do galérie:
rembrandt, Bruegel a ďalší
Zájdite si cez víkend do Viedne. Kunsthistorisches Museum aktuálne vystavuje, vôbec po prvý krát, Rembrandta. Komplexná výstava Farba a ilúzia ukazuje rozmanitosť majstrovských diel a poskytuje nielen pohľad na holandskú barokovú maľbu, ale približuje aj spoločnú fascináciu Rembrandta a Hoogstratena iluzionistickým klamom a virtuálnou realitou.
Okrem tejto výstavy si Kunsthistorisches Museum môžete pozrieť aj diela Pietra Bruegela. Jeho diela si detailne môžete pozrieť aj online.
kde: Kunsthistorisches Museum, Maria Theresien Platz, Viedeň
kedy: každý deň od 10.00, v sobotu (a vo štvrtok) až do 21.00
marcel Mališ: Koniec srandy
A niečo si nechajte aj po víkende. Marcel Mališ vo svojej tvorbe často reaguje na spoločenské a politické rámce, ktoré definujú našu prítomnosť a nedávnu minulosť. Zaujímajú ho predovšetkým ideológie politických režimov, ich súčasný comeback a jeho podoby v rámci vizuálnej kultúry, autoritárske režimy, ktorých staré tiene naberajú znova ostrejšie obrysy, ako aj mŕtvoly politických myšlienok, o ktorých sme si boli takmer istí, že sú zakopané dostatočne hlboko, ale ktoré sa napriek tomu vracajú s novou silou. Takmer divadelné pozadie expozície v Galérii 19 tvorí na pásy rozstrihaná monochromatická tlač obrazu Vďakyvzdanie českého a slovenského ľudu generalissimovi Stalinovi, ktorého autorskú repliku vytvoril Mališ v rokoch 2020 a 2021 ako jednu zo súčastí Akcie Zet, organizovanej Slovenskou národnou galériou. Išlo o viacvrstvový projekt, ktorý reflektoval obdobie komunizmu formou prednášok, diskusií a…. Mališovej repliky, takmer osemmetrového obrazu, do ktorého bola na miesto oslavovaného diktátora cez projekciu prenesená postava toho, kto práve pred ním stál. Na výstave Koniec srandy sa fragmenty tohto obrazu objavujú v podobe duchov tvoriacich pozadie pre aktuálny spoločenský diskurz, ktorý Mališ svojimi maľbami komentuje.
kde: Galéria 19, Lazaretská 19, Bratislava
kedy: po – pi – 14.00 – 19.00
do divadla:
hirošima, moja láska
Kto videl film Alaina Resnaisa, podľa scenára Marguerite Durasovej, zostal očarený. Novátorskou formou, silou tém(y) a tým, ako je odkomunikovaná. Básňou o láske, o nenávisti a strachu, o pamäti. Po prvýkrát v divadelnom spracovaní. Viac si vypočujte v rozhovore s režisérom Martinom Čičvákom.
kde: Divadlo Aréna, Bratislava
kedy: 21. 12. o 19.00
tajný lodný denník
Oboplávať svet v kôlni. Vstup na palubu nielen pre deti!
kde: Slovenské komorné divadlo Martin
kedy: 21. 12. o 16.00
do kina:
farba granátového jablka
Tak toto je film, ktorý naozaj treba vidieť na veľkom plátne! Výsostne poetické dielo jedného z najvýtvarnejších režisérov Sergeja Paradžanova. Vizuálne podmanivý film, ktorého ústrednou postavou je významný kaukazský básnik a filozof 18. storočia Sajat-Nova, evokuje vo filozofickej rovine úvahy o zmysle života a smrti. Dôslednou štylizáciou obrazov, plných symbolov a mystiky, doviedol tvorca svoje vrcholné dielo ku kompozícii blízkej výtvarnému umeniu, v ktorej každý záber je samostatným maliarskym dielom. „Sledovať film Sergeja Paradžanova Farba granátového jablka je ako otvoriť dvere a vstúpiť do inej dimenzie, kde sa zastavil čas a uvoľnila sa krása. Nič iné sa tejto snímke nevyrovná,“ nechal sa počuť režisér Martin Scorsese, jeden z mnohých obdivovateľov filmového básnika. Svoju tézu, že film nie je pokračovaním divadla, ale výtvarného umenia naplnil práve v tejto snímke. „V chráme filmu sú obrazy, svetlo a realita. Sergej Paradžanov bol pánom tohto chrámu,“ povedal J. - L. Godard.
kde: Nová Cvernovka, Bratislava
kedy: 22. 12. o 18.00
z gauča:
julia Reichert: Odrazové mostíky (Netflix)
Oscarová filmárka Julia Reichert sa zamýšľa nad spoločenskými, ekonomickými a osobnými silami, ktoré viedli k jej kariére priekopníckej dokumentaristky. Julia Reichert, ktorá zomrela po dlhom boji s rakovinou v decembri 2022. Pred smrťou začala zdieľať svoj vlastný príbeh. Po jej smrti film zostrihal a dokončil jej manžel Steven Bognar. Julia tu rozpráva o svojej ceste k filmovej réžii, o radosti z práce v rádiu a o záujme o ženské hnutie, ktorý viedol k nakrúteniu jej prvého filmu Growing Up Female.
karaoke Blues (DAFilms)
Predavačka v supermarkete Ansa je čistá duša a svojou prítomnosťou rozžiari každý priestor, kam vkročí. Šarmantný robotník Holappa žije na ubytovni a rád trávi čas s fľaškou pálenky. Jedného dňa medzi nimi za zvukov rock’n’rollového karaoke preskočí iskra a títo dvaja vydedenci majú konečne šancu na večnú lásku. Dokážu však zdolať nástrahy v podobe nesmelosti, stratených telefónnych čísel, neznalosti mien a adries, náchylnosti k alkoholu a všeobecnej tendencie života klásť prekážky tým, ktorí hľadajú svoje šťastie? Svet svojrázneho fínskeho režiséra je opäť plný suchého humoru, a jeho hrdinovia si tu bežne dávajú šieste druhé pivo. Ďalšie pohladenie po duši od Akiho Kaurismäkiho.
na počúvanie:
mila Haugová, Robert Pospiš & Martin Silay: Srna pozerajúca na Polárku
Poézia Mily Haugovej dostáva nový rozmer. Výber básní je prierezom jej tvorby, a atmosférou sa album stáva priestorom pre stíšenie, i keď Haugovej verše intenzívne vibrujú. “Svet sa nedá zastaviť. Chceli sme nasypať trochu piesku do toho súkolia, nech sa spomalí, zamyslí,“ povedala k novinke poetka, pre ktorú je stále písanie ako dýchanie. Mila dýcha, píše a teraz vám svoju poéziu ponúka vo vlastnom prednese.
Než si vypočujete album, je tu aj náš rozhovor (nielen) o zbierke Dokonalé zviera(nie), za ktorú aj získala cenu za poéziu Zlatá vlna.
God and Eve zahrajú v sobotu v Liptovskom Mikuláši - Diera do sveta, 20.00
2x SQÜRL
some Music for Robby Müller
Hudbu SQÜRL, skupiny režiséra Jima Jarmuscha, poznáme najmä z jeho vlastných filmov. Jednou z výnimiek je soundtrack z r. 2020 k filmu Claire Pijman Living the Light o Robbym Müllerovi, jedinečnom holandskom kameramanovi a básnikovi svetla, ktorý nakrútil takmer 70 filmov, medzi nimi sú napr. snímky Paríž, Texas, Mŕtvy muž, či 24 Hour Party People.
...a v máji tohto roka vyšiel album Music for Man Ray, hudobníci sa vydávajú na zvukový prieskum filmových diel Man Raya. Jarmusch a Logan pristúpili k týmto partitúram ako k spôsobu na vytvorenie priestoru medzi vedomím a nevedomím, realitou a surrealizmom. Výsledný album je živou nahrávkou vystúpenia v parížskom Centre Pompidou vo februári 2023. Slovami Logana: „Je to cesta, na ktorú chceme divákov zobrať a priblížiť im témy v týchto filmoch.“ Jim Jarmusch dodáva: „Sme veľmi hrdí na to, že sme spievodnou kapelou Man Raya.“
na čítanie:
hannah Arendt: Krize republiky
Súbor štyroch textov, v ktorých Hannah Arendt skúma krízové udalosti a vývoj politického života v Spojených štátoch v 60. a 70. rokoch 20. storočia a ako tento vývoj ohrozuje americkú (a všeobecne demokratickú) formu vlády. V úvodnej eseji s názvom „Klamanie v politike“ analyzuje prípad takzvaných „Pentagonských dokumentov“, ktoré odhalili taktiku rozhodovacích procesov na najvyšších miestach americkej politiky počas vojny vo Vietname, a zaoberá sa dôsledkami dnes tak aktuálnej premeny politiky na obyčajnú arénu, v ktorej dochádza iba k vytváraniu určitého obrazu a k budovaniu vzťahov s verejnosťou. Druhý text, ktorý už svojim názvom „Občianska neposlušnosť“ odkazuje k eseji Henryho Davida Thoreaua, sa pokúša o rozbor rôznych amerických protestných a opozičných hnutí na pozadí demokratického právneho systému a americkej tradície odporu a združovania. Vo všeobecnejšej štúdii „O násilí“ Arendtová otvára problém povahy, príčin a významu násilia v druhej polovici 20. storočia a jeho vzťahu k moci, politike a vojne. Doplnkom k tejto štúdii je záverečný rozhovor „Myšlienky o politike a revolúcii“. Vo všetkých týchto textoch síce Arendtová definuje a objasňuje dobové záujmy a obavy Američanov, avšak jej závery a posolstvá práve tak nadčasovo zahŕňajú súčasné problémy demokratických politických systémov.
radka Denemarková: Smrt, nebudeš se báti aneb Příběh Petra Lébla
12. decembra uplynulo 25 rokov od odchodu režiséra Petra Lébla. Vo svojom závete žiadal, aby Radka Denemarková napísala jeho životopis. Podľa autorky sa želania mŕtvych neodmietajú a tak niekoľko rokov pracovala na knihe, ktorá je pokusom o svojbytnú monografiu divadelného režiséra, scénografa, herca, niekdajšieho umeleckého šéfa Divadla Na zábradlí. Súčasne je však pokusom o zmapovanie života nešťastného mladého muža a doby, v ktorej žil. Kniha je tak nielen príbehom Léblovej divadelnej práce: zachytáva premeny dobového vnímania divadla a umenia v širšom kontexte, ale je tiež kronikou prelomu dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. Doby, ktorá Lébla katapultovala na výslnie. Denemarková si však kladie aj otázku, či nešlo iba o „nafúknutú bublinu“, ktorá sa objavila po pustých a ideologicky nekompromisne utváraných rokoch, alebo či čosi podstatné z Léblovho kontroverzného spôsobu práce pretrvalo dodnes. Nevyhýba sa ani extrémnej téze, či Léblova výrazná a nepolapiteľná „image“ nebola „pozoruhodnejšia“ ako dielo samo.
amália Sirotková: Zabudnuté rozprávky
Zabudnite (na chvíľu) na Dobšinského a prečítajte si príbehy Amálie Sirotkovej, zabudnutej autorky, prvej slovenskej rozpávkárky. Vďaka tejto knihe vystupuje z tieňa autority čarovného sveta rozprávok Pavla Dobšinského. Pôvodné texty prepísala a upravila Jana Piroščáková, v knihe tieto rozprávky približuje v širšom kontexte. Vysvetľuje, čo majú rozprávky Amálie Sirotkovej spoločné s inými známymi zbierkami a aké zdroje poznala (Božena Němcová, bratia Grimmovci). “O živote Amálie Sirotkovej vieme veľmi málo, nevieme ani to, ako vyzerala. V tom je čosi symbolicky „kráľovské“, píše Piroščáková.
