do galérie:
34. Mesiac fotografie
Ústrednými témami 34. Mesiaca fotografie sú svetové prírodné dedičstvo a duševné zdravie, teda témy, najmä čo sa týka ekológie, ktoré už dlhodobo rezonujú naprieč umeniami. Ako teda uchopiť tieto témy, ktoré sú v umení často prítomné a spracovávané, aby výstavy priniesli nové zážitky? “Mesiac fotografie je umelecký festival, vyhľadávam autorov, ktorí spracovávajú témy na vysokej umeleckej úrovni, nie iba aktivisticky, ale prinášajú výnimočné veci,” vysvetľuje riaditeľ festivalu Václav Macek. “V rámci aktuálneho ročníka Mesiaca fotografie je to v dvoch rovinách - pozitívnej a kritickej. Chcel som tam mať obe, nezamerať sa iba na katastrofický aspekt ekologickej krízy. Sem patrí výstava Beth Moon a svojim spôsobom aj výstava Petra Áča. Na fotografiách Beth Moon sú stromy z celého sveta, solitéry, vlastne nádherné objekty. Fotografie v sebe nesú tak pocity obdivu a úžasu, ale súčasne aj apel. Pri pohľade na tieto stromy máte pocit organického sveta. A potom sú tu fotografie Petra Áča, na ktorých vidíme ryby v Dunaji. Keď sa dívate na Dunaj, vidíte špinavú, kalnú rieku, ale nevidíte ten svet pod vodou. A on ho nafotil spôsobom, že pôsobia ako sochy, ako šperky, ryby zachytené v momente nehybnosti. Takže to sú dva pozitívne, obdivné pohľady na prírodu. Kritickú rovinu pokrývajú výstavy Cássia Vasconcellosa a Geralda Mansbergera/Marcusa Eisla, obaja idú nad rámec tradičného. Fotografie Cássia Vasconcellosa sú zaujímavou reakciou na nadbytok, blahobyt, na spoločnosť nadbytku. Sú to letecké zábery na miesta vrakovísk starých lietadiel. A to je dôsledok toho, ako žijeme. Masa hrdzavých lietadiel. Fotografi Mansberger a Eisl využívajú satelitné snímky, záznamy obydlí, osídlení, atď, a ich devastáciu. Pred 15-20 rokmi bol veľmi populárny francúzsky fotograf Yann Arthus-Bertrand, ktorý z balóna, alebo vrtuľníka fotil Áziu, Afriku, a videli ste farebné pruhy, najskôr krásne modré, zelené, potom žlté a napoko fialové - a to bola Amazonka, stále viac znečistená. No a oni dvaja to posunuli ešte ďalej, a pôsobí to veľľmi esteticky. V tejto sekcii je ešte výstava Martina Hubu, ktorá pre zmenu prináša experiment, inštaláciu.”
Aby strom upútal pozornosť Beth Moon, musí byť nezvyčajne veľký, výnimočne starý alebo musí mať za sebou pozoruhodný príbeh.
Prostredníctvom tejto série sa Cássio Vasconcellos hĺbkovo zaoberá témou globalizácie a explózie spotrebného tovaru v malom i veľkom.
Druhou témou 34. Mesiaca fotografie je duševné zdravie, na ktorú fokusuje sekcia Vojdi do prázdna. Tri sugestívne výstavy - Matúša Zajaca, Andersa Petersena a Maxa Kandholu ukazujú tri rôzne svety, všetci skrz estetiku čierno-bielej fotografie, každý s ňou ale pracuje iným spôsobom.
Petersenove dielo slúži ako dojímavá pripomienka hraníc vnímania a krásy, ktorú nachádzame na tých najneočakávanejších miestach. Prostredníctvom svojho objektívu Petersen hĺbkovo komentuje ľudský stav zobrazujúci ľudského ducha, hoci aj za múrmi inštitucionalizovanej klietky.
A aj keď výstava Petra Pflüglera je zaradená do sekcie Stredná a Východná Európa, rovnako komunikuje tému, ktorá súvisí s duševným zdravím, je to téma rodinnej traumy. Prenos rodinnej traumy, nevyrovnanie sa s negatívnou minulosťou vo vnútri rodiny, je už nejaký čas témou, ktorou sa umelci zaoberajú, často ako súčasť vlastnej snahy o konfrontáciu, preskúmanie a prijatie rodinnej histórie. Pflügler o tomto cykle fotografií píše: “Keď som mal dva roky, môj otec sa pobral do lesa s tým zámerom, že sa už nikdy nevráti. Moji rodičia mlčali o tomto pokuse o samovraždu takmer 20 rokov. Napriek tomu som pociťoval nevysvetliteľné volanie navštíviť miesto, kde sa to stalo, a na výročie tejto udalosti ma zaplavila vlna smútku. Tento projekt sa začal ako hľadanie stôp po dobre stráženom rodinnom tajomstve. Keď som sa vracal k traume mojich rodičov – k miestam, predmetom a spomienkam, ktoré v podstate neboli moje – zistil som, že táto trauma bola celý čas vo mne. Moje telo si bolo toho vždy vedomé. Toto nie je len príbeh o pokuse o samovraždu. Je o nemožnosti uchovať tajomstvá, o tom, čo povieme, keď sa niečo snažíme skryť. Je o bolesti spôsobenej z lásky, o zložitosti mlčania a o nevysvetliteľnom smútku chlapca. Mami, oci, toto je vaša trauma, zabalená do množstva farebných prikrývok, ktorú ste v láskyplnom objatí nevedomky preniesli na mňa. Budem ju niesť opatrne.”
Peter Pflügler
*Všetky informácie o výstavách nájdete na mesiacfotografie.eu. Tipy na ďalšie výstavy vám ponúkneme opäť o týždeň.
do divadla:
festival slobody: Maďarskí hrdinovia – únikové divadlo
Piati stredoškoláci sa rozhodnú navštíviť špeciálnu únikovú miestnosť, ktorú vedie ich učiteľ v rámci nezvyčajnej hodiny dejepisu. Na scénu vstupujú ľudia s rôznymi charaktermi. Predstavujú záchrancov núdzového obdobia, odporcov nacistov, bojujúcich proti komunistickému prevratu, revolucionárov a bojovníkov za slobodu v roku 1956, maďarských kňazov, politikov a intelektuálov z vlasti, ako aj zo Sedmohradska, Podkarpatska, juhu. Čo spája rozmanité cesty života? Preukázané riskovanie v hraničných situáciách. Drvivá väčšina postáv tohto výberu vystúpila proti obom totalitným ideológiám, nacizmu aj komunizmu, a napriek ich odvahe sú príbehy mnohých z nich širšej verejnosti stále neznáme. Zverejnením ich portrétov čiastočne splácame dlh, aby sme si uchovali pamiatku na obdobia neslobody.
kde: Malá scéna STU, Dostojevského rad 7, Bratislava
kedy: 10. novembra o 19:00
re: Slovenská noc dlhých nožov
Tak trochu rekonštrukcia skutočnej udalosti, tak trochu dokument doby a súčasnosti, v ktorej sa spoločnosť ocitla. Slovenská noc dlhých nožov má tento rok 30. výročie. Pri tejto príležitosti bude pripravený divadelný zážitok, ktorým sa diváci/čky s touto kolektívnou traumou národa pokúsia vyrovnať.
kde: DK Lúky, Bratislava
kedy: 10. novembra o 17:00
do kina:
picasso - rebel v Paríži
Film rozpráva o kľúčovom období v živote maliara, prináša zaujímavý pohľad na jeho dielo a tvorbu a načrtáva portrét komplikovanej osobnosti. Snímka vznikla pri príležitosti 50. výročia Picassovho úmrtia. Prehliadka celého Musée Picasso, ktoré vlastní najväčšiu existujúcu zbierku venovanú maliarovi so 6 000 dielami a 200 000 kusmi archívnych materiálov, film sleduje ale aj Picassove stopy po parížskych štvrtiach, v ktorých žil – od počiatkov v ateliéroch bez kúrenia až po veľké byty v centre mesta a snaží sa o hlbšie pochopenie jeho diela.
kde a kedy: kino Nostalgia - 9. november o 18.00, kino Lumière 10. novembra o 16.10
architektura ČSSR 58-89
Prvý film, ktorý komplexne mapuje architektúru Československa v druhej polovici 20. storočia. Je vyvrcholením viacročného projektu, ktorý zahŕňal obsažnú publikáciu Architektura 58-89 od Vladimíra 518. Po publikácii nasledoval televízny seriál. Celý projekt o stigmatizovaných predrevolučných československých budovách má za cieľ odstrániť vrstvy predsudkov o tzv. komunistickej architektúre a odhaliť stratégie architektonického tvorenia v období, keď bol štát jediným klientom. Napriek tomu v krajine vzniklo mnoho autentických, moderných a inšpiratívnych budov.
z gauča:
nespôsobilý: V mysli Donalda Trumpa (DAFilms)
Trpí Donald Trump duševnou chorobou? Trump je terčom mnohých vtipov, dá sa však vedecky dokázať, že ako prezident najmocnejšej krajiny sveta je nielen nevhodný, ale priam nebezpečný? Dokument ponúka znepokojujúci (no zároveň neúmyselne humorný) pohľad do mysle jednej z najkontroverznejších postáv súčasných dejín. Dr. John Gartner je presvedčený, že Donald Trump nie je obyčajný narcista, ale trpí „zhubným narcizmom“. Gartner vytvoril skupinu lekárov a psychológov, ktorí zastávajú názor, že svet by mal poznať prezidentovu diagnózu. Upozornenie na ňu spracoval do konkrétnej podoby v spolupráci s režisérom Danom Partlandom. Niekoľko odborníkov na duševné zdravie otvorene diskutuje o syndróme extrémneho narcizmu a o tom, prečo podľa nich Donald Trump dokonale zodpovedá tejto diagnóze. Vysvetľujú aj riziká, dôsledky a príčiny prekvapivo veľkej skupiny priaznivcov. Film z r. 2020.
na prahu raja
Howard Taylor, brat známej herečky Elizabeth Taylorovej, na jar roku 1969 vykúpil z väzenia štrnásť mužov, žien a detí odsúdených za to, že prekročili povolenú dobu kempovania na Havaji. Pozval ich na svoj pozemok na ostrove Kauai, kde im poskytol priestor na bývanie. Nasledovala prívalová vlna - a prichádzalo stále viac hippies, surferov a vietnamských veteránov, ktorí vytvorili tábor. Komunita podliehala len jasným zákonom prírody, žila svoj sen bez vlády a zákonov, napriek tomu ju spájalo jedno - túžba po slobode. Čoskoro vznikali domy na stromoch a v nich bývalo už vyše sto ľudí. Fenomén zvaný Taylor Camp sa podobne ako hudobný festival Woodstock stal symbolom doby plnej revolúcii. Bláznivo vyzerajúca skupina v pestrých šatách a s dlhými vlasmi však budila od samého začiatku pozornosť obyvateľov ostrova, až sa v roku 1977 miestni rozhodli, že je čas, aby ostrov opustila...
*K téme filmu aktuálne prebieha fotografická výstava Johna Wehrheima (autora scenára filmu) v galérii Danubiana, ktorá zachytáva život účastníkov Taylor Campu.
na počúvanie:
psí vojáci & Jáchym Topol: Sestra
Pri príležitosti 30. výročia vydania albumu Sestra vychádza vinylová verzia tejto nahrávky, s dobovými fotografiami. Je na ňom 9 skladieb s textami Jáchyma Topola z rovnomennej knihy Sestra, ktorá vyšla v máji roku 1994. Hneď po vydaní knihy požiadal Filip Topol z Psích vojakov svojho brata Jáchyma, či by sa nepodieľal na tomto albume. Úvodná recitácia úryvku knihy prechádza do barokového undergoundu, v ktorom neznie tradičné piano Filipa Topola, ale syntetizátor. Nepokojným tempom bicích Davida Skalu sa prepletá naliehavý saxofón Jiřího Jelínka. Podľa Filipa Topola znamenal album Sestra pre Psích vojakov určitý zlom – v roku 1993 sa po odchode basgitaristu Jana Hazuku skupina takmer rozpadla. Nezvyklé použitie syntetizátora a nevlastných textov znamenalo pre Psích vojakov (s novým basgitaristom Luďkom Horkým) „nové nadýchnutie“.
festival Melos-Étos: Trio Catch
Ak pôjdete na Trio Catch budete počuť virtuózny dialóg odlišných farieb klarinetu, violončela a klavíra. Ich koncerty charakterizuje radosť zo spoločného muzicírovania a neúnavné hľadanie spoločného zvuku.
kde: Moyzesova sieň 1, Bratislava
kedy: 10. november o 19:00
na čítanie:
michal Bystrov: George Voskovec & John Werich: Americká cesta
Ešte nikdy nebol príbeh Jiřího Voskovca a Jana Wericha rozprávaný tak ako v tejto knihe. Autor sa spojil s tímom mladých odborníkov, sledujúcich stopu značky V+W po všetkých svetových archívoch. Výsledkom je spracovanie neuveriteľného množstva unikátnych dokumentov, na základe ktorých je možné rekonštruovať americký príbeh zakladateľov Osvobozeného divadla, aj ich dvorného skladateľa Jaroslava Ježka, doslova deň po dni. Kniha vyvracia sto plus jednu nepravdu, domnienku a mýtus. Ukazuje, čo všetko Jan a Jiří v Spojených štátoch dokázali. Kto z legiend im pomáhal a fandil. A aké veľké méty tu dosiahli. Vydajte sa s Georgom Voskovcom a Johnom Werichom (ako sa za morom podpisovali) z New Yorku cez Chicago do umeleckej kolónie v Pensylvánii. Prežite s nimi rok a pol hrania na scéne divadla v Clevelande, kde uviedli vlastné inscenácie. Podniknite, tak ako oni, dobrodružnú púť od Veľkých jazier cez Midwest až po matku všetkých ciest, U. S. Route 66. A vychutnajte si ich polročný pobyt v Los Angeles.
Ak si myslíte, že svojich milovaných komikov poznáte, kniha Americká cesta vás vyvedie z omylu.
Rozhovor s autorom M. Bystrovom na Vltave
jón Kalman Stefánsson: Žltá ponorka
Nová knižka od Artfora, s anotáciou, ktorej sa proste nedá odolať: Cestou z Keflavíku do Reykjavíku v malom bielom trabante s červenou strechou otec stroho informuje svojho sedemročného syna o smrti matky. Od toho okamihu už nič nie je ako predtým. Chlapcove dni vypĺňajú cnenie, hľadanie odpovedí a piesne Beatles, zatiaľ čo otec pije vodku s Bohom, aby sa vyhol vlastným emóciám a tomu, čo nevyslovené visí medzi ním a synom. O mnoho rokov neskôr, keď starnúci spisovateľ v londýnskom parku vyčkáva vhodnú chvíľu, aby mohol osloviť Paula McCartneyho, sa nespracovaná minulosť dožaduje pozornosti. Vynárajú sa z nej nielen otec s opitým Bohom, ale aj starí susedia z bytovky, horlivý učiteľ z nedeľnej školy, mŕtvi obyvatelia severoislandského cintorína, či stratený priateľ, ktorý sa vrátil z tieňov, aby v Mezopotámii vykopal zo zeme 5000 rokov starú báseň, ktorú zrejme zložil meteorit.
roman Burda: Mionší panoramatic
Všetci ho poznajú z uhrančivých fotografií Josefa Sudka. Atmosféru unikátneho pralesa Mionší zachytilo na svojich snímkach len niekoľko fotografov. S podobným výtvarným citom ako Sudek pristúpil k pralesu Mionší vo svojich poetických snímkach Roman Burda. Jeho vyznanie nespútanej a panenskej prírode tejto prírodnej rezervácie prináša úplne exkluzívna edícia Mionší panoramatic, ktorú tvoria dve výnimočne esteticky upravené a bravúrne vytlačené publikácie.
PLAN.ART vám praje príjemný víkend!