marian Jaslovský, redaktor .týždňa

Album Námestie slobody raperov Supu a Veca ma priklincoval, dojal a postavil do pozoru, aká skvelá je to poézia, ako ide so sofistikovanými beatmi a aké je to celé strašne naliehavé a pod kožu idúce. Supa (Moja reč) aj Vec sa od svojich začiatkov zmenili, o tom je titulný track. Dnes sú to kompetentní a zrelí komentátori nášho sveta. Rapujú o našej prítomnosti a nepoznám artefakt, ktorý by ju zachytával lepšie. A dáva aj trocha nádeje. Na jednej strane sú si tvorcovia vedomí, že pol národa nevie, že je lepšie bez Moskvy, ale na strane druhej, ak to bude potrebné, budeme tam: na Námestí slobody. A síce sme backstage Európy, ale: „Slovensko nie je kurva, ktorú chytíš za riť a spraví všetko, čo si myslíš, že by malo spraviť.“ A tiež žijeme najlepší život zo všetkých, lebo iný nemáme: „Ja dôležité v tomto marazme nestratiť tempo a urobiť si pekný deň, ako bol tento.“ Je to na mnohonásobné vypočutie. Skúsené ucho objaví aj sampel z Ursínyho Pevniny detstva či z filmu Samotáři.

Čo sa týka albumov, nekompromisne globálnu kvalitu má debut fantastického, medzinárodne rešpektovaného trubkára Oskara Töröka s prostým názvom Oskar Török Sextet. Mimoriadne kvalitný kus, a to nehovorím o slovenských kritériách. Na druhom albume Niny Kohout Gentle Autopsy ukázala výnimočná autorka, producentka a speváčka svoje schopnosti urobiť naozaj artový alt-pop.