„Tisíc snov vo mne jemne horí.“
V nedeľu si pripomenieme 170. výročie narodenia jedného zo zakladateľov modernej poézie, symbolistu a „prekliateho básnika“ Arthura RIMBAUDA. Celé svoje dielo stihol napísať do svojich devätnástich rokov. Už keď mal osem rokov, napísal: „Slnko, pozemská pochodeň, haslo vysielajúc zo svojho ohnivého telesa posledné a slabé svetlo, ktoré napriek tomu umožňovalo vidieť zelené lístie stromov, malé kvety, ktoré vädli a obrovské vrcholy borovíc, topoľov a storočných dubov… Čerstvý vietor pohyboval lístím stromov šumotom podobným šumotu strieborných vôd potoka, ktorý tiekol okolo mojich nôh… Papradie ohýbalo svoje zelené čelo pred vetrom…“
na výstavu:
mesiac fotografie: Kód vesmíru
Výstava Kód vesmíru zachytáva kľúčové ciele vedeckého výskumu, technologického pokroku a spoločného výskumu v globálnom meradle. Expozícia predstavuje CERN v Ženeve – najväčšie laboratórium časticovej fyziky na svete. Fotografie na tejto výstave sa dotýkajú základného výskumu a rôznych aspektov budovania nových vedeckých nástrojov. Fotografie zachytávajú úsilie o prekročenie viditeľného sveta pri hľadaní odpovedí na otázky o fungovaní vesmíru. Autorom sa podarilo prepojiť abstrakciu fundamentálnej fyziky s nástrojmi/procesmi vyvinutými na hľadanie nových odpovedí. Vďaka tejto výstave diváci lepšia pochopia a ocenia aj potenciálne sociálne dosahy veľkej európskej výskumnej infraštruktúry, ako aj prednosti medzinárodnej spolupráce. Vybrané snímky zachytávajú výslednú vynaliezavosť a vývoj technológií s dlhodobými výhodami a aplikáciami v našom každodennom živote. Výstava popularizuje vedu (základný výskum), ktorá skúma zložitosť sveta okolo nás a hľadá odpovede na nezodpovedané otázky fyziky. Fotografie sa pochopiteľným a uchopiteľným spôsobom prihovárajú širokej verejnosti, zaujmú návštevníkov svojimi obrazmi a príbehmi spolupráce a objavovania. Výstava vyzýva širokú verejnosť, aby premýšľala o dlhej ceste k vedeckým úspechom a o tom, ako výskum formuje náš svet.
od 14. októbra na Námestí slobody v Bratislave
Súčasný tunel Veľkého hadrónového urýchľovača s obvodom 27 kilometrov.
surrealism
Výstava je navrhnutá ako bludisko, výnimočný vhľad do surrealistického hnutia, ktoré sa zrodilo v roku 1924 vydaním zakladajúceho Manifestu André Bretona. Koncept výstavy spája maľby, kresby, filmy, fotografie a literárne dokumenty, predstavuje diela ikonických umelcov hnutia (Salvador Dalí, René Magritte, Giorgio de Chirico, Max Ernst, Joan Miró), ako aj diela surrealistiek (Leonora Carrington, Ithell Colquhoun, Dora Maar). Výstava je rozdelená do 14 častí, ktoré evokujú literárne postavy, ktoré hnutie inšpirovali (Lautréamont, Lewis Carroll, Sade atď.) a poetické princípy, ktoré štruktúrujú jeho obraznosť (umelec ako médium, sny, kameň mudrcov, les atď.). Srdcom výstavy je centrálny „bubon“ s originálnym rukopisom Manifestu. Objav tohto jedinečného dokumentu sprevádza multimediálna projekcia predsatvujúca jeho vznik a význam.
Dora Maar (bez názvu)
kde: Centre Pompidou, Paríž
kedy: st - po: 11.00 - 21.00 (vo štvrtok do 23.00)
za Rimbaudom:
david Wojnarowicz: Arthur Rimbaud v New Yorku
V rokoch 1978 až 1980 vytvoril David Wojnarowicz sériu Arthur Rimbaud v New Yorku, tvoria ju stovky čiernobielych fotografií ľudí, ktorí majú na sebe masku Rimbaudovej tváre. V rámci Wojnarowiczovej tvorby ojedinelé, pretože s médiom fotografie veľa nepracoval. Wojnarowicz pomocou postavy prekliateho básnika zaznamenáva svoj vlastný život a vzťah k New Yorku na konci 70. rokov. Skrz masku preberá Rimbaudovu identitu a vyzdvihuje paralely v ich životoch: násilie, ktorému boli vystavení v mladosti, pocit odopierania slobody, homosexualita. Séria nasnímaná na miestach, ktoré umelec často navštevoval s fotografom Petrom Hujarom, predstavuje vznik politiky identity a queer viditeľnosti v súdobom umení.
kde: Fotografie z tejto série sú zastúpené napríklad v zbierke múzea Reina Sofía v Madride.
Žijem teraz čo najzhýralejšie. Prečo? Chcem byť básnikom a pracujem, aby som sa stal vidiacim. Vy to nepochopíte a takmer by som Vám to ani nevedel vysvetliť. Ide o to, dôjsť k neznámemu rozrušením všetkých zmyslov. Je to veľké utrpenie, ale treba byť silný, byť rodený básnik, a ja som spoznal, že som básnik. To nie je moja vina. Nesprávne sa hovorí: Myslím. Malo by sa hovoriť: Myslí to vo mne. – Prepáčte mi tú slovnú hračku. JA je niekto iný. Tým horšie pre drevo, keď si uvedomí, že je husľami, a vysmieva sa nevedomým, ktorí sa hádajú o to, čomu nerozumejú. Pre mňa nie ste učiteľom. Dávam Vám toto tu: je to satira, ako hovoríte? Je to poézia? Vždy je to fantázia. – Ale prosím Vás, nepodčiarkujte ani ceruzkou, a už vôbec nie myšlienkou...
Z listu G. Izambardovi z 13. mája 1871
David Wojnarowicz: Arthur Rimbaud v New Yorku
David Wojnarowicz: Arthur Rimbaud v New Yorku
do divadla cez víkend:
haDivadlo: Jenom konec světa
Deväťdesiate roky. Úspešný, slobodný a bezdetný tridsiatnik Louis prichádza za svojou rodinou z Paríža na vidiek. Domov jazdí čím ďalej sporadickejšie a od poslednej návštevy ubehlo už niekoľko rokov. Kultúrne rozdiely delia aj rodiny. Prichádza, aby sa svojim blízkym zveril s veľkým a ťaživým tajomstvom. Čaká ho matka, žijúca v spomienkach na minulosť a mŕtveho otca, mladší brat, ktorý zostal, aby sa staral o matku, jeho manželka a najmladšia sestra, ktorá považuje Louisa žijúceho vo veľkom meste za svoj idol. Ticho, rozpaky. Snaha nešetriť stále živé rany zahusťuje napätie. Inscenácia najhranejšieho súčasného francúzskeho dramatika je na hranici medzi realitou a modelom.
kde: Divadlo LAB, Svoradova 4, Bratislava
kedy: 19. 10. o 19.00
do divadla hneď po víkende:
BRATISLAVA V POHYBE
threeiscompany & Jaro Viňarský: IHOPEIWILL
Pohybová improvizácia, limitovaná spletitou konštrukciou, ako umelecká reflexia súčasného vývoja spoločnosti. Inscenácia nastoľuje otázku našej zodpovednosti voči budúcim generáciám. Vyjadruje sa k vážnym otázkam ako klimatická kríza či rast napätia a agresivity v spoločnosti.
„IHOPEIWILL je dielom urputnej snahy získať rovnováhu, byť v niečom zakotvený, vo svojich hodnotách, predstavách, skúsenostiach, vedomostiach i emóciách. A zároveň v tomto svete zostať slobodný.“ Marek Godovič
kde: A4 – priestor súčasnej kultúry, Bratislava
kedy: 21. 10. o 20.30
do kina:
...na budúci rok je avizovaná premiéra filmu A. Rimbaud v réžii Patricka Wanga. Pripravovaná snímka sa zameriava na život spisovateľa od školských čias v Charleville až po jeho posledné roky v Afrike. Ako Rimbaud skúmal a rozišiel sa s tradičnými formami poézie, aj film uniká z hraníc životopisného filmu. „Jediný spôsob, ako držať krok s Rimbaudom, je byť rovnako hravý a vynaliezavý ako Rimbaud,“ uviedol Wang pre médiá.
Wangove predchádzajúce filmy In the Family a A Bread Factory mu vyniesli tri nominácie na cenu Independent Spirit Award a boli uvedené ako The New York Times Critic's Picks. Vydal aj preklady renomovaných básnikov Ivana Bunina, Georga Trakla a Juliana Tuwima. A. Rimbaud je koncipovaný ako Wangova iterácia poetického prekladu.
Bozkával som jej oči dravo – / viečkami jemne zachvela / a vzdorovito mykla hlavou: / „Nie je už toho priveľa?... / Pane, len slovíčko mi dovoľ...“ / Vrhol som sa jej do lona / s bozkom, čo zas ju k smiechu pohol / a znova bola povoľná... / Už mala takmer dole háby / a veľký, indiskrétny sad / do okien lístie hádzal, sťaby / aj on bol rád, aj on bol rád.
(Prvý večierok, preklad: Ľ. Feldek)
van Gogh: O obilných poliach a oblačnom nebi
Film prostredníctvom osobnej korešpondencie vracia maliara na miesta jeho života a tvorby – a splieta s ním nie príliš známy osud ženy, ktorá ako jedna z prvých rozpoznala jeho talent a významne sa zasadila o propagáciu jeho diel. Helene Kröller-Müllerová bola vo svojej dobe najbohatšou ženou v Holandsku. Hoci do umelcovho príbehu zasiahla až po jeho smrti, film ju zachytáva ako jeho integrálnu časť. Preplieta ich korešpondencie a nachádza v názoroch mŕtveho umelca inšpiráciu pre vlastnú dobročinnosť a uvažovanie o svete. Snímka tým však len uvádza výpravu za poznaním van Goghovej krehkej duše, ktorá získava obrysy na miestach jeho života a tvorby. Umelca, ktorý dokázal hĺbku svojich emócií vtlačiť do ťahov štetcom, pritom nasleduje od povedomého kostola v Auvers až na výstavu v Taliansku.
kde: Kino Lumière, Bratislava
kedy: 20. 10. o 16.10 a 21. 10. o 18.10
z gauča:
úplné zatmenie (DVD)
Film Agnieszky Holland sme už v našich víkendových tipoch spomínali, ale v rámci rimbaudovského víkendu si ho pustite najmä ako inšpiráciu dozvedieť sa o oboch básnikoch viac, keďže samotný film nejde príliš do hĺbky a nedarí sa mu úplne definovať povahu vzájomnej príťažlivosti, ani v čom spočíva veľkosť oboch básnikov. „Úplné zatmenie je životopisný film ponorený do extázy a zúfalstva, prekypujúci šialenstvom a mučením,“ uvádza jedna z pozitívnych kritík. Snímka vznikla podľa hry Christophera Hamptona z roku 1967 , a Hampton je i autorom scenára. Na základe listov a básní dokumentuje búrlivý, ale zároveň vzájomne inšpirujci vzťah Rimbauda ( Leonardo DiCaprio ) a Paula Verlaina ( David Thewlis ). „Lásku treba znovu objaviť,“ hovorí Rimbaud Verlainovi po tom, ako mu prebodne ruku.
..Arthur Rimbaud a Patti Smith
To, že je Rimabud pre Patti Smith jednou z najväčších inšpirácií pripomína ona sama neustále. A rôznym spôsobom sa k jeho tvorbe vracia a to nielen ako k inšpiračnému zdroju. V memoárovej knihe Just Kids spomína, ako prišla v r. 1967 do New Yorku s Rimbaudovými Ilumináciami v ruke.
„Rimbaud držal kľúče od mystického jazyka, ktorý som hltala, aj keď som ho nedokázala úplne rozlúštiť. Moja neopätovaná láska k nemu bola pre mňa taká skutočná ako čokoľvek iné, čo som zažila. Pre neho som písala a snívala. Stal sa mojím archanjelom. […] Jeho ruky vytesali nebeskú príručku a ja som ich pevne držala.“
Najmä hudbu! To ti neprekáža / vziať slovo, čo neumelé je, / čo každý vánok ľahko rozveje, / nie tie, čo viažu sa, či vážia. / Ani si neváž príliš slov. / Prejav im svoje pohŕdanie: / pieseň sa vtedy dobrou stane, / keď sa to presné pospája v nej s hmlou. (...) Verš sa skrýva v náhode jak v skrýši, / veršom vonia vánok v jedno z mnohých rán, / ako keby kvitli mäta, tymian. / Literatúra je to, čo zvýši.
(Básnické umenie, preklad: M. Válek)
na počúvanie:
patti Smith a Soundwalk Collective: Mummer Love
Experimentálne duo spolu s Patti Smith vydali niekoľko albumov venovaných rôznym autorom, na ktorých sa vydávajú po ich stopách a prepájajú pôvodné texty s atmosférou miesta - duchovný a hudobný priestor sa prepájajú vo zvukovo bohatej a súčasne meditačnej hudobnej koláži. Mummer Love nás zavedie do Etiópie, kam Rimbaud odišiel po búrlivých rokoch v Paríži a konkrétne do posvätného mesta Harar, centra Súfiov. Miesta, ktorými na albume prechádzame ožívajú útržkami pouličných rozhovorov, ruchmi, hudbou a spevmi ... a hlasom Patti Smith. Počujeme šumenie lístia stromu pod ktorým básnik sedával. Na tomto albume sa vôbec po prvý krát pri spolupráci stretli Philip Glass s Patti Smith. Album je soundtrackom miesta, ktoré si vytvára miesto samo. Ako o tomto albume hovoria tvorcovia: „Získate spojenie s inými úrovňami seba samého a vedomia. Toto spojenie, rovnako ako poézia, je univerzálnym jazykom. Jazyk duše pre dušu. “
sahara Blue
Tak ako Mummer Love je i Sahara Blue koncepčný album. Vyšiel v roku 1992, produkoval ho Hector Zazou, priekopník ambientnej komornej hudby. Album vznikol pri príležitosti 100. výročia úmrtia Arthura Rimbauda. Je to zbierka textov prekliateho básnika, jedinou výnimkou je ľudová pesnička Harar et les Gallas. Rimbaudove básne zhudobnili a interpretujú napr. John Cale, Ryuichi Sakamoto, Lisa Gerrard s Brendanom Perrym a mnohí ďalší.
na čítanie:
arthur Rimbaud – Patti Smith: Une saison en enfer
Pri príležitosti 150. výročia vydania diela Arthura Rimbauda Une Saison en Enfer vydal Gallimard knihu, v ktorej Patti Smith vzdáva hold svojmu obľúbenému básnikovi. "Mala som šestnásť, keď ma po prvý raz pritiahol obraz jeho tváre a jeho básne, ktoré ma znepokojovali a zvádzali zároveň. Ponorená do ich opojného kúzla som sa vynorila chvejúc sa, bez toho, aby som si skutočne spomenula, čo som práve čítala. Jeho slová sa mi však vryli do mozgu, zvinuté ako lano na palube lode duchov plaviacej sa v smrtiacej hmle. Sezóna v pekle bola pre mňa drogou ako hašišový koncentrát alebo poriadna dávka alkoholu,” píše Patti Smith. V tomto ilustrovanom diele, ktoré sama navrhla, sa Patti Smith rozhodla porovnať básne Sezóny v pekle s momentami zo svojej vlastnej histórie vďaka kresbám, fotkám, dokumentom, či nepublikovaným textom.
...ak si chcete prečítať Rimbaudove verše v českom či slovenskom preklade, ste už odkázaní iba na antikvariáty. Vyberáme jednu špecialitku a prajeme veľa šťastia.
ples oběšenců
Trinásť ilustrátorov, trinásť básní, trinásť originálnych komiksových spracovaní Rimbaudovej poézie.
„Večnosť je slnko zmiešané s morom.“
PLAN.ART vám praje príjemné víkendové dni