na pomoc si prizval skúsených textárov, básnika a člena kapely Saténové ruky Vlada Jančeka a bardejovského hudobníka a kolážového umelca Pavla Bartoša. Polovicu slovenských textov napísal sám. Témy predchádzajúceho albumu sa s ľahkým nadhľadom dotýkali zmyslu života a sebauplatnenia, na novinke sa po rokoch vracia láska v rôznych podobách. V rovine túžby v pesničke Ticho alebo ako opotrebovaná v skladbe Polohy môjho spevu. Témy nie sú len osobné, reagujú na aktuálne spoločenské udalosti. „V ozvene všetkých výbuchov“ v piesni Kazeta nachádzame konflikt na Ukrajine a Dážď a vietor je o pocitoch uväznenia v spoločnosti, v ktorej žijeme. 

po vydaní albumu This Side of Town som sa ťa v rozhovore pre český časopis Full Moon spýtala, prečo už neskladáš po slovensky. Aké boli dôvody, že si dal šancu slovenčine?

Slovenčinu som riešil pri každej platni, ale nemal som odvahu. Vždy som myšlienku zavrhol, a ani som to neskúsil. Okrem druhého albumu Vis-à-vis, kde bolo päť slovenských pesničiek a dve z nich, Celý a Všetko, čo smieme chcieť, hrávame dodnes. Potom ma prestalo baviť skúšať písať slovenské texty. Hovoril som si, že to budem robiť na pankáča po anglicky. 

Na albume This Side of Town je pesnička Letter to My Future Self. Videl som, že keď ju hráme na koncertoch, nikto sa neusmieva. Záverečná pieseň The Horse Is Dead má pekný text, ale ľudia za mnou neprišli: Niečo sme v tom našli. Podobne pesnička Blue-bus Boy o spomienke na detstvo v Novej Dubnici ostala bez odozvy. Morrissey v skladbe Panic spieva: