píšem slovenských, lebo sa narodil na Slovensku (Turá Lúka pri Starej Turej, 1868), ale bol Čechoslovák, a to ešte predtým, ako vzniklo Československo. Už koncom 19. storočia sa pohyboval po Moravskom Valašsku, Česku a usadil sa v Brne. Bolo to v období záujmu o ľudovú kultúru, ktorý vychádzal z protirakúskych a proslovanských myšlienok.
Sám Jurkovič sa živo zaujímal o ľudovú architektúru, dokonca zostavoval zborníky a inšpiroval sa nimi. Na druhej strane sledoval vývoj a vedel veľmi rýchlo prijať moderné architektonické prvky, a integroval ich do svojich stavieb – napríklad steny zo sklenených tehličiek, charakteristické pre neskorší funkcionalizmus.
ako sa rodila krása
Na začiatku 20. storočia boli Luhačovice malou poľnohospodárskou osadou s tisíckou obyvateľov. Nejaké kúpele tu boli, ale stagnovali. Bleskový rozvoj kúpeľníctva sa spája s osobnosťou lekára a balneológa Františka Veselého, ktorý do svojich vízií zaangažoval práve Jurkoviča. Sám bol riaditeľom kúpeľov aj šéfom kúpeľnej akciovej spoločnosti a Jurkovič bol jeho oporou ako hlavný architekt.
MARIAN JASLOVSKÝJurkovičov dom v Luhačoviciach z roku 1902.
Ten neskôr pokorne hovoril, že bolo jeho životným šťastím, že sa stretával s ľuďmi, ktorí boli nadšení pre jeho práce. Ich luhačovické sny ostali na polceste, ale to, čo v mestečku vybudovali v rokoch 1901 – 1907, sa dá ťažko s niečím v neskoršom Československu porovnávať. V tomto období postavil 9 nových stavieb a päť existujúcich objektov zadaptoval. Z nich stojí dodnes osem, niektoré, žiaľ, vyhoreli, iné boli zbúrané.
ornament nie je zločin
To, že ornament je zločin, vyhlásil rakúsky architekt Adolf Loos a predznamenal funkcionalizmus. Ktorý je impozantný, lebo nám ukázal, že to najdôležitejšie, čo potrebujeme pri bývaní a práci, je svetlo a priestor. Keď sa človek ubytováva v hoteli Jurkovičov dom (tiež Janov dom, 1902), svetlo ani priestor tu nechýbajú a navyše je očarený. Je to skrátka rozprávkový domček plný farieb, hravosti, detailov, prvkov, ktoré Jurkovič osobne navrhol, aby ste sa ocitli v inom svete. Tie pastelové farby sú, mimochodom, veľmi moderné. A v každej izbe je inak vymaľovaný strop.
Úprimne, málokedy je veľmi kvalitná architektúra tak blízko gýča ako v prípade tohto Jurkovičovho obdobia, ktorému sa hovorí ľudová secesia, ale originál a majster sa spozná. A spozná sa aj veľký architekt. Táto stavba je krásna, ergonomická a vyvoláva tie zásadné pocity a emócie, ktoré človek chce mať v kúpeľoch. V tomto období Jurkovič miloval drevo a farby, a tvary, a – áno – ornamenty, pričom vytvoril niekoľko ikonických tvarov.
marian jaslovskýOdpočiváreň vo Vodoliečebnom ústave.
Napríklad výsek slnka s lúčmi, ktorý dominuje aj Slnečným kúpeľom (tiež 1902), ktorých rekonštrukcia sa skončila tento rok. Slnečné kúpele, to dnes znie ako súčasť kúpeľnej procedúry celkom zábavne, ale nezabúdajme, v ktorom období sa pohybujeme. Nebolo ešte úplne bežné vystavovať veľké plochy kože slnku. Samozrejme, balneológia bola aj vtedy na vysokej úrovni a nešlo len o slnko, ale hlavne o vodu.
marian jaslovskýOrnamenty a zábradlie v Jurkovičovom dome.
Najznámejšiu minerálku z Luhačovíc asi poznáte: je to slaná Vincentka, ktorá zaručene pomôže pri ťažkom ráne po živo strávenej noci (a Maroš Kochanský zo skupiny Lojzo jej aj venoval pieseň). Keď sme pri tých zaujímavých kúpeľných praktikách, tak pozoruhodná je Luhačovická vzduchoplavba, ktorá nemá nič s pilotovaním, aj keď ich štandarda je dvojplošník: účastníci akoby plávali vo vzduchu, robili plavecké pohyby. Predstavujem si to ako nejakú lokálnu verziu tai-chi, aspoň vizuálne.
kombinovať nespojiteľné
Po Slnečných kúpeľoch nás vodí dynamická mladá sprievodkyňa, ktorá nadšene hovorí, ako rýchlo vznikali vízie Jurkoviča. Od odovzdania projektu po kolaudáciu to boli mesiace. Len v roku 1902 vzniklo 5 zásadných stavieb. Jurkovič bol v tomto období šťastný, aj keď nič nie je dokonalé: „Po celú dobu bol limitovaný nedostatkom finančných prostriedkov spoločnosti,“ píšu autorky brožúrky Jurkovičovy Luhačovice (sny a skutečnost) Ladislava Horňáková a Blanka Petráková. „Napriek tomu sa mu podarilo originálne kombinovať zdanlivo nespojiteľné – folklórnu inšpiráciu so secesiou metropoly, naplniť národnú myšlienku a vybudovať v Luhačoviciach kúpele slovanské duchom ako protipól a konkurenciu kúpeľom v nemeckom a švajčiarskom štýle, a pritom na vysokej umeleckej úrovni.“
MARIAN JASLOVSKÝ
MARIAN JASLOVSKÝ
janáčkove Luhačovice
Dušan Jurkovič veľmi pozorne vnímal ľudovú architektúru a úplne otvorene sa ňou inšpiroval. Taká bola doba a takto to fungovalo aj v hudbe. Vôbec neprekvapuje, že jeho blízky priateľ bol Leoš Janáček, ktorý tiež študoval a do nôt zaznamenával ľudové nápevy, a dokonca aj melodické pokriky (napríklad predavača piva na peróne). A, aká náhoda, Luhačovice sú spojené aj s ním. Chodil do kúpeľov Augustiánsky dom a bol tu 21-krát. Trochu bulváru:
MARIAN JASLOVSKÝPrameň Vincentky.
V neskorších rokoch ho sem viedla aj platonická láska k oveľa mladšej Kamile Stösslovej, ktorá bola jeho múzou (a jej manžel ju v tom podporoval, aby získali spoločenské výhody, lebo vedel, že to je pri všetkej počestnosti). No a keď Kamila nemala čas alebo bolo zlé počasie, tak sa venoval práci (koniec bulváru). Tu napísal úvod Glagolskej omše a Líšky Bystroušky. Augustiánsky dom boli len múry, po rekonštrukcii je to parádny kúpeľný hotel s naozaj znamenitou reštauráciou a záhradou. Spomínam na návštevu zdevastovaných Ružbachov pred pár rokmi a je mi smutno.
mestečko ako z rozprávky
Stretávame sa so starostom Luhačovíc, Marianom Ležákom. Vysoký, sympatický mladý muž, komunikatívny, nevtieravo ústretový. Hovorím mu, aké je neuveriteľné, že som nevidel jedinú budovu v havarijnom stave. Hovorí, že ešte je čo zlepšovať. Napríklad idú už konečne vybudovať obchvat, čo bol projekt ešte spred revolúcie a dvakrát zaspal. V Luhačoviciach je síce parádna promenáda, ale len kúsok od nej premávajú autá jedna radosť, a to vrátane nákladných. No a absolvovali sme aj exkurziu v dielni na výrobu kúpeľných oplátok, ale o tom niekedy inokedy, samostatne. Už aj preto, lebo tu sa vyrábajú aj oplátky pre Piešťany. Je to zaujímavé a prístupné aj pre návštevníkov vo forme exkurzie a ochutnávky – a je čo ochutnávať.
marian jaslovskýSlnečné a riečne kúpele a areál s bazénikom s pramenitou vodou a kamienkovým podložím na brodenie.
späť k Jurkovičovi
Bol to veľký projekt a v uvedených rokoch vznikla len časť, pretože Veselého a Jurkoviča z kúpeľnej akciovej spoločnosti, skrátka, vyšachovali. Čo sa týka Jurkoviča, oponenti mu vyčítali údajný monopol, provinciálnosť a ľudovosť, nedostatok noblesy. Jurkovič odišiel v roku 1908 do Nového města nad Metují, ale na luhačovickom projekte stále pracoval, aj keď vedel, že sa nikdy nezrealizuje. To veľa vypovedá o jeho zaťatosti. Ešteže existuje pekná 3D video-vizualizácia, ako by to mohlo vyzerať, keby sa to zrealizovalo, takže úplne zbytočne to nerobil.
Po vzniku Československej republiky sa Jurkovič vrátil na Slovensko. Ešte predtým stačil navrhnúť Spolkový dom v Skalici v duchu ľudovej secesie, fasádu ktorého vyzdobil Mikoláš Aleš. O jeho schopnosti nezotrvávať vo vychodených koľajach svedčí funkcionalistické Kochovo sanatórium v Bratislave, budova visutej lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít, jedinečná Jurkovičova tepláreň na Mlynských Nivách a, samozrejme, Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle, ktorá je asi jedna z najkrajších stavieb tohto typu vôbec. Jurkovič je aj autorom mohyly na mieste pádu Štefánikovho lietadla v Ivanke pri Dunaji. Bol reálny inovátor: po prvej svetovej vojne navrhol prvé montované domy, ktorými sa usiloval riešiť problémy slovenského stavebníctva. V roku 1921 zaviedol do praxe stavby domov z pálených veľkoplošných dielcov. Svoje priekopnícke myšlienky rozvinul v diele Skladacie domy rodinné z pálených tehliarskych výrobkov, ktoré vydal tesne pred smrťou. Jeho posledný dom, ktorý si navrhol, je na Lermontovovej 21 v Bratislave. Býval tu až do smrti, potom dom kúpil hudobný skladateľ Tibor Andrašovan.
MARIAN JASLOVSKÝ
MARIAN JASLOVSKÝ
Počas slovenského štátu sa Jurkovič tvorivo odmlčal. Aktívne podporoval účasť svojich synov v protifašistickom odboji a sám reagoval na vzniknuté udalosti sériou náčrtov pamätníkov. V roku 1946 získal ako prvý architekt titul Národný umelec. Nástupu komunistickej luzy sa nedožil, zomrel v roku 1947. U málokoho je architektúra tak veľmi spojená s dobou a všetkými jej meandrami ako u Dušana Samuela Jurkoviča. A nehnevajme sa na neho za tie ornamenty. Sú krásne.
Inovátorský architekt, dizajnér a etnograf sa narodil 23. augusta 1868 v Turej Lúke, zomrel 21. decembra 1947 v Bratislave. Je pochovaný v Brezovej pod Bradlom.