do galérie
ormandík, Šmondrk - V múzeu
"Zvažovali, či už nepatria do starého železa, ale prišli na to, že skôr do múzea." Dvaja autori, rôzne výtvarné médiá, jeden priestor, spoločná kreatívna vášeň a reakcie na dynamickú dobu okolo nás. „Norova aj moja tvorba je krehká aj robustná zároveň. To je to, čo naše práce spája," hovorí Marek Ormandík. Ťažiskom prezentácie jeho diel sú dve takmer sedem metrové plátna (Zápcha do neba a Tanec smrť). Ich hlavnou témou, ako aj ďalších jeho vystavovaných veľkorozmerných diel (Ježišstrom, Sklad bývalých hrdinov), je esencia pominuteľnosti, memento mori vznášajúce sa nad divokou expresivitou svetského pohybu. Vyvážením existenciálnych motívov sú Ormandíkové série florálnofaunových malieb (Opulentná kytica, Čierne stádo) a obrazy mileneckých dvojíc (Objatie). Tušenie blízkosti konca je však zakódované aj v nich.
Objekty Norberta Šmondrka sa vyznačujú tvarovou a materiálovou rozmanitosťou - oceľ, plech, sklo, drevo, plast, ale aj tematickou nasýtenosťou. Nesú v sebe duálnosť obsahu, keď cez individuálne emócie reagujú na spoločenské dianie okolo nás (Oligarchia), ale aj každodennú agendu zvanú život (Pokušenie).
Cez víkend popoludní po 13.00 môžete na výstave stretnúť aj jedného z autorov Mareka Ormandíka.
kde: Prírodovedné múzeum SNM, Vajanského náb. 2, Bratislava
kedy: ut - ne: 9.00 - 17.00
Marek Ormandík
Norbert Šmondrk
mesiac fotografie: Robert Bielik, Rudolf Fila, Klaudia Kosziba - O tradícii a o jej spodných prúdoch
Jednou z prvých výstav Mesiaca fotografie je už prístupná výstava, ktorá je kurátorským výberom Juraja Mojžiša. Výstava potrvá do 29. novembra a ukončí ju uvedenie knihy O tradícii a o jej spodných prúdoch, výber esejí Juraja Mojžiša z rokov 1991 – 2021, ktoré sa venujú problémom fotografie a maľby. “Táto knižka by sa mala v prevažnej miere venovať médiu fotografie a jeho pravdivostným, krásnym a vznešeným aspektom. Nazdávam sa zároveň, že otázku, či je fotografia (fotografický obraz) umením, si nikto súdny nepoložil ozaj už dlhé, dlhé desaťročia,” uvádza Mojžiš.
kde: Galéria 19, Lazaretská 19, Bratislava
kedy: po - pi: 14.00 - 19.00
do divadla:
tatarka
Divadelný projekt Tatarka, v réžii Dávida Pašku, opierajúci sa o časť literárnej tvorby Dominika Tatarku (Prútené kreslá, Démon súhlasu, Sám proti noci) vytvára obraz niekoľkých epoch / momentov minulého storočia Európy z autorovho pohľadu a vnútorného emocionálneho prežitku a tiež sprostredkováva spoveď jedinca v čase masového a demagogického myslenia. Tatarkov opakujúci sa literárny protagonista Bartolomej Slzička sa v tomto projekte ocitá v Paríži roku 1938 tesne po mníchovskej dohode ako študent, potom ako národný spisovateľ v československom paláci kultúry v roku 1956 a následne ako prenasledovaný disident v rokoch normalizácie (1978), až napokon ako starec čakajúci na niečo, čoho sa žiaľ už nedožije, v máji 1989.
O inscenácii Tatarka si prečítajte na plan.art, v rozhovore s režisérom Dávidom Paškom:
kde: Činohra SND
kedy: v novembri 2., 3., 9., 10., 22. o 19.00 a 5. o 10.00
arrokoth
Politická nekorektnosť, revuálne pokusy o riešenie životných situácií, komicko-bolestivé reflexie vlastného bezdomovectva a iné výstupy na hranici hnusu a groteskna vytvárajú svedectvo o súčasnosti. Súbor sa pokúsil vytvoriť novú inscenáciu po tom, čo prišiel o svoj, už druhý, priestor. V polohe bezdomovca na rôznych miestach, používajúc svoju metódu improvizovanej tvorby spracoval groteskno-apokalyptický opus, v ktorom napriek obrovskej surovosti vo vnímaní reality, degradácie vzájomnej komunikácie dominuje absurdná, ale živočíšna hravosť. Réžia: Blaho Uhlár
kde: Divadlo Stoka, Karpatská 2
kedy: 3. 11. o 19.00
Arrokoth (divadlo STOKA)
do kina:
na Tiché noci
prehliadka nemeckých nemých filmov z 20. rokov v sprievode živej hudby v Kine Film Europe (Štefánikova 25, Bratislava)
2.11.
- 14:00 Richard Wagner
- 18:00 Žena na mesiaci + živá hudba Jori Josiphson & Katarín Zima
3.11.
- 15:30 Posledná štácia
- 19:00 Upír Nosferatu + živá hudba The Blackwood Incident
mimo zákon
„Neo-beatnická noirová komédia“ rozpráva trpko-smiešny príbeh o zatknutí, uväznení a spoločnom úteku troch celkom odlišných mužov mimo zákona. Kultový film Jima Jarmuscha je poctou väzenským filmom a predovšetkým žánru film noir. Poučene i s úctou paroduje konvencie klasických kriminálnych príbehov a predstavuje hrdinov, ktorí sú odsúdení na život mimo zákona už len zo samej podstaty svojej existencie.
kde: kino Nostalgia, Bratislava
kedy: 2. 11. o 20.00
mefisto
Príbeh talentovaného herca Hendrika Hofgena, podliehajúceho bezbrehej ctižiadosti, ktorej obetuje svoje morálne zásady, politické presvedčenie, umelecké ambície i osobný život. Na vrchole spoločenského vzostupu je Hofgen osamoteným a vnútorne rozdvojeným mužom, vydaným na milosť a nemilosť nacistickej moci, ktorej slúžil. Film režiséra Istvána Szabóa získal Cenu FIPRESCI a Cenu za najlepší scenár na 34. MFF v Cannes 1981, aj Oscara ako najlepší zahraničný film.
kde: Kino Lumière, Bratislava
kedy: 2. 11. o 18.00
z gauča:
ingeborg Bachmannová - Cesta do púšte (Max)
Ona je poetka, on dramatik, ona trúfalá a zraniteľná, on rovnako trúfalý, ale tak trochu konzervatívny: Ingeborg Bachmann a Max Frisch už boli medzinárodnými hviezdami kultúrnej scény, keď sa prvýkrát stretli v Paríži v roku 1958. A začal sa príbeh vášnivej lásky. V nasledujúcich štyroch rokoch žili medzi Zürichom, jeho rodným mestom, a Rímom, ich adoptívnym domovom. Ale umelecké konflikty a zožierajúca žiarlivosť Maxa Frischa postupne začínajú ničiť harmóniu. Po rokoch sa Ingeborg Bachmann nemôže zbaviť spomienky na lásku k Maxovi Frischovi. Na výlete do púšte s priateľom Adolfom Oplom sa snaží vyrovnať so vzťahom s Maxom Frischom a pomaly sa z neho odpútať. Režisérka Margarethe von Trotta spája časy pred a po ich rozchode. Je to komorný, fragmentárny film o nádeji na lásku a rešpekt v literatúre aj v živote. Film mal premiéru na minuloročnom Berlinale, v hlavnej súťažnej sekcii. V jednej z kritík čítame, že ide o: „vďačnú, v neposlednom rade veľmi fotogenickú filmovú metaforu všetkého, čo zostalo vo vzťahu nenaplnené. Ale práve preto, že tento symbolický zámer presvitá cez obrazy tak jasne, efekt je zmysluplnejší ako poetický.”
pád domu Usherovcov (Netflix)
Dušičkové dozvuky si ešte žiadajú Edgara Allana Poea. Hororová séria Mikea Flanagana z minulého roka vychádza z najslávnejších Poeových poviedok, ktoré prenáša do súčasnosti. Usherovci sú rodina vlastniaca skorumpovanú farmaceutickú spoločnosť, ktorú začína dobiehať temná minulosť. Každý diel je inšpirovaný iným Poeovým textom a vrcholí, ako inak, Havranom, napokon aj podoby meniaci démon Verna je anagramom slova raven (havran). Je to dokonalá pitva jednej rodiny a sveta, ktorý predstavuje. Je ľahké nájsť analógiu medzi filmovými Usherovcami a drogovým klanom Sacklerovcov. Obaja predávajú návykové pilulky pre obscénne zisky. A teraz sú obaja na Netflixe (miniséria Zabijak). Moderný Poe, ktorý komunikuje s dneškom.
na počúvanie:
the Cure: Songs of a Lost World
Tak už je vonku. A je skvelý. A keď už Poe, tak zo všetkých pochvalných kritík vyberáme: “Smrť matky, otca a brata skladateľa The Cure prenasleduje „Lost World“ podobným spôsobom, ako Poeovo odlúčenie od jeho mladej mŕtvej manželky Virginie (...) Songs for a Lost World je pre Roberta Smitha tým, čím bola Annabel Lee pre Poea: nepokojne hmatateľné, desivo poetické svedectvo pokoja.”
karl Bartos: The Cabinet of Dr. Caligari
Soundtrack emblémovéh filmu nemeckého expresionizmu, orchestrálna hudba Giuseppeho Beccu sa už dávno stratila, a keď si raz bývalý člen Kraftwerk Karl Bartos film pozrel, začal si predstavovať, aké by to bolo vytvoriť úplne nový soundtrack reprezentujúci 21. storočie. A svoj zámer aj zrealizoval, výsledok je súčasťou digitálne zreštaurovaného filmu.
Karl Bartos je známy svojim obdivom k umeniu Weimarskej éry a s Kraftwerk vytvorili skladbu Metropolis, priamo inšpirovanú filmom Fritza Langa. Hudba ku Caligarimu vychádza z jeho klasických kompozícií ešte z čias pred Kraftverk, a vytvoril k nim nový sound dizajn. Niektoré melódie nadväzujú na tradíciu Bachovho baroka, ranný romantizmus Mozarta, disonanciu Schoenberga, ale aj Stravinského a dramatické opakovania Philipa Glassa. Dokonca je tam pasáž, ktorá by pokojne zapadla do albumu skupiny z klasickej éry. „Tento film má niečo do seba. Bez ohľadu na to, ako často ho sledujete, zachováva si svoje tajomstvá. Kto je šialený a kto nie, zostáva vždy otázkou výkladu,“ hovorí Bartos, pre ktorého je soundtrack k filmu Kabinet Dr. Caligariho prvým dielom filmovej hudby a zvukového dizajnu.
....a musíme si tu dať aj skladbu Ghost Again z albumu Depeche Mode Memento Mori. Akým filmom sa pre videoklip inšpiroval Anton Corbijn je jasné, takže si hneď aj môžete pustiť Bergmanovu Siedmu pečať.
...a keď už memento mori, tak veľkolepé Mozartovo Requiem
na čítanie:
dimitri Verhulst: Mít a být
Román sa začína smrťou. Po smrteľnej autonehode sa na svoje prekvapenie Malodot ocitá na klinike, kde sa musí najprv zbaviť závislosti na živote, aby mohol byť úplne mŕtvy. Ak sa mu to nepodarí, musí prejsť celou svojou existenciou znova, od začiatku do konca, s úplne rovnakým priebehom. S pestrou skupinou spolupacientov absolvuje skupinové terapie a individuálne rozhovory so záhadným vrchným terapeutom, ktorý sa ho snaží prinútiť, aby sa zriekol tej hnusnej závislosti na živote. Spisovateľ Dimitri Verhulst vtipne a výrečne osvetľuje našu konečnosť.
mircea Eliade: Devatenáct růží
Kto v 90. rokoch nečítal Eliadeho Posvätné a profánne? Eliade ale nie je iba historikom náboženstiev, ale aj autorom beletrie. V tejto knihe sa vracia do rodného Rumunska, z ktorého musel emigrovať, a to najmä do rodnej Bukurešti. Dej próz sa tiež často odvíja na pozadí rozbehnutého mechanizmu totalitnej moci, ktorý hľadá nepriateľa aj tam, kde žiadny nie je.
Autor tu udeľuje lekciu, ako prežiť v totalitnom systéme – nenechať sa ním manipulovať, ba naopak manipulovať ním v prospech svojej vlastnej individuálnej slobody. Poslanie týchto próz, vznikajúcich v exile v čase, keď v Rumunsku dochádzalo k postupnému "uťahovaniu skrutiek", vyznieva nakoniec optimisticky: kým budú existovať výnimoční jedinci, schopní zachovať si svoju vnútornú slobodu, ľudstvo bude mať stále šancu.
...a (znova) čítajte aj Melanchóliu vzdoru (László Krasznahorkai), než si jej divadelnú adaptáciu pôjdete pozrieť v januári do trnavského divadla, kde ju pripravuje režisér ROMAN POLÁK. Viac si vypočujte v našom najnovšom podcaste.
... a bez toho aby sme porovnávali román, film a divadlo, tak si ešte dajte Melanchóliu vzdoru aj vo filmovej podobe, tak ako ju nakrútil Béla Tarr, film pomenoval podľa jednej časti románovej predlohy Werckmeisterove harmónie, a sprevádza ho nádherná hudba Tárrovho dvorného skladateľa Mihályho Víga.