do galérie:
...do ulíc Humenného
Biela noc v Meste kultúry 2024
Bratislava, Košice a aktuálne Humenné. Biela noc premenila centrum mesta na živú galériu súčasného umenia, ktorá ponúkne vizuálne inštalácie a interaktívne diela. Verejné priestranstvá, námestia, Humenský park či nádvorie kaštieľa sú od piatka interaktívnou galériou. „Veľmi ma teší, že sa výber diel z posledných ročníkov predstaví v novom meste a v novom kontexte, obzvlášť teraz, keď je tak veľmi dôležité ukázať dôležitosť kultúry rôznorodej a slobodnej, ako aj dôležitosť spolupráce nezávislej a zriaďovanej kultúry naprieč Slovenskom,“ hovorí riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková. „Umenie je najlepším spôsobom, ako reflektovať dobu, v ktorej žijeme. Biela noc ponúka možnosť zamyslieť sa nad naším okolím, nad aktuálnymi témami a nad výzvami, ktoré nás ako spoločnosť čakajú. Je to platforma pre otvorený dialóg a popularizáciu súčasných foriem umenia,“ dodáva Pacáková.
V rámci Bielej noci môžete vidieť monumentálny mesiac v parku od tvorcov BN Label, rozprávkovú fazuľu od Britov Lukera a Estrellasa, ktorí zhmotňujú street art v nafukovacie objekty, pozriete si animovaný film s ekologickou témou O Ľuďoch a o Zemi od Kriss Sagan. Pavol Truben prináša tému vyhorenia prostredníctvom svetelných jogínov, rozsvieti aj veľmi aktuálny odkaz SOS Kultúra. Nádvorie kaštieľa obsadili Veľké Tučné Diamanty Mareka Kvetana. Budete hľadať svetelný Spirit v interaktívnej mestskej foto-hre, Erik Kuzma a Samuel Schnelly predstavujú svoju novú svetelnú inštaláciu Laser Fragments. Ema Zahradníková a Matej Viskupič ponúkajú dotyk s digitálnou bunkou, animátorky Ové pictures a Rádio FM predstavujú svojho festivalového Panáka_FM. Čakajú vás aj večerné prehliadky u Andrássyovcov, výstava PREČO (UME)NIE?. Základná umelecká škola Petra Breinera pripravila workshop s názvom Lampášik pre moje svetlo a v sobotu od 18.00 do 20.00 si v NERVE budete môcť vytvoriť vlastný svetelný objekt.
kedy: 1. február v čase od 17:00 do 22:00 hod
NIKI DE SAINT PHALLE
V milánskom Museo della Culture (MUDEC) si ešte do polovice februára môžete pozrieť veľkú retrospektívnu výstavu Niki de Saint Phalle, spolu viac ako 110 objektov, doplnených videonštaláciami a filmami. Výstava je rozdelená do ôsmych sekcií, každá sa zameriava na inú etapu umeleckého vývoja de Saint Phalle, od raných terapeutických diel až po monumentálne, architektonické sochy. Výstava reflektuje i jej aktivizmus, zapojenie do verejnej diskusie o právach žien, rasovej rovnosti a ďalších sociálnych a politických témach.
Viac o živote a tvorbe Niki de Saint Phalle si prečítajte na plan.art: HRAVÁ REBELKA: NIKI DE SAINT PHALLE
kde: MUDEC - Museo delle Culture, Via Tortona, 56, Miláno, Taliansko
kedy: ut – ne: 9:30 – 19:30 (vo štvrtok do 22.00
do divadla:
Tajomstvo Santa Vittorie
Adaptácia humoristického románu Roberta Crichtona ponúka temperamentný príbeh o tom, ako nebrať veci vážne, až kým nejde o život. Alebo o víno? Predloha drsnou úprimnosťou, okorenenou sarkazmom a príkrou skratkou pripomína knihy Kurta Vonneguta či Hellerovu Hlavu XXII. Na prvý pohľad ľahká komediálna glosa o nezlomnej talianskej povahe je aktuálnou metaforou o rozličných podobách vzdoru. Prekvapivá zápletka sa rozvíja do čoraz absurdnejších a vážnejších tónov.
kde: Činohra SND
kedy: 1. a 2. 2. o 19.00
Detox mental (Sprievodca suterénom vyššieho vedomia)
Najnovšia inscenácia divadla SkRAT prináša zásadné odpovede na zásadné otázky: Čo tvorí neoddeliteľnú dvojicu, na čo je okrem iného dobrý ejakulát, čo by mal obsahovať Nový svetový poriadok, prípadne čo treba na stavbu novej Noemovej archy. Poskytne tiež rýchlokurz ostrakizácie a odvádzania pozornosti a ponúkne možnosť dozvedieť sa konečne – ako to všetko naozaj je!!!
kde: A4 – priestor súčasnej kultúry
kedy: 1. 2. o 20.00
do kina:
Brutalista
Príbeh vizionárskeho architekta maďarského pôvodu Lászlóa Tótha, ktorý v r.1947 utiekol s manželkou Erzsébet do Ameriky, kde sa mu podarí vybudovať svoj odkaz Zo začiatku je nútený žiť v chudobe, no čoskoro získa monumentálnu zákazku od tajomného Harrisona Lee Van Burena, ktorá všetko zmení. Všetko svoje umenie a talent, ako aj traumy z minulosti a vnútorných démonov vloží do štruktúry, ktorá mu zaručí nesmrteľnosť. Ale len ak sa mu ju podarí dokončiť, ak behom realizácie nezničí seba a všetkých okolo seba. Príbeh človeka, ktorý prežil holokaust a vytvára si nový život má 3, 5 hodiny a je nakrútený na 70 mm film. Film sa sústredí najmä na 50. roky minulého storočia. „Zdalo sa mi, že najlepší spôsob, ako sa dostať k tomuto obdobiu, bolo nakrúcať na materiál používaný v tom istom desaťročí,“ povedal režisér Brady Corbet. V hlavnej úlohe Adrien Brody. Corbet opísal Brutalistu ako „film, ktorý oslavuje triumfy tých najodvážnejších a najdokonalejších vizionárov, našich predkov.“ Film získal Strieborného leva za najlepšiu réžiu na MFF Benátky 2024. Film je aktuálne nominovaný na 10 Oscarov.
Keď život chutí
Dvanásťročný Ben nadovšetko miluje nielen hudbu, ale aj jedlo a varenie. A je to na ňom vidieť. Keď sa však jedného dňa zaľúbi do svojej spolužiačky Kláry, rozhodne sa zhodiť nadbytočné kilá. Na ceste k vysnívanej postave a Klárkinmu srdcu mu pomáhajú najmä kamaráti z kapely a starostlivá mama. Animovaný film režisérky Kristíny Dufkovej, ktorý vznikol na motívy knižného bestselleru Mikaela Olliviera, sleduje s humorom prvé útrapy lásky a nástrahy dospievania.
z gauča:
Posledné večery na Zemi (Edisonline)
Hypnotický romantizujúci neonoir najtalentovanejšieho súčasného čínskeho filmára Gana Biho je magickou meditáciou o priestore a čase i enigmatickou básňou o strate a bolesti, snom utkaným z nespoľahlivej pamäti, melancholicky rozostrenej prítomnosti a minulosti, ktorá možno dokonca ani nebola. Podmanivý rytmus a trúchlivá obrazotvornosť filmu o mužovi, ktorý hľadá svoju dávno stratenú lásku, pripomína ponurejšiu a abstraktnejšiu verziu raných filmov Wonga Kar-waia či vrcholných diel Andreja Tarkovského. Film, ktorý nás zavádza do fantastických ruín provinčného mesta Kaili na juhovýchode Číny, vrcholí vyše 50-minútovým záberom-zjavením, natočeným bez jediného strihu v 3D.
Lapilli (DAFilms)
Od morských prúdov cez temné jaskyne až po sopečné púšte. Lapilli sú intímnou cestou, ktorá zatína hlboko do tvrdej hmoty. Putujúc rozmanitými skalnými krajinami sa režisérka Paula Ďurinová vyrovnáva s náhlou stratou jej starých rodičov. Nečakané zmiznutie odkrýva nový horizont. V rokline sa rozozvučia struny starej autoharfy. Tento vznikajúci ekosystém odhaľuje fázy smútku a perspektívu plnú empatie k minerálom a životu, ktorý už nie je.
na počúvanie:
...opustila nás Marianne Faithfull a keďže si vo februári pripomenieme aj odchod Marka Lanegana, pustite si skladbu They Come at Night, ktorú pre Marianne napísal
Načeva: Jdem temným dnem
Načeva nadväzuje na svoj album Zdivočelí koně, na ktorom zhudobnila verše Pavla Zajíčka, Vladmíry Čerepkovej, Věry Jirousové a ďalších. Na novom albume pridáva ďalších autorov napr. Milana Kocha či Egona Bondyho. Ich tvorba bola pre mnohých súčasťou vnútorného exilu a ako hovorí sama Načeva: „Opravdová poezie je jako perla v uměleckém moři. A je potřebná v našich všedních, stále více těžších a temných dnech.“ Bubeník Zdeněk Jurčík o albume povedal: “Neuchopitelná tekoucí hmota, kterou nelze zkrotit, zaškatulkovat žádným žánrovým šuplíkem, ba dokonce ani pojmem alternativní dílo.” Vyberáme skladbu s textom Milana Kocha.
Annie Ernaux: Mladík/Událost
Vypočujte si dve prózy Annie Ernaux: s hudobným sprievodom Vladivojny La Chia.
na čítanie:
Leszek Kolankiewicz: Svatý Artaud
Monografia uvádza do kontextu Artaudove vízie obsiahnuté v knihe Divadlo a jeho dvojník a aj v iných textoch, jeho hľadanie foriem divadla, ktoré by bolo liekom na - podľa Artauda - choré ľudstvo, chorý svet. Odhaľuje a komentuje paradoxy spojené s jeho osobnosťou a dielom: Artaud je vizionár, ktorý sám nikdy neuskutočnil svoje vízie; sám zrealizoval iba osem výstupov - neúspešných a neprijatých; prenikavý kritik stavu človeka a spoločnosti, ktorého spoločnosť odsunula do blázinca. Navyše väčšina z tých, ktorí sa považovali za jeho nasledovníkov, kopírovala iba povrchné predstavy o Artaudových víziách, bez pochopenia podstaty jeho myšlienok. Jednou zo zásadných tém knihy sú svätí blázni v dejinách, sväté šialenstvo, v ktorom sa napĺňa ideál vnútorne slobodného, autenticky sa prejavujúceho človeka neoddeleného od sveta, prírody, vesmíru, sväté šialenstvo, ktoré je neprijateľné pre spoločnosť a obvykle končí šialenstvom nesvätým, deštrukčným. Kniha je písaná z perspektívy Artaudovej cesty do Mexika v roku 1936, zlomovej udalosti v jeho živote, posledného pokusu nájsť uskutočnenie svojich vízií v tradíciách a kultúre domorodých indiánov - pred definitívnym nástupom psychickej choroby.
Jan Douša: Bob Krčil (1952-1992). Žít, jako by šlo o život
Bohumil "Bob" Krčil, fotograf, dobrodruh a legendami opradená osobnosť českej exilovej kultúry, po sebe zanechal autentický životný príbeh, formovaný neochvejným odhodlaním žiť bez kompromisov vo svete rozdelenom železnou oponou. Potom ako sedemnásťročný v roku 1969 opustil Československo, žil v alternatívnej komúne na juhu Francúzska, neskôr v dedine s tuniskými beduínmi a zdokumentoval starobylú hašišovú kultúru severoindického údolia Kull. S predtuchou nadchádzajúcej katastrofy vytvoril jedinečné fotografické svedectvo o tisícročnej kultúre afgánského Herátu, pár mesiacov predtým ako bol pri sovietskych náletoch v roku 1979 zničený. Základňou sa mu stal New York, kde pripravil dva rozsiahle samizdatové zborníky "Sebráno v New Yorku" s cieľom ukázať živú a tvorivú československú komunitu. Z desiatok rozhovorov s Krčilovými súčasníkmi a z obrovského množstva zozbieraných dokumentov Ján Douša zostavil fundovaný Krčilov životopis. Obrazová príloha prináša veľké množstvo doteraz nepublikovaných vizuálnych materiálov vrátane mnohých nových zväčšenín vytvorených Janom Doušou z dochovaných negatívov.
Alessandro Portelli: Bob Dylan a jeho apokalyptický déšť
Na Dylanovej skladbe „A Hard Rain's A-Gonna Fall“, ktorá vznikla na vrchole folkového obrodenia v 60. rokoch dvadsiateho storočia v čase medzi vybudovaním Berlínskeho múru a karibskou krízou, demonštruje významný orálny historik Alessandro Portelli Dylanovho tvorivého génia. Svojou slávnou piesňou, ktorú si vybrala aj Patti Smith, zastupujúca Dylana pri preberaní Nobelovej ceny, a ktorú časopis Rolling Stone označil za „najväčšiu protestnú pieseň napísanú najväčším protestsongovým pesničkárom svojej doby“, Dylan kreatívne nadväzuje na veľmi starú ľudovú baladu „Záveť otráveného“, ktorej stopy je možné nájsť v Taliansku sedemnásteho storočia a ktorá sa pod názvom „Lord Randal“ rozšírila po celom anglosaskom svete. Dylan teda čerpá z bohatej tradičnej ústnej kultúry, aby vyjadril obavy a úzkosti svojej vlastnej doby. V Dylanovi sa tak tradícia snúbi s modernitou a bez pochopenia jeho vnútorného prepojenia s ľudovou kultúrou nemožno jeho dielo náležite doceniť. Kľúčom k tomuto pochopeniu je práve táto kniha, ktorá Dylana ukáže čitateľovi z prekvapivého, ale o to inšpiratívnejšieho uhla pohľadu.
PLAN.ART vám praje príjemný víkend!