nemusíte (iba) do galérie:
Po Bratislave tentoraz v Košiciach nie je cez víkend nad čím špekulovať. BIELA NOC aj tu ponúka bohatý program, potulujte sa mestom a objavujte. My odporúčame nazrieť napr. do Tabačky Kulturfabrik, v hlavnej sále nájdete videoinštaláciu Borisa Vitázka Outside Context Problem, ktorá je inšpirovaná stretom ľudí s internetom a umelou inteligenciou, pracuje s 3D animáciou a AI generatívnymi modelmi. Zamýšľa sa nad vplyvom internetu a najnovšieho technologického pokroku na medziľudské väzby a spoločnosť ako takú.
Boris Vitázek: Outside Context Problem
libuše Jarcovjáková
Meno fotografky Libuše Jarcovjákovej teraz rezonuje najmä v súvislosti s filmom Ešte nie som kým chcem byť. Iný, nemenej intenzívny zážitok ponúka i retrospektívna výstava v pražskej Národnej galérii. Predstavuje tvorbu fotografky, ktorá vyše pol storočia prirodzene a živelne mapuje svoj život a blízke okolie. Výstava predstavuje hlavné okruhy jej bohatej fotografickej tvorby: prvé voľné cykly z Prahy zo sedemdesiatych rokov minulého storočia venované skúmaniu vlastnej identity, nočnému životu a slávnemu LGBTQ+ baru T-Clubu dopĺňajú práce fotografky s rómskou, vietnamskou a kubánskou menšinou. Výstava sleduje umelkyňu, jej úspechy, neúspechy a hľadanie samého seba nielen v bývalom Československu, ale mapuje aj jej návštevy Japonska, odchod do Západného Berlína, pád železnej opony a návrat do Prahy v deväťdesiatych rokoch. Jarcovjáková je predstavená v širokom spektre jej analógových aj digitálnych fotografií. Čiernobiele a farebné momentky sa striedajú s konceptuálne a typologicky pôsobivými fotografiami náhodných okoloidúcich, priateľov, milencov a mileniek a vlastných autoportrétov typických pre jej tvorbu. Členenie výstavy kurátorovanej Luciou Černou, spoločne s architektúrou Anny Matouškovej, podčiarkuje témy vášne, túžby, neistoty, a hlavne vnútornej slobody.
Prečítajte si rozhovor s Libušou Jarcovjákovou o fotografii ako skúmaní i potvrdzovaní života:
kde: Národní galerie - Veltržní palác, Dukelských hrdinů 47, Praha
kedy: ut–ne: 10.00–18.00
Libuše JarcovjákováAutoportrét
španielsko v Bratislave
Medzinárodný festival súčasného tanca Bratislava v pohybe cez víkend ponúkne diela dvoch španielskych tanečníkov a choreografov
12. 10.
fran Díaz: Born By the Sea
Fran Díaz, španielsky tanečník a choreograf dlhodobo pôsobiaci v Nemecku sa predstaví na festivale Bratislava v pohybe inscenáciou Born By the Sea (Narodený pri mori), ktorá je duetom tanečníkov, pôsobiacich spolu ako dva dobre naolejované stroje. Ich pohyb je čistý, ostrý a plastický zároveň, pôsobí osviežujúco a pripomína rituál párenia dvoch predátorov. Ich telá predstavujú živé archívy, pripomínajúce nám stopy minulosti, ktorá nás môže posilniť, ale i brzdiť.
Viac si prečítajte v rozhovore, ktorý s ním viedla riaditeľka festivalu Miroslava Kovářová.
les Idoles: Reface
Dve ženy v neustálom a predsa nepostrehnuteľnom, hypnotizujúcom pohybe Unikátne a vizuálne pútavé ženské duo Reface je založené na myšlienke transformácie, deformácie a zmeny. Všetko sa mení, naše telá, pamäť, sociálne prostredie, príroda, ľúbostné vzťahy, politické sily…Dve permanentne hýbajúce sa telá prechádzajú neustálou transformáciou a deformáciou, ktorá hypnotizuje diváka. Zámerom Reface je urobiť viditeľný tento stav prechodu a nepostrehnuteľné a neustále metamorfózy, ktoré vyjadrujú zložitosť toho, kým sme.
kde: A4 - Priestor súčasnej kultúry, Bratislava
kedy: 12.10 o 20.00, Les Idols aj 15.10. o 20.00 v Diere do sveta, Liptovský Mikuláš
13. a 14. 10.
daniel Abreu: El Hijo
Expresívne sólo výnimočnej osobnosti španielskeho tanca El hijo (Syn) hovorí o zvláštnych väzbách k rodičom a miestam minulosti, o snahe vysporiadať sa s nimi. Prostredníctvom tanca vyjadruje svoju skúsenosť s kultúrou a prostredím, ktoré ho obklopovali. Vytvára obrazy plné metafor, rozpráva príbeh existencie v širšom kontexte cyklov bytia a prírody. Jeho tanec je energický a expresívny.
S Danielom Abreom sa pre plan.art rozprávala Eva Kopecká.
kde: Činohra SND, Bratislava
kedy: 13. a 14.10 o 19.00
do kina:
ešte nie som kým chcem byť
Libuše Jarcovjáková je legenda svetovej fotografie a nespútaná žena, ktorá sa vzoprela všetkým konvenciám. Jej život je mozaikou fascinujúcich stretnutí a divokých príbehov - od drsného undergroundu komunistického Československa cez exkluzívne fotenie pre módne špičky v Tokiu až po dramatický útek do Západného Berlína, kde sa stala svedkom pádu železnej opony. Tisíce analógových fotografií a stránok osobných denníkov sa stali materiálom pre formálne jedinečný dokument v réžii Kláry Tasovskej.
substancia
Kto nikdy nesníval o lepšej verzii seba samého? Starnúca hviezda televíznych obrazoviek Elisabeth Sparkle (Demi Moore) dostáva možnosť vyskúšať zázračnú substanciu, vďaka ktorej môže byť mladšia, krajšia a dokonalejšia. Má to ale jeden háčik, musí sa deliť o čas. Jeden týždeň pre ňu, jeden pre jej nové ja, Sue (Margaret Qualley). Film režisérky Coralie Fargeat je výstižnou, ostrou a šokujúcou satirou, ktorá zarezonovala i na Filmovom festivale v Cannes a odniesla si cenu za najlepší scénár.
z gauča:
KRÁTKA RADOSŤ (DAFILMS)
Nemôžete sa dočkať festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava? Až do 3. novembra 2024 máte možnosť vidieť exkluzívne a zadarmo všetky filmy z medzinárodnej súťaže krátkych dokumentárnych filmov KRÁTKA RADOSŤ. Medzi nimi napr. aj film Ty rieka I. Zubryckej. Portrét rieky. S ňou sa túlame svetom prírody, rituálov a predstavivosti. Prúd rieky sa pretína s prúdom ľudského života. O čom teda rieka spieva?
leonard Cohen: Oblíbená hra. Bolest a slast dospívání bohatého židovského mladíka z Montrealu (Český rozhlas, Vltava)
21. septembra sme si pripomenuli nedožité 90. narodeniny Leonarda Cohena. Vypočujte si čítanie jeho z časti autobiografického románu Obľúbená hra (The Favourite Game), ktorý vyšiel v roku 1963.
na počúvanie:
...alebo na čo sme zvedaví/tešíme sa/pôjdeme
PIXIES avizujú na 25. októbra vydanie nového albumu The Night the Zombies Came
THE CURE predstavili ďalšiu skladbu z albumu Songs Of A Lost World, ktorý vyjde 1. novembra
Nick Cave & The Bad Seeds v rámci THE WILD GOD TOUR už vo štvrtok v Prahe
na čítanie:
...samozrejme Babička© a nielen pre to, že sa s ňou Ivana Gibová stala laureátkou literárnej ceny Anasoft litera 2024.
Vypočujte si rozhovor s Ivanou Gibovou.
...a objavte laureátku Nobelovej ceny za literatúru za rok 2024, juhokórejskú spisovateľku Han Kang. Švédska akadémia ju ocenila za „intenzívnu poetickú prózu, ktorá sa vyrovnáva s historickými traumami a odhaľuje krehkosť ľudského života“. Predseda Nobelovho výboru pre literatúru Anders Olsson vyzdvihol jej schopnosť „fyzického vcítenia sa do zraniteľných, často ženských životov“. Členka výboru Anna-Karin Palmová o Han Kang povedala, že píše „intenzívnu lyrickú prózu, ktorá je nežná aj krutá a niekedy aj ľahko surrealistická“. Akademici sa zhodli, že sa poetickým a experimentálnym štýlom, ktorým píše, stala inovátorkou súčasnej prózy. Han Kang môžeme spoznať vďaka prekladom Petry Ben-Ari, ktorá sa k jej prózam vyjadrila: „Obdivujem na nej kryštalickú prácu s jazykom. Nenachádzam tam žiadny jazykový balast. Otázky, kde sa v spoločnosti berie útlak, prečo sa dejú masakre, ako je možné, že v ľudskej prirodzenosti existuje toľko krutého. To rezonuje vo všetkých jej dielach. Je možné, že toto hľadanie povahy brutality a krutosti v ľuďoch mohlo viesť k rozhodnutiu udeliť jej cenu.”
Už teraz si môžete predobjednať román.
neloučím se navždy
Románová novinka Han Kang sa podobne ako jej próza Kde kvitne tráva zaoberá skutočnými historickými udalosťami. Tentoraz sa vracia až k počiatkom Kórejskej republiky, k masakrom, ktoré sa odohrali za vlády prvého prezidenta I Sungmana: ku krvavému potlačeniu povstania na ostrove Čedžu a k masakru ligy Podo.
irene Solà: Zpívám já a hora tančí
K histórii svojej krajiny sa vracia aj katalánska spisovateľka Irene Solà, ale úplne iným štýlom. V tomto románe hovoria muži aj ženy, vodné prízraky i duchovia, oblaky, blesky i huby, psy aj srny katalánskych Pyrenejí. Irene Sola predkladá svoj román ako partitúru, v ktorej dokáže každý tón rozoznieť inak, novo. Zákutia a šíre pláne katalánskych Pyrenejí netvoria obyčajné pozadie, ale nezmazateľne sa vpisujú do všetkého a všetkých. Aj veci tak výsostne ľudské ako rozprávanie príbehov alebo skladanie poézie nepôsobia v tomto drsnom prostredí nepatrične. Naopak, sú spôsobom, akým sa môžeme primknúť k tomu, čo nás obklopuje. V horách Katalánska mŕtvi a živí rozprávajú o španielskej histórii v podobe fantastických litánií. “Prelína sa v ňom agónia Bernadety staršej ako svet, ktorá spí a reminiscencie Margaridy, ktorá na ňu dáva pozor. Narážajú na seba rôzne škály príbehov: detailný záber na drobný rozklad súčasnosti, pomalosť minút a oveľa dlhšie trvanie – štyristo rokov španielskej histórie. S lepkavou zmyselnosťou, zaplavenou miestnymi rozprávkami a legendami, myšlienky Margaridy narážajú na „jaskyňu“ Bernadety, ktorá vždy videla to, čo vidieť nemala. Ako keby boli uzavretí v obraze od Hieronyma Boscha, napádajú ich vízie démonov, zvieratá stiahnuté z kože, potoky krvi a páchnuce vnútornosti, hnilobná zem.” (Le Monde)
linda Kudrnovská: Identita: Příběh českého grafického designu
Kto graficky upravil prvú československú ústavu? Z akej tradície vychádza český grafický dizajn a kto sú jeho hrdinovia? Ako vznikajú písma? A ako sa ocitla na plagáte k filmu Pelíšky lyžička? Kniha ponúka unikátny vhľad do sveta grafického dizajnu a typografie. Mapuje viac ako storočný vývoj týchto odborov a ukazuje, ako ovplyvňujú spoločnosť, či už v zmysle kultivácie, alebo propagandy a manipulácie. Od obalov cez filmové plagáty až po navigačný systém pražského metra fundovane, ale zrozumiteľne opisuje fenomény, ktoré nás obklopujú doslova na každom kroku. Rozhovory s pamätníkmi aj súčasnými poprednými tvorcami, ako sú Zuzana Lednická alebo Aleš Najbrt, dopĺňajú eseje teoretikov grafického dizajnu, ale i sociológov, kultúrnych antropológov a ďalších odborníkov z Česka a zahraničia. Súčasťou obsiahlej monografia sú tiež doposiaľ nepublikované obrazové materiály, originálne skice, makety, fotografie a dokumenty zo súkromných aj verejných zbierok.
franz Kafka: Ortel / V kárném táboře
Poviedky patria k niekoľkým málo textom, ktoré mali zostať na Kafkovom prianie po jeho smrti zachované. V tomto zväzku vychádzajú spoločne v novom preklade. Odborná literatúra interpretuje poviedku Ortel z najrôznejších zorných uhlov - výklady siahajú od prostého konštatovania zrejmých paralel medzi životom hlavného hrdinu Georga a Kafkovým (vzťah k snúbenici, zložitý vzťah medzi synom a otcom, resp. medzi ich svetmi) cez úvahy o všeobecnej podstate súdu či rozsudku až po existencialistické náhľady na človeka a spoločnosť. Spôsob, ktorým Kafka skúma ľudskú dušu a motivácia, o ktoré sa opiera naše konanie, väčšina štúdií zhodne dáva do spojitosti s teóriami Friedricha Nietzscheho a Sigmunda Freuda.
Kafkovská téma súdu a rozsudku rezonuje aj v poviedke V kárném táboře, tu je však dovedená do hrôzyplnej krajnosti. Procedúru mučenia zveril Kafka programovateľnému stroju, zatiaľ čo úloha kata spočíva iba v dohliadaní na bezchybný chod mašiny, ktorej kódy nikto, okrem kata, nepozná. Alibizmus a odmietanie zodpovednosti a viny pôsobia najmä dnes, keď roboti vykonávajú oveľa zložitejšiu prácu, ako sotva prekonateľný znak neľudskosti.
Sám Kafka dospel k záveru, že by sa tieto dve poviedky mohli spolu s Premenou publikovať pod názvom Tresty (Strafen).
...a na záver všehochuť na festivale JAMA - 78. ročník Milana Adamčiaka
Festival je spomienkou na konceptuálneho umelca, muzikológa, autora vizuálnej poézie, hudobníka a skladateľa Milana Adamčiaka (1946 – 2017), ktorý posledné roky svojho života prežil v ústraní v obciach Banská Belá a Podhorie v okrese Banská Štiavnica.
PLAN.ART vám praje príjemné víkendové dni.