubera, ktorými je vyplnený celý jej vnútorný priestor. Bubliny, ako symboly spojenia, krehkosti, spolupráce, rozmanitosti. Bubliny, ktoré prinášajú dôležitý odkaz spolupatričnosti v dnešnej pohnutej spoločenskej atmosfére. Lousy Auber (širokej verejnosti známy najmä umeleckým zásahom do fasády hotela Kyjev) využil staré teplovzdušné balóny, ktoré dostali novú funkciu imerzívnej inštalácie vytvorenej pre túto príležitosť.
Viac (a nielen o tejto inštalácii) si vypočujte v rozhovore s Lousym Auberom.
kde: Stará tržnica, Bratislava
kedy: denne okrem sobôt, 27. o 17.00 si v bublinách môžete zacvičiť jógu
mariusz Forecki: PRACH. Evoluce impéria
Fotografie zo série Prach nafotil poľský fotograf počas mnohých ciest po bývalom Sovietskom zväze – v záverečnom štádiu jeho existencie a počas formovania nového spoločensko-politického usporiadania. Na túto dobu spomína ako na búrlivú éru, ktorá si v sebe niesla následky, aké nikto, vrátane Foreckého, nemohol predvídať: „Sledoval som, ako bývalé republiky Sovietskeho zväzu znovu získavajú svoju nezávislosť. Videl som zrod nových štátov, boj o identitu, návrat vysídlených národov a emigráciu za lepším životom. Vtedy som si neuvedomoval, že som svedkom udalostí, ktoré sa neskôr stali symbolmi rozpadu štátu vybudovaného na tyranii a nepredstaviteľnom ľudskom utrpení. Z prachu tohto kolapsu sa vynoril obraz nového impéria, ktoré sa pod rúškom demokracie pomocou brutálnej propagandy a modernej sociotechniky premenilo na impérium zla, ohrozujúce svet založený na ideáloch humanizmu a ľudskom práve na slobodu a šťastie.“
kde: 400 ASA Gallery, Kováků 32, Praha
kedy: po - pi: 9.00 - 17.00
do kina:
pissarro - otec impresionizmu
Bez „otca impresionizmu“ Camilla Pissarra, ktorý maľoval život na francúzskom vidieku, ale i scény z Montmartru, by nebolo žiadne impresionistické hnutie. Pissarro sa narodil v Západnej Indii, vášeň pre maľbu ale našiel až v Paríži. Neskôr spojil skupinu umelcov do nového hnutia. Ich prvá výstava bola kritikmi opovrhovaná, získali ale nové meno – impresionisti. Nasledujúcich štyridsať rokov bol Pissarro hnacou silou toho, čo sa dnes stalo najpopulárnejším umeleckým hnutím všetkých dôb.
kde: kino Nostalgia, Bratislava
kedy: 24. 8. o 18.00
... 10. Vrba Wetzler Memorial ukončí v sobotu večer program v Novej synagóge v Žiline. Okrem iného sa bude premietať raritný a doteraz nezverejnený materiál z projektu dokumentárneho filmu Cesta lesom (v kinách uvedený pod názvom Diera v hlave) za účasti autora, dokumentaristu Roberta Kirchhoffa, s diskusiou k téme odkazu Vrbu a Wetzlera aj rómskeho holokaustu na Slovensku. Začiatok je orientačne 24. 8. o 16.00
z gauča:
všetci ľudia budú bratia (DAFilms)
Alexander Dubček, líder Pražskej jari nastolil v období slobodných šesťdesiatych rokov ideu "socializmu s ľudskou tvárou", ktorú v auguste 1968 umlčali sovietske tanky. S odstupom niekoľkých desaťročí od jeho tragickej smrti sa k tomuto stále živému symbolu vracia slovenský režisér Robert Kirchhoff a skladá príbeh „tváre Dubčeka“ - vizionára a funkcionára, ideálu a reality, absolútneho a relatívneho, elitného a ľudového, globálneho a lokálneho, moci a bezmocnosti, víťazstva a prehry. Svedkovia jeho života sa vo filme objavujú vo výjavoch od utopistickej komúny v Kirgistane, kde vyrastal, cez lídra Pražskej jari, disidenta, väzňa na slobode, až po návrat do veľkej politiky po Nežnej revolúcii v roku 1989 a jeho tragickej smrti v čase zániku Československa.
Film je na DAFilms uvádzaný aj v rámci špeciálu Okupácia, v ktorom nájdete napr. filmy Spřízneni volbou (r. K. Vachek), Jan Palach (r. R. Sedláček), Rekonstrukce okupace (r. J. Šikl), Zmatek (E. Schorm) a ďalšie.
Vypočujte si aj podcast s Robom Kirchhoffom na plan.art.
may December (MAX)
Režisér Todd Haynes nás zaujal nekonvenčnými hudobnými snímkami Zamatová extáza a Bezo mňa: Šesť tvárí Boba Dylana, aby sa potom v nasledujúcich filmoch ukázala ako autor silných ženských príbehov (Ďaleko do neba, Carol). Príbeh filmu May December je inšpirovaný skutočnými udalosťami, no Haynsov prístup k východziemu reálnemu príbehu je tradične neortodoxný. Herečka Elizabeth Berry má hrať Gracie Atherton-Yoo, ktorá nadviazala vzťah s 13-ročným Joe Yoom, spolužiakom jej syna, bola odsúdená, vo väzení porodila Joeovo dieťa. O 23 rokov neskôr sa Gracie a Joe zosobášili a majú tri deti. Elizabeth sa vyberie za Gracie, aby sa, v rámci príprav na rolu, dozvedela o ich príbehu viac. Postupne začne byť ženou, neustále žijúcou v tieni škandálu, posadnutá. Haynesova skvelá óda na vzťahovú toxicitu, ktorú nekompromisne analyzuje s ľahkosťou, satirickým vtipom a pritom tak znepokojujúco. V hlavných úlohách oceňovaného filmu Haynesova dvorná herečka Julianne Moore a Natalie Portman.
na počúvanie:
V septembri sa na európske turné chystá „kráľovná melanchólie“, operná diva, ktorá sa ponára do sveta temných zvukových plôch ZOLA JESUS. Jej hudba je kombináciou elektroniky, industriálu, klasiky a gotiky, pričom udáva vplyvy Iana Curtisa, Diamandy Galas, Swans či Bauhaus. Vypočuť si ju môžete napr. vo viedenskom jazzovom klube Porgy & Bess, alebo v pražskej MeetFactory. Vlastným menom Nika Roza Danilova, má ukrajinské korene, a s rodnou krajinou jej otca je stále prepojená. „Táto vojna mi zlomila srdce,“ povedala s tým ako ju hnevá, že k “takémuto imperialistickému barbarstvu môže dôjsť aj v roku 2022.” Podľa jej slov každý, kto robí umenie, má zodpovednosť ukázať východiská z krízy, byť akousi kotvou vo svete, ktorý sa zdá byť mimo kontroly, ponúknuť istý druh katarzie. „Hudba môže vyplniť duchovnú prázdnotu, ktorá je okolo nás a v nás.“ Po poslednom albume Arkhon (2022), s desiatimi gotickými miniatúrami nasledovalo EP Alive in Cappadocia, na ktorom dominuje jej hlas rozšírený iba o prirodzené ozveny a zvuky samotného priestoru. Piesne nahrala v bývalom kláštore v tureckej Kappadokii, v starobylej kaplnke Bezirhane, a sú na ňom 4 skladby z jej predchádzajúcich albumov, naspievané iba s klavírom.
...a ešte skladba Wiseblood, ktorá sprevádzala snímku Beautiful Boy, čo je aj náš ďalší filmový tip, ak na neho niekde natrafíte, určite si ho pozrite.
na čítanie:
bystrov Michal: Hvězdy v polostínu. Písničkáři z šedesátých aneb Dylan, Cohen - a kdo dál?
Sto portrétov, sto inšpiratívnych hudobníkov, ktorí vzišli z prostredia a atmosféry 60. rokov 20. storočia, napriek tomu však zostali v tieni svojich slávnejších kolegov: Boba Dylana, Leonarda Cohena, Donovana, Neila Younga, Joni Mitchellovej... Šťastnejší z nich prestáli rôzne „ups and downs“ – vrátane premárnených rokov, kedy im kariéru prekazili zlé rozhodnutia, zmeny trendov, závislosť na alkohole a drogách, veľa skvelým muzikantom zabránila v rozlete psychická porucha či predčasná smrť. Tim Buckley, Paul Clayton, Jim Croce, Karen Dalton, Nick Drak, Richard Farina, Jackson C. Frank, Tim Hardin, Harry Chapin, Peter La Farge, Phil Ochs...A niektorí umelci ukázali šoubiznisu chrbát: Fred Neil študoval správanie delfínov, Anne Briggsová predávala na trhu, Eric Von Schmidt ilustroval knižky, Ian Tyson choval kone, David Bromberg sa stal vyhláseným husliarom... Nechajte sa tým nesmiernym množstvom talentov prevalcovať, zaplaviť, uhranúť a zviesť.
hausmann Raoul: Dada kurýr
Autentická, dokumentárne spomienková a zároveň provokatívna kniha jedného zo zakladateľov dadaistického hnutia Raoula Hausmanna vyšla po prvýkrát roku 1958. Prináša očité svedectvo o zrode a podobách jednej z kľúčových epoch vo vývoji moderného umenia: „Najdôležitejším postrehom – pretože dada bolo viac ako dada – je, že na počiatku boli rozmanité, vzájomne previazané podnety a spoločenská i umelecká kritika a revolta. Tieto nepostihnuteľné vplyvy zostali pre väčšinu z nás skryté a vyjavujú sa zreteľnejšie až teraz; v tom sa dáta podobá iným aktivitám. Vo svojej dobe ale bolo všetko dada a dada bolo všetkým. Meštiaci ho považovali za táranie alebo podivný žart, čoskoro ale zistili, že sa mýlia. Podarilo sa nám zaplniť noviny falošnými správami o dada a jeho zločinoch. Čím skutočne dada bolo, sa dozviete v tejto knihe."
ARCHITEKTURA 58–89
Architektura 58–89 je zatiaľ najrozsiahlejšou publikáciou o stigmatizovanej predrevolučnej architektúre z rokov 1958–1989. Dva zväzky s takmer 1400 stranami, majú ambíciu byť základom na urovnanie vzťahov medzi širokou verejnosťou a stigmatizovanou architektúrou predrevolučných desaťročí. Na knihe spolupracovalo tridsať odborníkov pod vedením Vladimira 518 a predstavujú v ňom viac ako štyridsať architektov, autorských dvojíc či skupín, ktoré vo vymedzenom období razantne zasiahli do dejín našej architektúry. „Drvivá väčšina takzvanej komunistickej architektúry nemá čo do formálnej stránky s touto ideológiou nič spoločné, napriek tomu je na nej dodnes nános negatívnych emócií a neporozumení. Dlhodobo sa bohužiaľ nedarí nájsť zdravý vzťah k tejto dnes už historickej architektúre, preto z ulíc našich miest mizne jedna dôležitá stavba za druhou. Ak sa nám ako spoločnosti nepodarí uchovať aspoň to zostávajúce z kvalitných stavieb začiatku druhej polovice 20. storočia, vymažeme tak raz a navždy kus vlastnej histórie a kultúrnej pamäte,“ upozorňuje na dôležitosť témy tvorca konceptu knihy a jej editor Vladimir 518.
Pozrite si aj rovnomenný 8-dielny seriál, ktorý vychádza z tejto obsiahlej publikácie.
PLAN.ART vám praje príjemné víkendové dni.