janáček bol síce milovníkom bizarných námetov, svedčia o tom viaceré jeho opery, ako napríklad Věc Makropulos, žabičku ale z opery o Bystrouške nevyškrtol, ani keď ho o to požiadal jeho veľký podporovateľ Max Brod, blízky priateľ Franza Kafku. Neobľúbenosť žabičky u Maxa Broda naznačuje Milan Kundera v knihe Můj Janáček, v ktorej sa zamýšľa nad skladateľovou osobnosťou. 

Nie je to len žabička Skokánek, patriaca medzi úvodné postavičky Příhod lišky Bystroušky a operu zároveň slovami uzatvárajúce, ktorá v novom naštudovaní zmení podobu. Režisérka Sláva Daubnerová so svojím tímom rozhodli o vizuále „líščích klonov – podobách ženy“ aj pre kobylku, cvrčka, modrú vážku či mušky. Aktuálne štvrté uvedenie diela do jej rúk pred dvoma rokmi zveril vtedajší generálny riaditeľ Slovenského národného divadla Matej Drlička. Daubnerová predstavila svoju koncepciu vedeniu už v tom čase s tým, že najnovšia verzia nebude o zvieratkách.

apokalyptický les ako ekologický výkričník

Hoci scénografia aktuálneho naštudovania opery v podaní Volkera Hintermeiera pracuje s akýmsi pozostatkom vypáleného lesa, ktorý by sme mohli chápať ako memento ľudského konania, na začiatku príbehu o Bystrouške bol naozajstný les. Prostredie, kde sa utiekali obaja, autor predlohy Lišky Bystroušky Rudolf Těsnohlídek aj skladateľ Janáček.