do galérie:
Svätopluk Mikyta: Zber
Výstava podáva rekapituláciu základných tém, ktoré sa v tvorbe Svätopluka Mikytu v poslednom štvrťstoročí objavujú. Súčasťou jeho každodennej tvorivej praxe je kresba. Kresby vznikajú najčastejšie na formát A4, nezriedka v improvizovaných podmienkach a spravidla spontánne „na jeden záťah“. Kresliarsky denník od roku 1997 až do roku 2024 dnes tvorí niekoľko tisíc kresieb, väčšinou datovaných a opatrených názvami. „Viac ako zmena ho formujú opakujúce sa fenomény: klíma, vegetačné obdobie, rytmus akademického roka, ako nelineárny celok, začiatok ani koniec, ale prepojené kontinuum, konečne a zároveň nekonečno,” píše kurátor výstavy Tomáš Pospiszyl a pokračuje k druhej časti retrospektívnej výstavy: „Zemiaky sú pre Mikytu jedným zo symbolov rodného Slovenska, metaforou genetického kódu domoviny. Terén zeme zemiakov je premenlivý, živý aj mŕtvy. Prebiehajú v ňom procesy rastu a hniloby, vzájomne sa prelínajú, sú na sebe závislé. Ak sa v inštalácii kresebného denníka Svätopluk Mikyta v prenesenom zmysle správa ako sedliak, obzerajúci sa späť, čo sa mu v ktorom mesiaci urodilo, v hlavnom priestore Synagógy už priamo pracuje s poľnohospodárskym materiálom.”
kde: Nová synagóga, Žilina
kedy: tento víkend v čase 13.00 - 19.00, od 7. 1. ut - ne: 13.00 - 19.00
TOTO! je Daniela Olejníková - Prerásť knihou
Digitálnu ilustráciu robí množstvo ľudí, prerástla do našej každodennosti, máme ju v oku, stala sa novým normálom, to často používané delenie na „vytvorené rukou“ a „na počítači“ (v podtexte na „vznešené umenie“ a „tak trochu bežné remeslo“) prestalo dávať zmysel. Daniela Olejníková nerobí svoje digitálne ilustrácie tak, že „prekreslí“ na tablete to, čo by mohla dať aj rukou – ona ovládla žáner. Jej diela majú silnú vnútornú logiku, zrkadlia tempo pôvodných príbehov, opakujú prvky, ktoré ich gradujú, ťahajú dopredu...
Výstava je premýšľaním o jej tvorivej ceste: od začiatkov, cez zápisky a postupné skladanie tvarov kníh, makety, knihy čo vyšli v málo kusoch, až po víťazné highlighty na svetových ilustrátorských fórach.
Túto výstavu si síce cez víkend pozrieť nemôžete, galéria nie je cez víkend otvorená, ale môžete si cez víkend aspoň naplánovať jej návštevu, pretože otváracie hodiny sú obmedzené...a prečítať si zatiaľ rozhovor s Danielou Olejníkovou na plan.art.
kde: TOTO! je taká galéria, Moskovská 29, Bratislava
kedy: ut: - st: 15.00 - 19.00, štv: 9.00 - 12.30, 13.30 - 16.00
...za Pollockom k Picassovi
Výstava v Musée national Picasso sa zameriava na Pollockove rané diela (1934 - 1947). Skôr ako začal maľovať technikou drippingu, ktorá mu priniesli celosvetový úspech, Jackson Pollock hľadal svoj vlastný štýl, jeho tvorba z tohto obdobia bola výrazne ovplyvnená umením pôvodných obyvateľov Ameriky a mexických muralistov. Na križovatke kultúr sa Jackson Pollock zaujímal aj o moderných európskych umelcov. Výstava prináša množstvo malieb, rytín, sôch a experimentov, podrobne tak predstavuje obdobie, ktoré bolo laboratóriom pre jeho ďalšiu prácu, obnovením umeleckého a intelektuálneho kontextu.
Už iba do 19. januára.
kde: Musée national Picasso, 5, rue de Thorigny, Paríž
kedy: každý deň okrem pondelka 9.30 - 18.00
Jackson Pollock: Maska
do kina:
Vedľajšia izba
Ingrid a Martha boli blízke priateľky v mladosti, keď spolu pracovali v rovnakom časopise. Ingrid sa stala spisovateľkou autofikcie, zatiaľ čo Martha sa stala vojnovou reportérkou. Nakoniec ich oddelili okolnosti života. Po rokoch bez kontaktu sa opäť stretávajú v extrémnej, no zvláštne sladkej situácii.
Najnovší film španielskeho režiséra Pedra Almodóvara sme už v našich víkendových tipoch mali, ale radi ho opäť dávame do pozornosti tentoraz aj s textom Evy Kopeckej Smrť ako lekcia.
Van Gogh - O obilných poliach a oblačnom nebi
Pútavý film režiséra Giovanniho Piscagliu prostredníctvom osobnej korešpondencie vracia holandského maliara na miesta jeho života – a splieta s ním nie príliš známy osud ženy, ktorá ako jedna z prvých rozpoznala jeho talent. Helene Kröller-Müllerová bola vo svojej dobe najbohatšou ženou v Holandsku. Hoci do umelcovho príbehu zasiahla až po jeho smrti, film ju zachytáva ako jeho integrálnu časť. Preplieta ich korešpondencie a nachádza v názoroch mŕtveho umelca inšpiráciu pre vlastnú dobročinnosť a uvažovanie o svete.
kde: kino Nostalgia, Bratislava
kedy: 4. 1. o 18.00
z gauča:
Jediná holka v orchestru (Netflix)
Krátky dokument o úspechoch priekopníckej kontrabasistky Orin O'Brien – prvej ženy, ktorá sa zaradila medzi stálych členov Newyorskej filharmónie.
Orin O'Brien nikdy nechcela byť stredobodom pozornosti, ale keď ju Leonard Bernstein v roku 1966 najal na plný úväzok ako prvú ženu-hudobníčku do Newyorskej filharmónie, stala sa stredobodom záujmu a fascinácie. Teraz sa 87-ročná Orin obzerá za svojím pozoruhodným životom a kariérou.
Filmárka Molly O’Brien, držiteľka ceny Emmy, zachytáva úžasný prínos svojej tety Orin ako hudobníčky, ako aj jej životnú filozofiu - kľúčom k radosti zo života je hrať druhé husle. “Orin mala život, aký som chcela žiť. Život umelkyne v New Yorku. Nezávislý život ženy. Život zasvätený hudbe, umeniu, tvorbe a učeniu. Chcela som ukázať jej oddanosť, disciplínu a jej praktický a elegantný štýl. Zvládla starnutie lepšie ako ktokoľvek, koho som kedy poznala. Ako to robí? Neznáša, keď ju stavajú na piedestál, ale nemôžem si pomôcť. Súhlasím s Leonardom Bernsteinom: Orin O'Brien je „as impossible as any miracle.“
Teatr Kamila Maćkowiaka: Niżyński (Dramox)
Jedinečná monodráma rozpráva o živote „boha tanca“ – predchodcu moderného tanca, Václava Nižinského. Vo veku 29 rokov bol tanečník kvôli duševnej chorobe hospitalizovaný, a v tom čase začal písať „Denníky“, kto-ré sa stali základom pre toto medzinárodne oceňované predstavenie. Príbeh tanečnej ikony svojej doby, hypnotizujúceho umelca, sa odohráva pred očami divákov v podaní Kamila Maćkowiaka. Tanečník sa vracia k zážitkom, ľuďom, stavom mysle, klamom a víziám.
...čokoľvek od Carlosa Sauru
„V živote som mal šťastie robiť to, čo ma najviac priťahovalo: režíroval som filmy, divadlo, operu a celý život som kreslil, fotografoval a maľoval.“ 4. januára si pripomíname nedožité 92. narodeniny klasika (nielen) španielskeho filmu Carlosa Sauru. Jeho filmy sú dokonalou štúdiou psychických štruktúr, odhaľuje to najlepšie, ale aj to najhoršie čo v človeku je, ponúka hlbokú, ale nefilozofujúca výpoveď. Jeho tvorbu zásadne ovplyvnila občianska vojna a potom Frankova diktatúra / trauma a cenzúra.
K španielskej občanskej vojne sa pravidelne vracal, a stále tvrdil, že ešte nebola poriadne spracovaná. Detstvo tak pre Sauru nie je tým šťastným obdobím, ako sa často prezentuje. Opakovane pranieruje tri opory španielskej spoločnosti - rodina, cirkev, armáda, a to najmä vo filme Anna a vlci. Nemenej silná je aj línia hudobných a tanečných filmov v jeho filmografii. Nakrúcal naozaj do “posledného dychu”, krátko pred smrťou dokončil dokument Steny hovoria o nástenných maľbách – od Altamiry po graffiti. Saurove filmy sú plné metafor a symbolov, obľuboval sny a tematizoval smrť podobne ako Bergman, prirodzene prepájal realitu s fantáziou, ako to dokázal napr. Buñuel. „Zanechal za sebou zásadné dielo pre hlboké zamyslenie sa nad ľudským konaním,“ povedal o Saurovi herec Antonio Banderas.
na počúvanie:
Michael STIPE
4. januára oslávi svoje 65. narodeniny spevák s nezameniteľným vokálom, textár Michael Stipe, líder skupiny R.E.M.. Po rozpade skupiny v r. 2011 najskôr avizoval, že neplánuje už žiadne hudobné projekty, ale postupne sa k hudbe vrátil, vydal viacero sólových singlov a už dlho avizuje aj svoj debutový sólový album. Stipe sa jednoduco nikam neponáhľa. Pri “pandemickej” skladbe No Time For Love Like Now z r. 2020 sa spojil s experimentálnym folkovým duom Big Red Machine (Aaron Dressner, Jus-tin Vernon). Text napísal ešte pred jej začiatkom, ale podľa Dressnera práve v dobe izolácie skladba oveľa viac zarezonovala. A aj keď Stipe rozhodne netrpí nostalgiou, predsa pri počúvaní skladby je tu neodbytný pocit hudobného déjà vu. Krehký, ale silný song.
Zo skladieb R.E.M. vyberáme song E-bow the Letter, ktorý Stipe venoval svojmu zosnulému priateľovi, ktorý zomrel na predávkovanie, hercovi Riverovi Phoenixovi. Bolo to po prvý raz, keď Stipe napísal text bez hudby, pretože slová boli súčasťou listu, ktorý nikdy neodoslal. Skladba bola napokon prvým singlom z 10. štúdiového albumu skupiny New Adventures in Hi-Fi, Stipov spev dopĺňa až šamansky ladený vokál Patti Smith. Skladbu sprevádza videoklip, scény s Patti Smith boli nakrúcané v Prahe. Bol to napokon práve Stipe, ktorý má najväčšiu zásluhu, že sa Patti Smith vrátila k hudbe.
A ak hovoríme o návratoch, skupina minulé leto vzbudila rozruch keď sa 13 rokov po rozpade a 15 rokov po poslednom živom vystúpení opäť stretla, aby zahrali jednu zo svojich najslávnejších skladieb Losing My Religion na slávnostnom uvedení do Siene slávy skladateľov. Kapela trvá na tom, že to bola výnimka a R.E.M. neplánujú návrat. Z koncertu nie je oficiálny záznam, iba videá od divákov.
Milan “Mejla” Hlavsa
5. januára uplynie už 24 rokov od smrti hudobníka, textára a skladateľa, spoluzakladateľa skupiny The Plastic People of the Universe Mejla Hlavsu. Okrem Plastikov hrával aj s ďalšími undergroundovými kapelami - DG 307, Půlnoc či Garáž.
Prečítajte si text Josefa Rauvolfa o debutovom albume PPU, ktorý vyšiel pred 50 rokmi a pustite si skladbu Muchomůrky bílé, Hlavsa zhudobnil jednu z Bondyho básní na počesť bývalej lásky Mirky Kochovej, ktorá spáchala samovraždu po smrti svojho muža, básnika Milana Kocha.
Plastici oslavují, proč se nepřidat
...a ešte jednu klasiku
(nielen) na čítanie:
Michela Stipe: fotograf
Fotografovaniu sa Stipe venuje už od svojich tínedžerských rokov, keď fotil koncerty The Ramones , The Runaways a Queen.
Volume 1
Kniha sa sústreďuje na Stipovo nekonvenčné a hlboko osobné chápanie queerness, spája postavy z jeho vlastného života s postavami americkej histórie a populárnej kultúry. V celej knihe sa formálne kvality obrazov často spájajú poetickým alebo lyrickým spôsobom, čo umožňuje, aby sa medzi subjektami objavili nepravdepodobné juxtapozície a spojenia. Tieto vzťahy presahujú logické asociácie medzi časom, miestom a sociálnymi štruktúrami. Nájdeme v nej fotografie Rivera Phoenixa, Kurta Cobaina či Patti Smith.
Our Interference Times: A Visual Record
Na druhej knihe spolupracoval Stipe so spisovateľom a umelcom Douglasom Couplandom na výskume analóg vs. digitál. Kniha je privátnou zbierkou fotografií, a je úvahou o minulej pamäti a novej pamäti.
Portraits Still Life
Tretia kniha fotografií je uzavretou interpretáciou portrétu 21. storočia. Knihu dopĺňa i Stipov audiokomentár, naskenovaním QR kódu sa otvorí prístup k, slovami Stipea, anekdotám o „výrobe“ a zámere knihy.
Even the Birds Gave Pause
V najnovšej publikácii, ktorá vyšla minulý rok, sa Stipe opäť zameriava na portrét. Tentoraz ale prostredníctvom množstva médií, vrátane sadry, betónu, rotocastových plastov, keramiky, videa a fotografickej tlače. Kniha uprednostňuje proces pred výsledným produktom a zobrazuje sériu rozpracovaných vecí, ktoré pokračujú v skúmaní súčasného portrétovania, inštinktov a abstrakcie. Klasické a konceptuálne formy vytvárajú súdržný celok zo zdanlivo nesúrodých prvkov, ktorý kulminuje v inkluzívnej a ucelenej vízii.
Sigmund Freud: Nová řada přednášek k úvodu do psychoanalýzy
Medzi Freudove najslávnejšie knihy patria Prednášky k úvodu do psychoanalýzy, ktorých prvý rad predniesol medzi rokmi 1915 a 1917 v posluchárni Viedenskej psychiatrickej kliniky. Jeho cieľom bola zrozumi-teľnosť pri výklade základných psychoanalytických pojmov a javov. Freud na tento projekt nadviazal v Novom rade prednášok k úvodu do psychoanalýzy z roku 1933. Freud tu svoje poznatky (napr. náuku o snoch či tému ženskosti) reviduje, dopĺňa a predstavuje okrem iného štrukturálny model psychiky (id, ego, superego). Tým završuje svoje učenie.
Olga Tokarczuk: e. e.
Román patrí k Tokarczukovej raným dielam. Vracia sa v ňom do obdobia pred 1. svetovou vojnou. Autorka inšpirovaná dobovými teóriami o ľudskom podvedomí, freudizmom a módnymi špiritistickými trendmi, použila tieto dobové kulisy ako podklad pre reflexie týkajúce sa materstva, manželstva a úlohy ženy v týchto vzťahoch. V knihe nejde len o pokus prezentovať premenu dievčaťa na ženu, zachytiť čas, v ktorom sa prebúdzajú hormóny a čoraz výraznejšiu úlohu začínajú zohrávať emócie. Príbeh je aj mierne kritickým obrazom doby, fascinovanej Freudovým psychoanalytickým prístupom k človeku.
PLAN.ART vám praje príjemný víkend!