spravidla sa to týka tých, ktorí nielenže existujú v nejakej dobe, ale oni SÚ tou dobou, sú svetom, ktorý nás obklopuje. Pretože našu prítomnosť (a minulosť) nevytvárajú stavby, technológie, ale ľudia. A takto, spolu s nimi, odchádza aj časť sveta, ktorú sme dôverne poznali. Minulý piatok nás opustili Eli Vago a Eva Mosnáková, ktorí prežili hrôzy druhej svetovej vojny a robili svet lepším. A tá posledná veta – robiť svet lepším – na sto percent platí aj pre svetoznámeho míma Milana Sládka, ktorý nás opustil včera.

Jeho priestorom bolo, ako to už u mímov chodí, ticho. To zvýznamňoval svojimi gestami. A možno preto slová používal veľmi skromne, úplne v súlade s tým, aký skromný človek bol. Takto si pred šiestimi rokmi, pri príležitosti jeho osemdesiatych narodenín, zaspomínal František Mikloško.