kam do galérie:
34. Mesiac fotografie: Kolorovaná fotografia II
Výstava predstavuje fenomén kolorovania stereofotografií, kde sa vnášanie farby uplatňovalo zo všetkých fotografických techník v prvých 100 rokoch fotografie najčastejšie. Práve kolorovanie pri stereofotografiách umocňovalo priestorový vnem a dávalo ilúziu skutočnosti. Výstava v origináloch približuje knihu Farebná fotografia 19. storočia, ktorú vydalo Národné technické múzeum v Prahe na začiatku roku 2024. Kolorovanie stereofotografií existuje v troch variantoch, a to podľa druhu podkladu: kolorovanie daguerrotypiia ambrotypií, kolorovanie pozitívov na papieri a kolorovanie diapozitívov na skle. Na každom z podkladov sa aplikovali odlišné spôsoby kolorovania. Najstaršou formou stereofotografií na papieri je kolorovanie na priehľad, u ktorých v rámčekoch s vyrezanými okienkami bola aplikovaná farba viditeľná iba v prechádzajúcom svetle, zatiaľ čo v dopadajúcom svetle sa dvojica snímok javila ako monochromatická. Čím je stereofotografia staršia, tým honosnejšiu má vonkajšiu adjustáciu. Ku koncu storočia sa dvojice fotografií kopírovali priamo na fotografický kartón spolu s textom. Prezeranie stereofotografií sa stalo v druhej polovici 19. storočia obľúbenou zábavou a stereofotografia tak mala zásadný význam pre premenu fotografie na komunikačný prostriedok. Priniesla obrazové vnemy takej šírky, aká dovtedy nemala obdobu. Bohatosťou námetov so stereofotografiám nevyhla žiadna z ľudských činností. Sú teda nesmierne zaujímavým prameňom poznania súčasného životného štýlu. Výberom ľúbivých motívov sa stereofotografia začlenila do oblasti populárnej kultúry, bola prvým fotografickým prostriedkom tvoreným pre masovú spotrebu.
kde: Stredoeurópsky dom fotografie - Galéria Martina Martinčeka
kedy: denne okrem pondelka: 13.00 - 18.00
josef Koudelka: Ruiny
Fotografie najnovšieho súboru Josefa Koudelku vznikali dlho, ako je napokon pre autora typické. Pochádzajú z rokov 1991 až 2017 a mapujú viac ako dve stovky archeologických miest vrátane Albánska, Alžírska, Bulharska, Egypta, Francúzska, Chorvátska, Talianska, Izraela, Jordánska, Cypru, Libanonu, Líbye, Maroka, Portugalska, Grécka, Sýrie, Španielska, Tuniska a Turecka.
Ľudskou činnosťou poznamenaná krajina sa prelína celým dielom Josefa Koudelku. Niekedy ako hlavná téma, inokedy ako spodný prúd prechádza väčšinou jeho súborov. V mnohých z nich Josef Koudelka sledoval výraznú civilizačnú zmenu, ako ťažký priemysel, ktorý dominoval európskej kultúre najmenej jeden a pol storočia, zaniká alebo odchádza do krajín tretieho sveta. V týchto krajinách sa ľudia objavujú len sporadicky. Sledovaná je predovšetkým ich interakcia s krajinou, ako ju človek výrazne pretvára industriálnou činnosťou alebo svojimi konfliktami. Sú to krajiny antropocénu.
Je dobré si pripomínať, že pamiatky a archeologické náleziská nie sú len atraktívne miesta globálneho turizmu. Tieto zvyšky monumentálnych stavieb sú tiež stelesnením mocenských ambícií ľudí, ktorí tu boli pred nami. Často vznikali ťažkou prácou otrokov a ako výsledok obchodov a vojen.
kde: Uměleckoprůmyslové museum, 17. listopadu 2, Praha
kedy: okrem pondelka 10.00 - 18.00 (v utorok do 20.00)
2x o ženách:
bara Podola: Strhnime oponu násilia
„Táto výstava vznikla z hlbokej osobnej skúsenosti ženy, ktorá pred dvadsiatimi rokmi zažila násilie vo vzťahu. Jej odvaha podeliť sa o svoj príbeh sa stáva inšpiráciou pre nás všetkých. Výstava pozostáva zo série fotografií, ktoré zobrazujú spektrum emócií zoči-voči násiliu zo strany blízkych, a to prostredníctvom umeleckého stvárnenia profesionálnymi herečkami a hercami z umeleckého súboru Slovenského národného divadla. Herečky a herci, ktorí sa podieľajú na projekte, nestvárnili svoju osobnú skúsenosť. Ich úlohou bolo prostredníctvom svojho talentu a empatie vizuálne stvárniť emócie ľudí, ktorí si týmto utrpením prešli. Herecké stvárnenie umožňuje divákovi nahliadnuť do vnútorného sveta ľudí, ktorí zažívali násilie – sveta, ktorý je zároveň plný odvahy, nádeje a túžby po zmene. Cieľom výstavy nie je zobraziť násilie explicitne. Práve naopak, prostredníctvom hereckého prejavu som sa snažila zachytiť emocionálnu silu, ktorú si vyžaduje každodenný boj obetí za svoju slobodu a vnútorný pokoj. Vizuálne spracovanie kampane k výstave stavia na kontraste červenej farby a skrývania – opona symbolizuje tabuizované otázky a skryté témy, o ktorých je potrebné hovoriť otvorene. Výstavu symbolicky otváram pár dní pred Medzinárodným dňom za odstránenie násilia na ženách (25. november). Verím, že tento projekt podporí spoločenský diskurz a pomôže prekonať bariéry ticha, ktoré túto tému obklopujú. Dovoľme si ponoriť sa do príbehov odvahy, ktoré sa v tejto výstave odkrývajú, a staňme sa súčasťou zmeny, ktorú ako spoločnosť potrebujeme,“ uvádza autorka.
Cieľom výstavy je podnietiť diskusiu o probléme násilia, prevencii, podpore obetí a vyzvať k solidarite s tými, ktorí potrebujú pomoc.
kde: Štúdio 12, Jakubovo nám., Bratislava
kedy: Výstava je pre verejnosť prístupná vždy hodinu pred každým podujatím v Štúdiu 12. Napr. aj v sobotu 7. decembra o 18.00 pred predstavením inscenácie Ohorky.
hana
Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života. Ale aj Tajovského manželka, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. Tiež bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní vlastného života pre ženy. Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami môžeme označiť spisovateľku Hanu Gregorovú. Pri príležitosti 140. výročia jej narodenia pripravilo Múzeum mesta Bratislavy (MMB) v spolupráci s partnermi rozsiahlu výstavu s viacerými líniami a vrstvami. Ide o doposiaľ najkomplexnejší pohľad na životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity Hany Gregorovej bez nánosov a stereotypov. Kľúčovou súčasťou tejto časti výstavného projektu sú autentické predmety, nábytok i diela z osobnej pozostalosti Hany Gregorovej a jej manžela Jozefa Gregora Tajovského. “MMB bolo prvou pamäťovou inštitúciou, ktorej Dagmar Prášilová Gregorová, jediná dcéra Hany a J. G. Tajovského, darovala predmety po svojich rodičoch, ktoré sa viazali k ich pobytu v Bratislave. Tie sa stali základom novozaloženej zbierky Literárny fond a zároveň je tento korpus, ktorý predstavuje naše múzejné ‚rodinné striebro‘, aj jadrom výstavy HANA,“ približuje Daniel Hupko, kurátor literárnych zbierok MMB a člen kurátorského tímu výstavy.
kde: MMB - Apponyiho palác, Bratislava
kedy: okem pondelka 10.00 - 18.00
do divadla:
jedným dychom: Krehkosť
Dve ženy v slovách a pohyboch ich vnútorného sveta. “Nemám rada krehké vzťahy. Najhoršie je, že nevieš, ktoré to sú, kým ich nerozbiješ. Tie, ktoré zničí jedna, jediná chyba…Hlučný hnev, tichý hnev, všetok hnev búra a ničí všetko krehké. Lásku poznám ako dusivú a manipulatívnu okolnosť, ktorá denne kontroluje, či si ju zaslúžiš. Neľutujem sa, som veľká, obratne fingujem boj. Nie sme na to stavané. Môžeš utekať, môžeš sa cítiť na roztrhanie, ale nestane sa to. Okamih tesne pred výbuchom je tak únavný. Tak ukrutne únavný. Ale budeš chcieť ho zažiť. Opäť sa rozbehnúť.”
kde: A4 - priestor súčasnej kultúry, Bratislava
kedy: 7. decembra o 20.00
slovenská nedeľa v Činohre SND:
akcia B - rozprávanie o mlčaní
Akcia B je názov konkrétnej dejinnej udalosti (1952 – 1953), v ktorej sa jedna samu seba privilegujúca politická strana (komunistická) rozhodla, silne inšpirovaná a aktívne tlačená vzorom vyrovnania sa s triednym nepriateľom uplatňovaným v tridsiatych rokoch 20. storočia v Sovietskom zväze zbaviť tých našich, slovenských „triednych nepriateľov“. Či si to pripustíme, či nie, stala sa jednou z množstva historických ublížení a rán, ktoré v minulom storočí zjazvili dušu Slovenska. Stovky rodín (v niekoľkých generáciách) nespravodlivo a násilne pripravených o bývanie, prácu a napokon aj osobnú minulosť, a teda bytostnú identitu, ďalšia obrovská skupina nevinných ľudí pripravených o schopnosť rozprávať, zdieľať a komunikovať túto otrasnú skúsenosť. Príbeh tejto hry je príbehom jednej obyčajnej rodiny, ktorej meno nepoznáme, ale stáva sa metaforou až príliš konkrétnou, než aby sme si mysleli, že sa nás jej tragédia spojená s absurdnosťou a neľudskosťou Akcie B netýka.
Modrý salón o 19.00
odliv
Javisková báseň o krajine, z ktorej sa odchádza. Text o odlive mozgov a pátraní v štruktúre jeho možných významov. Ako, pred čím, za čím odchádzame? Ako vidíme našu krajinu z perspektívy a ako z jej stredu? Aký je náš koncept domova? Sme Slováci, Slovenky? Sme nimi viac doma alebo za hranicami? Sme nimi vôbec? Nezabývali sme sa na tomto mieste, odkiaľ chceme odísť, až príliš pohodlne? Je koncept našej tzv. malosti potenciálnym katalyzátorom zmeny alebo len uspokojujúcim sťažovaním sa? Autoerotika frflania ako naše poznávacie znamenie? Večná nespokojnosť, ktorá sa málokedy pretaví do aktivity? Vyháňame sa odtiaľto navzájom? Otvárame dvere iným alebo ich zatvárame sami pred sebou? Nie je odchádzanie vlastne refrénom slovenského mýtu?
Štúdio o 19.00
pes na ceste
Pes na ceste je bravúrna literatúra o literatúre, o kultúre, ktorá je previazaná iróniou, nadhľadom, ale i citlivosťou a porozumením. Vilikovský nás Slovákov azda najlepšie definuje: „Moji milí Slováci! Kedy konečne pochopíte, že ak niekto chce Slováka presne podľa svojich predstáv, musí si dať tú námahu a robiť si ho sám?“
Pozvánka od režiséra Dušana D. Pařízka.
Veľká sála o 19.00
do kina:
vedľajšia izba
Ingrid a Martha boli blízke priateľky v mladosti, keď spolu pracovali v rovnakom časopise. Ingrid sa stala spisovateľkou autofikcie, zatiaľ čo Martha sa stala vojnovou reportérkou. Nakoniec ich oddelili okolnosti života. Po rokoch bez kontaktu sa opäť stretávajú v extrémnej, no zvláštne sladkej situácii. “ Vedľajšia izba je môj prvý celovečerný film v angličtine. Moja neistota zmizla po prvej čítanej skúške s herečkami. Ľudia v mojich filmoch veľa hovoria. Spomedzi všetkých naratívnych prvkov sú to herci, ktorí skutočne rozprávajú príbeh. Tilda Swinton a Julianne Moore nesú na svojich pleciach váhu celého filmu. Počas nakrúcania sme mali ja a štáb slzy na krajíčku keď sme ich sledovali. Bolo to veľmi dojemné natáčanie a istým spôsobom požehnané,” povedal pre festival v Benátkach, kde mal film svetovú premiéru a odniesol si z neho aj Zlatého leva za najlepší film, režisér Pedro Almodóvar.
lapili
Od morských prúdov cez temné jaskyne až po sopečné púšte. Lapilli sú intímnou cestou, ktorá zatína hlboko do tvrdej hmoty. Putujúc rozmanitými skalnými krajinami sa režisérka Paula Ďurinová vyrovnáva s náhlou stratou jej starých rodičov. Nečakané zmiznutie odkrýva nový horizont. V rokline sa rozozvučia struny starej autoharfy. Tento vznikajúci ekosystém odhaľuje fázy smútku a perspektívu plnú empatie k minerálom a životu, ktorý už nie je.
z gauča:
milan Sládek (DVD)
Pripomeňte si život a tvorbu svetoznámeho míma vo filme Martina Šulíka. Milan Sládek stál na začiatku 60. rokov pri zrode modernej slovenskej pantomímy, jeho predstavenia priniesli novú divadelnú formu, ovplyvnili mnohých jeho európskych kolegov. Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 emigroval do Nemecka, kde sa usadila a pracoval. Film narába s bohatým archívnym materiálom i výpoveďami umelcových spolupracovníkov, vďaka čomu podáva komplexné svedectvo o osudoch celej generácie slovenských divadelníkov.
návrat domov – Marina Abramović a jej deti (DAFilms)
„Pochádzam z temného miesta, z Titovej Juhoslávie,“ uvádza srbská performerka Marina Abramović v úvode filmu zachytávajúceho jej dojemný návrat. Námetom filmu je jej putovná retrospektívna výstava, nazvaná Upratovačka, ktorá sa končí v Belehrade, jej rodnom meste. Autorka sa zamýšľa nad celým svojím životom: nad dilemami z čias jej belehradskej mladosti, nevydarenými románikmi a zvláštnym druhom osamelosti. V centre stojí fenomén opakovania. Kto sú jeho aktéri?
jsem slavná tak akorát (DVD)
Celovečerný film o hudobnej skladateľke, textárke a speváčke Zuzane Michnovej, speváčke legendárnej skupiny Marsyas. Koláž spomienok, vzácnych archívnych materiálov, hraných scén, výpovedí osobností a záberov z vypredaného koncertu v La Fabrike. Nevšedná strihová skladba prepojená emotívnym rozprávaním a absurdnými situáciami je ako živý bláznivý sen, ktorý sa pred ničím nezastaví. Fantázia a abstraktnosť textov Zuzany Michnovej presakuje po vzore Luisa Buñuela aj do poňatia hraných scén, a tak chvíľami sledujeme doslova obrazová báseň.
na počúvanie:
...než si pustíte film
...pred dvadsiatimi rokmi, 7. decembra 2004, predčasne odišla Zuzana Navarová, pre ktorú bola hudba poslanie
...na koncert Zuby Nehty
7. decembra Sklad hudby Stromoradie, Prešov, 20.00
na čítanie:
milan Sládek, Anton Kret: Umenie okamihu
Milan Sládek postupne zachytil svoje zážitky a príhod, najskôr v podobe monológu, a neskôr sa to isté pokúšal zinterpretovať aj v dialogickej podobe, až to všetko napokon na Maestrovo želanie spracoval jeho bývalý pedagóg do akejsi Sládkiády.
josef Koudelka: Ruiny
Česko-anglická publikácia prináša výber štyridsiatich fotografií sprevádzaných textom francúzskeho archeológa Alaina Schnappa a ním vybranými citátmi cestovateľov, historikov a spisovateľov, ktorí o týchto stavbách v minulosti písali. Kniha vychádza pri príležitosti rovnomennej výstavy. Vo svojom súbore fotografií ruín zachytáva skôr reprezentatívne stavby grécko-rímskeho sveta, dnes premenené iba na pozostatky svojej bývalej slávy. Prežili skazu času, a preto majú silu, ktorou sa Josef Koudelka snažil previesť do obrazu a sprítomniť. Ako k tomu podotýka sám autor: "Ruiny nie sú minulosť, ale budúcnosť. Raz všetko okolo nás budú ruiny."
dustin Pittman: New York After Dark
Fotograf Dustin Pittman vytvoril archív 100 000 fotografií, ktoré zaznamenávajú nočný život v New Yorku v 70. a 80. rokoch. Pittman nebol len pozorovateľom, ale bol aktívnym účastníkom udalostí. Zaznamenl dianie vo Warholovej Factory, VIP miestnosť v Štúdiu 54, rodiacu sa punkovú scéna v CBGB a The Mudd Club, ale aj hnutie za oslobodenie žien v 70. rokoch,. Kniha ponúka intímny pohľad do glam rockového i punkového undergroundu, zlatého veku diskotéky, či do ateliérov najslávnejších módnych návrhárov, ako Halston, Yves Saint Laurent a Calvin Klein. Pittman bol svedkom vzostupu Blondie, Lou Reeda, Iggyho Popa a The Stooges, The New York Dolls, Roxy Music, ako aj významných osobností umenia vrátane Trumana Capoteho. Všetci sú zachytení v spontánnych, nestrážených momentoch.
Prevažnú časť tvoria doteraz nepublikované snímky, sprevádzané Pittmanovými pozorovaniami a spomienkami. Kniha obsahuje úvodnú esej ponúkajúcu objektívny pohľad na Pittmanovu prácu a jej význam ako kroniky hudobnej, umeleckej a módnej scény.
PLAN.ART vám praje príjemný víkend!