do galérie:
architekt Dedeček
Prvá, prierezová výstava Vladimír Dedeček – minulosť a prítomnosť externej kurátorky Moniky Mitášovej vám okrem biografických dát, projektov a stavieb predstaví aj priestory, aké Dedeček tvoril, a ich kontexty. Možno ju vnímať aj ako ďalšiu časť diskusie o autorovom architektonickom myslení, diele a jeho interpretácii, ktorú Monika Mitášová začala vo svojej obsiahlej publikácii v roku 2017. Pre kurátorku bude okrem toho relevantná aj otázka, ako vystavovať architektúru.
Druhá časť s názvom Vladimír Dedeček a SNG: Príbeh z budúcnosti v koncepcii Alexandry Kusej, venovaná areálu Slovenskej národnej galérie, spája výstavu architektúry s inštitucionálnou „archeológiou“. Zistíte, aké informácie boli doteraz o stavbe SNG tradované a aká je skutočnosť, pochopíte budovanie inštitúcie a jej sídla ako súčasti modernizačného procesu, ale aj prerodu Bratislavy na mladú metropolu.
Stavba národnej galérie bola, nielen vo svojej dobe, vnímaná kontroverzne. Silný architektonický koncept podmienili dve osobnosti – riaditeľ SNG Karol Vaculík a Vladimír Dedeček, jej architekt. Ako sa presadzovala myšlienka rozšírenia SNG, v akom politicko-spoločenskom kontexte jej protagonisti museli fungovať? Kto a s akými projektmi súťažil a ako sa vyvíjal ten víťazný? Prečo nakoniec bolo realizované Premostenie a prečo tak dlho zápasilo so svojím prijatím? Čo znamenal projekt pre galériu a čo pre jej architekta?
Výstava vás vtiahne do sveta architekta alebo – ako sám Dedeček o sebe hovoril – „tesára v čase betónu“.
Tento víkend aj so sprievodnými podujatiami:
27.10. o 16:00 sa k výstave uskutoční Siesta v galérii v posunkovom jazyku
27.10. o 18:00 premietanie z cyklu IKONY – Mecková, Kusý a Pňák, Svetko
kde: Slovenská národná galéria
kedy: ut-st, pi-ne: 10.00 – 18.00, štv: 12.00 – 20.00
deus Artis
Jaroslav Brabec je známy český kameraman, režisér, niekoľkonásobný držiteľ filmovej ceny Český lev. Ešte staršia ako záujem o film je ale Brabcova fascinácia svetom výtvarného umenia. Už v mladosti spoznal niektoré výrazné osobnosti výtvarného umenia a fotografie. Tieto stretnutia sa postupne rozhodol dokumentovať. Dlhé roky boli tieto práce širšej verejnosti neznáme, objavovali sa sporadicky a viac-menej neoficiálne. Výrazná zmena ale nastala po roku 1989. Mnoho vydavateľov i samotných umelcov našlo v Brabcovom archíve zábery, ktoré sa následne rozhodli publikovať. Jeho portréty sa tak objavili v desiatkach monografií, katalógov, zborníkov a ďalších publikáciách.
kde: Centrum současného uméní DOX, Poupětova 1, Praha
kedy: ut-ne: 11.00 – 19.00
Výstava Deus Artis
do kina:
prezidentka
V piatok mal svetovú premiéru na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava film Mareka Šulíka Prezidentka, ktorý zachytáva prelomové momenty politického aj osobného života prezidentky Zuzany Čaputovej. Procesy sledujeme počas celého výkonu prezidentského mandátu. Vnútorné boje, rozhodujúce chvíle v prezidentskom úrade, aj odhodlanie čeliť výzvam súčasnej politiky popri ochrane svojich hodnôt.
Viac si o filme prečítajte na plan.art v rozhovore s režisérom Marekom Šulíkom.
kde: Cinema City Eurovea, Bratislava
kedy: 27. 10. o 19.oo
návraty k Obrazom starého sveta
Svojho času zakázané Obrazy starého sveta majú charakter slobodného, nezávislého kinematografického diela a hlboko ľudský rozmer napriek tomu, že vznikli po okupácii Československa v roku 1968, v čase najtvrdšej normalizácie.Dušan Hanák odkrýva zázemie ich vzniku, svoje názory a postrehy však vyjadria aj viaceré osobnosti, znalci a priatelia slobodnej filmovej tvorby. Pred premietaním dokumentu Róberta Šuláka si môžete pozrieť aj film Obrazy starého sveta.
Vypočujte si aj náš podcast s Dušanom Hanákom.
kde: Kino Lumière, Bratislava
kedy: 27. 10. o 18.30 (o 17.00 Obrazy starého sveta)
moja nová tvár
Víťazná snímka festivalu Jeden svet. Medzinárodná porota uviedla: „Režisérka tohto odvážneho filmu rozpráva príbeh o prežití prostredníctvom intímneho a zručne vybudovaného portrétu svojej protagonistky a skúma temné a bolestivé dôsledky jedného z najstrašnejších zločinov, ktorý sa v poslednom čase šíri vo viacerých krajinách a často zostáva neohlásený. Film vysiela silné posolstvo, pretože ukazuje, že vytrvalosť a nádej môžu zvrátiť to, čo sazdalo byť nezvratné.”
Množstvo útokov kyselinou vo svete za posledných desať rokov rapídne vzrástlo. Martina je však iba druhým prípadom ženy v Českej republike, ktorá prežila brutálny útok kyselinou ako akt pomsty bývalého priateľa. Dokument režisérky Jarmily Štukovej mapuje kroky protagonistky od momentu, keď sa jej zo sekundy na sekundu zrútil svet taký, ako ho poznala. Na život, aký žila dovtedy, sa odrazu nedali aplikovať žiadne známe schémy a Martina sa tak musela naučiť žiť odznova a inak. Vo veľmi intímnych výpovediach, doplnených o situácie opisujúce jej obdivuhodný boj, sledujeme Martinu krok po kroku od najhlbších pádov až po najväčšie pokroky a úspechy. Ako hlavnú myšlienku volia tvorcovia tému fyzickej krásy a to, aký irelevantný je tento pojem v situácii, keď človek musí objaviť predovšetkým to, čo sa skrýva pod povrchom, a naučiť sa na to spoliehať.
z gauča:
IKONY (DAFilms)
Dokumentárny seriál o generácii architektov a architektiek, ktorá stojí za najpozoruhodnejšími slovenskými stavbami druhej polovice 20. storočia. V jednotlivých častiach sa dozviete viac o architektoch: Štefan Svetko, Vladimír Dedeček, Ferdinand Milučký, Dušan Kuzma, Iľja Skoček, Ján Miloslav Bahna, Ivan Matušík, Martin Kusý, Pavol Paňák, Pavol Merjavý, a architektkách: Oľga Ondreičková a Viera Mecková.
nechte zpívat Mišíka (DAFilms, MAX)
Vladimír Mišík sa vracia s novým albumom ????? a k nemu si pustite dokument s názvom inšpirovaným známym nápisom na múre. Vladimír Mišík má vlastnú planétu. Na jeho počesť ju pomenovali českí astronómovia z Hvezdárne Kleť, ktorí ju objavili v roku 1995. Na tejto planéte sa odohráva aj dokumentárny film režisérky Jitky Němcovej, ktorý rozpráva o Vladimírovi Mišíkovi, jeho piesňach, spomienkach na najväčšie životné bizarnosti a tiež o jednom napínavom pátraní. Počúvať Vláďu Mišíka bolo v minulom režime vyjadrením anti-komunistického postoja. Aj keď nespieval vyslovene protestné pesničky a nepredstavoval underground, ľudia si z neho sami urobili symbol postoja proti režimu. Režisérku zaujali absurdity, ktoré ideologický mechanizmus vnášal do celého Vladimírovho života. Napríklad spôsob, ako sa v rámci odmietania vojny a odporu voči systému vybavovala modrá knižka, a ako sa neskôr tieto zážitky stali inšpiráciou pri hľadaní názvu kapely. Alebo ako odmietnutie spolupráce s ŠtB stačilo v komunistickom režime na zákaz koncertovania, či ako sa dá v súčasnosti odmietnuť štátne vyznamenanie. Vladimír sa vo filme zveruje Jitke Němcovej aj so svojou životnou témou, ktorou je neúspešné pátranie po otcovi, americkom vojakovi, do ktorého sa jeho matka zamilovala na konci druhej svetovej vojny a ktorého Vladimír nikdy nepoznal. Podarí sa režisérke nájsť Vladimírovho otca? Aké prekvapenie mu ešte pátranie prinesie?
do divadla:
3 x tanec
debris Company: Wow!
Predstavenie inšpirované poéziou Eugena Gindla WOW!.Dejiny sveta a človeka sú dejinami otrasov. Pády, pohromy nesmerujú ku koncu dejín, ale naopak k jeho pohybom a zmenám. Loď pláva po rozbúrenom mori, potopí sa, ale znova sa vynorí. Situácia, v ktorej sa dnes nachádzame je podobná tej na počiatku dejín.
kedy: 26. 10. o 20.00
kde: A4 – priestor súčasnej kultúry, Bratislava
po víťazstve
Projekt Po víťazstve (It All Started with a Winner) skúma fenomén povstania v kontexte súčasnej spoločnosti. Skladá sa z troch vrstiev: komunikácie, edukácie a performance. Ústredným prvkom projektu je choreografia, ktorá skúma vzťah medzi loopingom a históriou prostredníctvom fyzických symbolov a netradičných vizuálnych prvkov. Dielo spochybňuje stereotypy a poukazuje na otázky rasy, pohlavia a sociálneho pôvodu.
kedy: 26. 10. o 19.00
kde: Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica
bratislava v pohybe: Sonoma
Magický tanec skupiny žien na hranici sna a reality súboru La Veronal. Choreograf Marcos Morau vytvára pomocou pohybu, slova, hudby a výtvarných prvkov uchvacujúcu a magickú atmosféru. V scénickom tvare sa tu prepája náboženstvo, folklór a mysticizmus. Sonoma je inšpirovaná surrealizmom Luisa Buñuela. Je akýmsi krikom človeka, ktorý sa na hranici svojej existencie snaží zostať nažive. Sonoma balansuje medzi snom, fikciou a realitou. Skupina žien sa chce oslobodiť od väzieb minulosti, prekročiť hranice pomocou svojej intuície a inštinktu. Vnútorný plač, ktorý ženy zdieľajú postupne zosilnie, až sa transformuje do oslavného rituálu s obetami, hypnotickými piesňami a tancami. Tento stav oslobodzuje ich mysle, no zároveň im pripomína ich pominuteľnosť.
Prečítajte si na plan.art rozhovor s choreografom Marcosom Morauom.
kedy: 28. 10. o 19.00
kde: Činohra SND
na počúvanie:
vladimír Mišík: Vteřiny, měsíce a roky
Tretia spolupráca Vladimíra Mišíka s producentom a skladateľom Petrom Ostrouchovom vracia Mišíkov typický hudobný aj textársky jazyk. Blues a odžité príbehy alebo zhudobnená poézia (od Jana Skácela), ale pridáva aj pre Mišíka menej očakávané polohy ako ska či reagge. „Točilo se takovým jamujícím způsobem. Je to muzikantsky skvělé,“ pochvaľuje si Mišík v rozhovore pre Český rozhlas a na margo názvu albumu hovorí: „Čas jde pozpátku i dopředu. Je to poetické popsání situace, kdy holt ten život pomalinku ulpívá a zpomaluje a tak dále.“ V skladbách opäť znie Hammond organ Ondřeja Pivca. „V kapele jsme neměli klávesy, ale já jsem obdivoval spoustu muzikantů, kteří hráli na hammondy a zpívali. Obdivoval jsem hammondy od počátku bigbítu. Líbilo se mi to. Takže jsem se zaradoval a Ondra Pivec je velmistr.“ Svieži album, ktorý prináša absolútnu pohodu. Zatiaľ ako singel ešte nevyšla skvelá balada Nevědomí, a tak zatiaľ jesenná Ulice bičuje déšť.
Prečítajte si na plan.art rozhovor s Ondřejom Pivcom.
vladimír Merta: České sny / Nejisté jistoty 1
Po sérii archívnych titulov vychádza opäť nový album folkovej legendy Vladimíra Mertu s jeho typickou poetikou a melodikou. Merta reaguje na aktuálne témy, či dilemy umelca, a postavenie pesničkára kedysi a dnes, keď niektorí kšeftujú s politickou mocou, a to všetko svojským hravým spôsobom, ako sme napokon v jeho skladbách zvyknutí.
na čítanie:
vladimír Merta: Popelnicový román
"Talking blues" o bývalých disidentoch, máničkách, zväzákoch, eštébákoch a ich živote po novembri ’89 nominovaný na cenu Magnesia Litera 2021. Porotci sa zhodli, že Merta je vtipný, podvratný a odmieta sa stať trafikantom vlastnej dobrej povesti. Rovnako ako Jaroslav Hašek vo svojom Švejkovi, aj Vladimír Merta vo svojej knihe úplne rezignuje na psychológiu a realistický popis postáv. Tie sú mu - rovnako ako Haškovi - iba figurínami v hre, ktorej zmyslom je ukázať to, čo je nezmyselné, trápne, smiešne - a pritom hrozné. A rovnako ako u Haška, aj tu sa pracuje s repetíciami, nekonečnýms ľudským táraním. Hlavnými Mertovými rozprávačskými prostriedkami sú humor, vtip, irónia a sarkazmus.
martin Gerboc. With essays by Jane Neal, Otto M. Urban, Zora Rusinová & Miroslav Marcelli
Monografia výtvatníka Martina Gerboca nielen mapuje jeho tvorbu za posledné roky, ale ponúka aj množstvo archívnych fotografií, rozsiahly rozhovor a eseje. Filozof Miroslav Marcelli vo svojom texte pre plan.art nielen rozširuje vlastnú reflexiu Gerbocovej tvorby, ale nahliada na ňu aj skrz ostatné texty.
Miroslav Marcelli: This is not poetry! A čo je to teda?
PLAN.ART vám praje príjemný víkend!