do galérie:
Marek Ormandík, Martin Bandžák: Day After
Fotograf Martin Bandžák a maliar Marek Ormandík na spoločnej charitatívnej výstave. 10 fotografií a 10 malieb spolu vytvárajú umeleckú paralelu a tvoria estetickú analógiu dvoch navzájom prepojených autonómnych diel, čo umožňuje vytvoriť vis ‑à ‑vis medzi dielami dvoch umelcov.
kde: Pinakotéka by Magna, Panská 13, Bratislava
kedy: ut - so: 15.00-18.00
Libuše Jarcovjáková: Fotografka
Minulý mesiac vystavovala Libuše Jarcovjáková na prestížnom fotografickom veľtrhu Paris Photo, kde jej fotografie zaujali aj režiséra Jima Jarmuscha a zaradil ich medzi to najlepšie, čo na Paris Photo videl.
Jim Jarmusch a Libuše Jarcovjáková
Aktuálne v Prahe otvorili ďalšiu jej výstavu (veľkú retrospektívu si môžete stále pozrieť v Národní galerii). Výstava ponúka nový pohľad na Jarcovjákovej tvorbu. Expozícia predstavuje aj nové, doteraz nevystavené farebné analógové fotografie z jej dlhodobého projektu Izby a postele. Výstava približuje spôsob, akým fotografka premýšľa o svojej tvorbe.
Prečítajte si rozhovor s Libušou Jarcovjákovou pre plan.art.
kde: Galerie Fotograf, Jungmannova 7, Praha
kedy: po – št: 11.00 – 19.00
Keith Haring v Paríži
Výstava Keitha Haringa nebola v Paríži už viac ako desať rokov. Aktuálne si Haringove diela môžete pozrieť hneď v dvoch galériách. Ak budete cez víkend v Paríži, využite sobotu na ich návštevu, je to už posledná príležitosť. A výnimočná, pretože vo výbere 70 diel sú okrem obrazov aj sochy, bežné predmety, masky a unikátne hlinené nádoby.
kde: Galerie Faubourg 75 (75, rue du Faubourg Saint-Honoré) a Galerie Gradiva (9 Quai Voltaire)
kedy: už iba 14.12. - 11.00 - 18.00
...pozrite si aj krátky film, ktorý pre galériu Gradiva nakrútil Leos CARAX
do divadla:
Slzy Janka Borodáča: Moral Insanity
Divadlo Slzy Janka Borodáča hosťuje v Bratislave. V piatok ste si už mohli pozrieť ich inscenáciu Outcast (rozhovor o nej si môžete prečítať na plan.art) a v nedeľu ešte uvedú monodrámu Moral Insanity, ktorá vznikla na motívy románu Umberta Eca Pražský cintorín. Skúma konšpiračné teórie, antisemitské a rasistické predstavy vychádzajúce z nepriaznivej ekonomickej a spoločenskej situácie a ich odraz v médiách a politike. Moral Insanity. Emočné šialenstvo prežívané s jasnou hlavou, mánia bez delíria, blúznenie bez halucinácií. Psychiatri si už v druhej polovici 19. storočia všimli duševný stav, pri ktorom sa bez zjavnej psychiatrickej príčiny deje niečo zlé v duši človeka.
kde: A4 - priestor súčasnej kultúry, Karpatská 2. Bratislava
kedy: 15. 12. o 20.00
do kina:
Parthenope
Paolo Sorrentino nakrútil filmový opus o ľudskej kráse a zároveň vyznanie lásky rodnému Neapolu. Podmanivá Parthenope možno nie je len ženou, ale mýtom či sirénou. Zrodená z morskej peny v Neapolskom zálive, trávi svoju mladosť hľadaním šťastia, slobody a samej seba.
z gauča:
Sto rokov samoty (Netflix)
My si cez víkend dáme po prvý krát sfilmovaný román Sto rokov samoty. Gabriel García Márquez odmietal poskytnúť práva na sfilmovanie svojho najslávnejšieho diela, zatiaľ čo iné jeho romány sfilmované boli. „Dávam prednosť tomu, aby si čitatelia naďalej predstavovali moje postavy,“ povedal v rozhlasovom rozhovore v roku 1991. Po spisovateľovej smrti predali jeho synovia práva Netflixu a postavy, ktoré si čitatelia predstavovali pri čítaní po takmer šesťdesiatich rokoch dostali konkrétnu podobu, rovnako ako mýtické Macondo. "Naším cieľom bolo ukázať veľmi skutočnú kolumbijskú rodinu, ktorej sa dejú magické veci. Chceme aby sa diváci cítili ako v Maconde," povedala v rozhovore pre BBC Laura Mora, jedna z režisérok série. "Je veľmi ťažké súťažiť s našou vlastnou predstavivosťou. S Buendías, ktorých má každý v hlave. Takže to, čo sme urobili, bola veľmi tvrdá práca na castingu a tiež sme prešli celú Kolumbiu a hľadali nové talenty. A boli tam veľké výzvy, napríklad v románe je veľmi málo dialógov a dalo veľa práce, aby sme mohli vidieť postavy spolu komunikovať," dodala. Pred nakrúcaním prebehol rozsiahly výskum zvykov a tradícií, ktoré boli bežné v Kolumbii v 19. a začiatkom 20. storočia, s cieľom dostať sa čo najbližšie k realite, o akej García Márquez rozpráva vo svojej knihe. “Gabo by seriál bez pochýb sledoval,“ povedal Márquezov syn Rodrigo, ktorý je filmovým režisérom a výkonným producentom seriálu.
na počúvanie:
Tom Waits: Get Behind the Mule
Tom Waits pred týždňom oslávil 75. narodeniny. Či sa dočkáme nového albumu, o tom môžeme zatiaľ iba špekulovať, no v lete Waits predstavil novú verziu skladby Get Behind the Mule z oceňovaného albumu Mule Variations, ktorý vyšiel pred 25. rokmi. V Get Behind the Mule (Spiritual) spieva Waits iba v sprievode elektrického piana Wurlitzer, a zlovestný príbeh o vražde a úteku dostal úplne nový rozmer.
Claire Rousay: The Bloody Lady
Nový soundtrack k legendárnemu Kubalovmu filmu Krvavá pani. Skladateľka elektroakustickej hudby Claire Rousay na svojom albume The Bloody Lady prináša jej hudobnú interpretáciu klasiky slovenského animovaného filmu z roku 1980. Ústredným motívom filmu aj hudby Rousay je srdce a jeho rytmus. “Činnosti obklopujúce srdce sú kľúčové pre príbeh, a práve tep srdca sa stal impulzom pre môj soundtrack,” hovorí Rousay. Jej kompozície sú plné náznakov tajomstva a jemného napätia, pričom využíva každodenné zvuky a nahrávky prírody, ktoré dotvárajú éterickú, no zároveň znepokojivú atmosféru. Rousay používala syntetizátory, klavír, upravené zvuky huslí a rôzne terénne nahrávky, čím vytvorila vrstvené zvukové textúry. Prvé živé uvedenie skladieb sprevádzalo premietanie filmu na Filmovom festivale Gent minulý rok v Belgicku. Skladateľka vystúpila so živou interpretáciou svojho soundtracku, čo umožnilo publiku prepojiť Kubalovu animáciu s jej hudobným štýlom.
...a na plan.art pribudol nový podcast s tanečníkom, choreografom a performerom Jarom Viňarským, ktorý je už roky pojmom na súčasnej tanečnej scéne. Držiteľ “tanečného Oscara”, prestížnej ceny The Bessie Awards, pôsobil dlho v zahraničí, vrátil sa na Slovensko, aby opäť odišiel do Prahy. Stretli sme sa tesne po udeľovaní cien Dosky, z ktorého si odniesol, z pozície režiséra, cenu za Mimoriadny počin v tanečnom divadle za projekt IHOPEIWILL. Rozprávali sme sa teda aj o jeho choreografickej tvorbe, ale i knihomoľstve a inšpirácii slovom, o tele a filozofii, či o sociálnom aspekte tanca a performance.
na čítanie:
Karel Srp: Dialektika revolty / Vliv díla Pabla Picassa v Čechách
Bez vplyvu Pabla Picassa by neexistovalo české moderné umenie v podobe, ako sa rozvíjalo po druhej svetovej vojne. Prijatie jeho najnovšej tvorby malo zásadný význam. Od holubice ako symbolu mieru v päťdesiatych rokoch sa pozornosť presúvala k Picassovým posledným dielam, s ktorými sa mohla verejnosť zoznámiť na niekoľkých samostatných výstavách (1965 a 1967). Súbežne nad Picassom prebiehala zásadná diskusia o povahe realizmu, s ktorým sa vyrovnávala väčšina dobových výtvarníkov, teoretikov a historikov umenia, ako boli Jakobson, Teige, Kramář, Filla, Hoffmeister, Padrta, Mukařovský, Kosík či Garau. Ak sa z kubizmu stával historický jav, najnovšie Picassove polohy vzbudzovali protichodné odozvy, medzi nimi názor, že maľoval pohlavím a nie štetcom. Knihu sprevádza súbor novoobjavených fotografií Dagmar Hochovej, ktoré vznikli počas Picassovej samostatnej výstavy v pražskom Mánese v roku 1967.
...dva francúzske grafické romány podľa skutočných príbehov o právach a slobode žien (zatiaľ iba vo francúzskom origináli)
Marjane Satrapi: Femme, vie, liberté
16. septembra 2022 zmizla 22-ročná Mahsa Amin po tom, čo ju zatkla mravnostná polícia. Bola obvinená z nevhodného nosenia závoja a patrí do dlhého zoznamu obetí politiky iránskeho režimu. Krátko po jej zmiznutí do ulíc Teheránu vyšli tisíce demonštrantov, ktorí skandovali: „Ženy, život, sloboda“. Iránska karikaturistka Marjane Satrapi teraz vzdáva hold všetkým hlasom, ktoré sa postavili proti nespravodlivosti, a opäť skrz svoje dielo vstupuje do služieb sociálnej advokácie. Femme, vie, liberté je kolektívne dielo iniciované skupinou autorov, ktorí sa zaviazali k obhajobe slobody žien v Iráne. Sú to historik Abbas Milani, politológ Farid Vahid, reportér Jean-Pierre Perrin a 17 talentovaných autorov komiksov.
Iránsko - francúzska autorka grafických románov, karikaturistka, ilustrátorka a režisérka Marjane Satrapi je u nás známa najmä (tiež sfilmovaným) autobiografickým dvojdielnym grafickým románom Persepolis, alebo životopisným filmom Rádioaktivita o Marie Curie. Do češtiny boli preložené aj ďalšie jej grafické romány, resp. komiksy, Satrapi uprednostňuje výraz komiks pred pomenovaním grafický román, pretože ako povedala pre The Guardian: „Ľudia sa tak boja povedať slovo komiks. Núti vás to predstaviť si dospelého muža s vyrážkami, copom a veľkým bruchom. Zmeňte to na grafický román a hneď táto predstava zmizne.”
Marie Bardiaux-Vaïente, Carole Maurel: Bobigny 1972
V grafickom románe Bobigny 1972 spolupracujú historička a scenáristka Marie Bardieaux-Vaîente so scenáristkou Carole Maurel, aby pripomenuli prípad 19-ročnej Marie-Claire Chevalier z roku 1972, ktorá sa postavila pred súd v Bobigny za to, že podstúpila v tej dobe nelegálnu interupciu. Štyri ďalšie ženy boli označené za spolupáchateľky. Bobigny 1972 sleduje procesy, ktoré rozdelili národ a je tiež poctou legendárnej právničke Gisèle Halimi. Medializovaný prípad viedol k prijatiu zákona ( tzv. „Loi Veil“), ktorý priznal ženám právo na interupciu. Vo funkcii ministerky zdravotníctva ho v roku 1975 presadila Simone Veil.
