„keď som sa stal spevákom Genesis, môj život sa zmenil spôsobom, ktorý som si nevedel ani predstaviť. (...) Ale že by som ľutoval, čo sa stalo z kapely alebo čo to urobilo so mnou? To teda povedať nemôžem. Žiadna alternatíva nebola. Musel som sa tej roly chopiť,“ píše o zásadnej zmene v hudobnej kariére Phil Collins vo svojej autobiografii Not Dead Yet – Stále žijem. Ten zásadný moment nastal v roku 1975, keď jednu z najzásadnejších formácií progresívneho rocku Genesis opustil jej zakladateľ, spevák a frontman Peter Gabriel. 

spoza bicích pred mikrofón

Ako každú kapelu, aj Genesis to postavilo pred zásadný zlom, ktorý priamo určuje, či prežije. Gabriel bol jej tvárou. Húževnatosť a odhodlanie zostávajúcej štvorice však túto krízu prekonali už o rok nato so skvelým albumom A Trick of the Tail, keď sa sólového spevu zhostil bubeník Phil Collins. Mal skúsenosti, pretože Gabrielovi robil sprievodné vokály, no rola frontmana obnáša niečo celkom iné ako iba spev. Čas však ukázal, že vo Philovi Collinsovi toho bolo oveľa, oveľa viac. A pritom by si celkom vystačil so svojím bravúrnym bubeníckym umením. Collins sa za mikrofónom udomácňoval postupne. Od samého začiatku mu však bolo jasné, že sa nechce stať iba náhradníkom Petra Gabriela, s ktorým ich spájala podobná farba hlasu. Dovtedajšiu gabrielovskú teatrálnosť tak vystriedala collinsovská civilnosť a sympatická hravosť.