vyrastala v rodine, v ktorej sa hovorilo po maďarsky. Slovenčinu sa začala učiť v trinástich. V mnohojazyčnosti a zmesi kultúr videla množstvo príležitostí, ktorých sa chcela chopiť. 

Lily, ako ju volali blízki, bola veľká optimistka, ktorá po sebe zanechala výsledky svojej svedomitej práce, ktorá má význam i dnes. Vyrozprávanie jej príbehu vzdáva hold jej aj jej kolegom. V súčasnosti, keď sú pamäťové inštitúcie vystavené politickému tlaku a uskutočňujú sa v nich neodborné zásahy do ich činností, je to dôležitá pripomienka.

príbeh na pozadí dejín

„Bože, aký je ten dnešný svet pokrúcaný. Tak sa zdá, že už jakživ nedôjdeme k vzájomnému porozumeniu, lebo pomsta rozvráti všetko. A tak málo by bolo treba k pokojnému spolunažívaniu národov. Iba láska a pochopenie, všakver?“  zamýšľa sa Alžbeta Güntherová-Mayerová, ktorej sa podarilo zachrániť mnohé historické pamiatky vrátane kaštieľa Betliar a hradu Krásna Hôrka. Z jej súpisov pamiatok sa čerpá dodnes. Záležalo jej, aby sa zachovali ako národné dedičstvo, aby nepadli za obeť meniacim sa režimom, počas ktorých by sa stratili. 

Robert Tappert

Dejiny 20. storočia boli turbulentné a poznamenané vojnovými konfliktmi a meniacimi sa režimami. Tie priniesli Lily mnohé trpké chvíle a príkoria. V 50. rokoch prišla o manžela, ktorý sa údajne obesil v ilavskej väznici. Dostal sa tam ako intelektuál, ktorý bol podozrivý zo stykov s USA.