bratislavské jazzové dni, familiárne džezáky, ako prvý festival na Slovensku priviedli najväčšie svetové hviezdy už od začiatku 80. rokov. Mohlo sa to stať vďaka tomu, že jazz je abstraktnejšia hudba ako rock, spravidla bez textov alebo s nie „nebezpečnými“ textami, a súdruhovia pri najlepšej vôli nemohli nájsť dôvod ho zakazovať. Bol to rozhľad, čo sme získavali, festival nám otváral okná a dvere do sveta a každým koncertom sa vetralo aj v nás. 

No a tak to bolo desaťročia. Po revolúcii chytili džezáky druhý dych a zotrvali v polohe významného festivalu, na ktorý umelci radi chodia a poznajú ho. Minulý víkend sa teda konali tie 49. Aké boli? Predovšetkým zvládnuteľné bez pocitu extrémnej únavy. V posledných rokoch sú počas jednotlivých večerov vždy tri koncerty, nie štyri, a pódium mladých talentov sa koná vo štvrtok na samostatnom koncerte, nie na druhom pódiu. No a víťaz otvára na ďalší rok „veľké džezáky“.

silné Slovensko

Presne z tohto dôvodu sa piatkový koncert začal vystúpením tria klaviristu Drahoslava Banga. Bangovo skvelé trio je nositeľom tradície spoločenskej hudby, ktorou vždy jazz bol. Myslím to tak, že by sa to pokojne hodilo do klubu, kde sedíte s milými ľuďmi a popíjate niečo dobré.