je to dobrodružné podujatie, Macek nie je jednoduchý súčasník. Robí na spôsob španielskych conquistadorov, ale ako inak by dostal do Bratislavy anglických fotografov Martina Parra a Maxa Kandholu. Ako by pritiahol do Bratislavy Andersa Petersena? A ako inak by vznikla za podivuhodných okolností výstava Roberta Bielika, Rudolfa Filu a Klaudie Kosziby O tradícii a jej spodných prúdoch, spojená s rovnomennou knižnou publikáciou Juraja Mojžiša? 

anders Petersen

Švédsky fotograf Anders Petersen (1944) nie je u nás známy, hoci patrí medzi najvýznamnejších súčasných svetových fotografov. V Bratislave nebol na výstave osobne prítomný, ale poslal osobitný cyklus svojich fotografií, podobne, ako vystavil tohto roku pri príležitosti svojich osemdesiatin v ďalších európskych mestách iné cykly. 

Ingen har sett allt (Nikto to nevidel všetko) je intímna fotografická séria, ktorú Anders Petersen vytvoril v psychiatrickej liečebni v Štokholme, a tvorí obsah tretej knihy trilógie po Fängelse (1984) s fotografiami zhotovenými vo väzení a knihe Rågång till kärleken (1991) zachytávajúcej život v opatrovateľskom domove. 

Anders PetersenAnders Petersen: Inpatient care, Enskede-Skarpnäcks psykiatriska sektor, 1995.

Tentokrát mal u nás šťastie, jeho výstavy sa ujala Jana Rajcová, ktorá napísala text do katalógu Mesiaca fotografie, opatrila a otvorila jeho výstavu: „Petersen je známy svojimi surovými, nefiltrovanými portrétmi ľudí a čiernobielymi kompozíciami, ktoré evokujú nadčasovosť a univerzálnosť diela, siahajúceho poza hranice viditeľného.