do galérie:
inštitútu konceptuálnej moci / Institutu konceptuálnej moci: SUV (Spoločné umelecké výkony / Společné umělecké výkony)
Intermediálna spoločná výstava Inštitútu konceptuálnej moci / Institutu konceptuálnej moci, ktorí tvoria umelci Palo Čejka, Jan Čumlivski, Juraj Horváth a Tomáš Klepoch. Ich spoluprávca trvá už dlho a ako uviedla Alexandra Kusá: “Ak vystupujú ako skupina, tak je to súčasť umeleckého výkonu, napr. akcia, happening, performance. Pritom robia spolu, konštantne a radi. Najradšej na spontánnych „tvorivých pobytoch“ kde lietajú nápady, ladia spoločnú vlnu, ktorá vyplýva, splýva, prelína sa so životom.” Výstavu síce nemôžete navštíviť cez víkend, ale určite si ju nenechajte ujsť.
Viac o výstave, spoluprácach, ale aj o všeličom inom si prečítajte v rozhovore s jedným z vystavujúcich Palom Čejkom.
kde: Rosenfeldov palác, Žilina
kedy: po – pia 9:00 – 16:00
juraj Horváth: Zázemí I
A na výstavu v Rosenfeldovom paláci nadviažeme pozvánkou na sólo výstavu jedného z Inštitútu konceptuálnej moci - Juraja Horvátha. Výstava ilustrátora a vedúceho Ateliéru ilustrace a grafiky UMPRUM má niekoľko tematických okruhov – alebo skôr tematických množín –, sú to však témy rôznobežné.
Na výstave sú zastúpené okrem iného inšpiračné zdroje aj diela rodiny, priateľov, dokumentácia prebehnutých akcií (cf. Tabook), diela viazané – upravené a upravované knihy (napr. Baobab). Okrem tohto inkluzívneho prístupu k prezentácii tvorby je dôraz kladený aj na proces práce – vytvorením niektorých exponátov priamo pre komplikovanejšie architektonické javy v galérii, ako aj predstavením pracovných postupov a vytváraním diela počas doby trvania výstavy. Kurátorom je ďalší člen “inštitútu” Jan Čumlivski
kde: Galerie Jilská 14, Praha
kedy: st-so: 14.00 – 19.00
L’ART « DÉGÉNÉRÉ » : LE PROCÈS DE L’ART MODERNE SOUS LE NAZISME
...v preklade “Degenerované” umenie: skúška moderného umenia za nacizmu. Výstava umenia nenávideného nacistami. V Mníchove sa v roku 1937 na Hitlerovu žiadosť a s podporou Goebbelsa, konala výstava „Entartete Kunst“ (Degenerované umenie) a boli na nej prezentované diela stigmatizované Treťou ríšou. Spolu 16 558 diel, vytvorených duševne chorými, Židmi, boľševikmi a všetkými tými, ktorí sa ako avantgardní umelci nepridržiavali realizmu oslavujúceho árijskú rasu, medzi nimi i diela od Vincenta Van Gogha, Marca Chagalla či Pabla Picassa Úplný zoznam je dostupný na webovej stránke Victoria and Albert Museum, kompletných 482 strán pôvodného strojopisu. Výstavu údajne navštívilo 2 až 3 milióna ľudí. Významná časť výstavy je samozrejme venovaná Pablovi Picassovi, ktorého kubistický štýl bol rovnako hanobený.
kde: Musée national Picasso, 5 rue de Thorigny, Paríž
kedy: ut - ne: 9.30 - 18.00
do divadla:
slzy Janka Borodáča: Pop Animal
Divadelná štúdia o hraniciach medzi človekom a zvieraťom. Na základe najznámejšieho psychologického experimentu 20. storočia, tzv. stanfordského väzenského experimentu, skúma situačný vplyv a tlak pôsobiaci na človeka pod vplyvom autority, moci, či systému. Je ľudskosť pre človeka úlohou? Môže ktokoľvek z nás vykonať akýkoľvek čin, aj ten najpríšernejší, ak sa ocitne v zlej situácii? Začneme svoju situáciu zneužívať, ak na to máme príležitosť? Staneme sa dobrovoľnými a sadistickými tyranmi?
kde: A4 - priestor súčasnej kultúry, Karpatská 2, Bratislava
kedy: 23. 2. o 20.00
do kina:
helmut Newton: Nehanebná krása
Pre niekoho perverzný a mačistický, pre iného geniálny a podvratný. Helmut Newton bol bezpochyby jedným z najvplyvnejších majstrov módnej fotografie, uznávaný, obdivovaný i zatracovaný. Jeho fotografie žien sú otvorene erotické a vyzývavé a zároveň elegantné a hravé. Tohto roku by berlínsky rodák a svetobežník oslávil stovku; jeho život však v roku 2004 ukončila autonehoda. Newton sa narodil v roku 1920 v židovskej rodine, zažil celý rad historických peripetií 20. storočia, ktoré sa odrazili v jeho diele. V intímnom dokumente Geroa von Boehma vystupujú osobnosti ako Charlotte Rampling, Isabella Rossellini, Hanna Schygulla, Grace Jones, Marianne Faithfull, Claudia Schiffer, Anna Wintour a skladajú sugestívnu mozaiku života a diela svojrázneho muža, ktorý sa nikdy necítil byť umelcom.
kde: kino Nostalgia, Bratislava
kedy: 22. 2. o 18.00
pachová stopa
Predstava, že existuje nestranná metóda, ktorá generuje „pravdu“ na úrovni faktov a dôkazov, môže pôsobiť upokojujúco. Práca s pachovou stopou – neviditeľným súborom stôp prítomnosti človeka na určitom mieste, ktorý dokáže rozpoznať len „nestranný“ pes – na prvý pohľad túto nádej prináša.
Táto metóda využíva nespochybniteľnú citlivosť a schopnosť psov rozlišovať určité látky v stopovom množstve, čo má v mnohých prípadoch svoju relevanciu. Problém však nastáva vo chvíli, keď česká justícia a policajný aparát nekriticky začlenili túto metódu do praxe výkonu spravodlivosti po roku 1989 a povýšili ju na úroveň kľúčového dôkazu. Inými slovami, ak je pachová stopa podozrivého označená ako pozitívna, stačí to na odsúdenie – bez ďalších dôkazov alebo dokonca napriek iným dôkazom. Film Zuzany Piussi sleduje príbehy justičných omylov alebo ľudí, ktorí si odpykávajú dlhé tresty a usilujú sa o obnovu svojho procesu. Prečo neexistujú prípady opätovného otvorenia pochybných rozsudkov, aj keď o metóde pachovej stopy oprávnene pochybujú vedecké kapacity? Ako je možné, že Česká republika je globálnym premiantom v počte vyriešených vrážd a ďaleko predstihuje aj vyspelé západné krajiny?
Film sme už v tipoch mali, ale teraz v sobotu - 22. 2. si Pachovú stopu môžete pozrieť aj s diskusiou v .klube pod lampou o 17.00
Diskutovať budú:
- Vedúci oddelenia pachovej identifikácie odboru kynológie a hipológie Prezídia PZ - kpt. Mgr. Juraj Malík
- plk. v.v. Ing. Bc. Ján Varga, bývalý vedúci
- doc. JUDr. Radovan Blažek, PhD. z Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Praf UK
- Václav Peričevič - predseda spolku Šalamoun, protagonista filmu
- režisérka Zuzana Piusii
Do kina a aj na diskusiu vás pozýva Zuzana Piussi:
online:
V pondelok 24. 2. 2022 vpadli ruské vojská na územie Ukrajiny. Tri roky vojnových hrôz. Pozrite si na DAFilms filmy, ktoré zachytávajú realitu vojny skrz príbehy ľudí, ktorí v nej žijú, aj filmy ktoré s prebiehajúcou vojnou súvisia a čo to rozkrývajú.
čo ste urobili Rusom?
Dokumentárny film zachytáva každodennú realitu ukrajinského národa a ľudí, ktorí sú vo vojnovej krajine odkázaní na pomoc druhých. Príbehy o tom, kde sa končí humanitárna pomoc zo Slovenska a kde sa začína každodenný boj o život na Ukrajine. Každý týždeň odchádza zo Slovenska na Ukrajinu 5 kamiónov s materiálnou pomocou, ktorá sa tam vďaka pátrovi Vitalimu rozdistribuuje od Kyjeva až po charkovskú, odeskú či mykolajivskú oblasť. Do miest, kde žijú tisíce vysídlených ľudí, ale i do miest, kde ľudia žijú vo svojich zničených domovoch. Svet obleteli fotografie Buče, Mariupolu či Iziumu, ale takýchto miest sú na Ukrajine tisíce. Množstvo trosiek a zničených životov…
Prečítajte si aj rozhovor k filmu s Michalom Fulierom a Janou Bučka.
svetloplachosť
Polohraná snímka režisérskej dvojice Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík, ktorá mala svetovú premiéru na festivale v Benátkach, sleduje podoby detstva prostredníctvom dvoch ukrajinských detí, ukrývajúcich sa s rodinami pred bombardovaním v metre zdevastovaného mesta Charkiv. V jedno chladné februárové ráno prichádza dvanásťročný Niki a jeho rodina na charkovskú stanicu metra, aby sa ukryli pred desivou vojnou, ktorá zúri v uliciach ich mesta. Pre Nikiho rodinu sa denné svetlo stáva synonymom smrteľného nebezpečenstva. Chlapec nesmie opustiť priestory stanice, kde žije spolu so stovkami ďalších ľudí, pod neustálou žiarou neónových svetiel. Niki sa bezcieľne túla po opustených vagónoch a nástupištiach, a keď stretne Viku (11), otvorí sa pred ním celkom nový svet. Deti sa postupne zbližujú a spoločne nachádzajú odvahu opäť pocítiť na svojich tvárach lúče slnka.
svedkovia Putinovi
31.decembra 1999 oznámil Boris Jeľcin svoju rezignáciu na post prezidenta Ruskej federácie a za svojho nástupcu menoval premiéra Vladimíra Putina. Týmto osudovým okamihom začína dokument renomovaného režiséra Vitalija Manského, ktorý sa ako dvorný prezidentský kameraman dostal do vnútra kremelskej politiky a prináša tak nečakané svedectvo o začiatku putinovskej éry. Jeho pozícia mu dala dnes nepredstaviteľný prístup k Putinovi, no taktiež k Jeľcinovi a Michailovi Gorbačovovi, ktorý Manskij naplno využil a nebál sa pýtať Putina i nepríjemné otázky. O osemnásť rokov neskôr tento materiál zostrihal, vlastným komentárom reflektuje danú dobu a Putinove jednanie stavia do kontrastu s dianím neskorších rokov. Vznikol tak dokumentárny politický thriller a fascinujúci portrét politika na vzostupe.
Film z r. 2018 je uvádzaný s úvodom od režiséra filmu Vitalija Manského, ktorý reaguje na aktuálne dianie na Ukrajine spôsobené Putinovým režimom.
mir Vam
Mladý fotograf a kameraman Juraj Mravec nakrútil v roku 2016 dôležitú správu o Ukrajine, ktorá sa už v tom čase premenila na bojovú zónu. Filmové rozprávanie prekladané pôsobivými čiernobielymi fotografiami a sprevádzané denníkovým komentárom sa sústreďuje predovšetkým na následky vojny. Z portrétov ľudí z Donbasu skladá obraz zmaru a strachu, ale aj ľudskej vitality, schopnosti prežiť a tešiť sa zo všedných vecí, ktoré im vojna zatiaľ nestihla vziať – rovnako ako im nevzala vieru v lepšiu budúcnosť.
Vypočujte si aj rozhovor s Jurajom Mravcom, ktorý hneď v prvý deň, 24. 2. 2022 vycestoval na Ukrajinu a aj nasledujúce roky odtiať prinášal svedectvá - na fotografiách, aj vo filme Mir Nam (2024)
na čítanie:
andrej Bán: Ukrajinské leporelo
Vo fotografickej publikácii Ukrajinské leporelo sa fotograf a reportér Andrej Bán sústreďuje na aktuálne dianie na území nášho východného suseda.
Ukrajina už roky musí hrdinsky čeliť agresii Putinovho Ruska, to však neznamená, že sa pestrý bežný život v krajine zastavil. Vojna sa dotýka všetkých jeho aspektov. Práve prostredníctvom objektívu Andreja Bána vidíme to, čo je pod týmto vojnovým zovretím živé: ľudské príbehy, za ktoré sa oplatí bojovať. Leporelo je skladačka fotografií zobrazujúcich najmä, ale nielen vojnové udalosti. Fotografie dopĺňa niekoľko reportážnych textov autora.
tomáš Forró: Spev sirén
Reportážna kniha Tomáša Forróa Spev sirén predstavuje monumentálnu cestu do srdca ukrajinského konfliktu, ktorá sa vymyká bežnému mediálnemu obrazu tejto vojny. Podáva jej brutálne zemitý príbeh, ktorého ďalšie kapitoly sa píšu dodnes. Aj preto sa na ňu musíme začať pozerať inak. Bez ružových okuliarov, bez pátosu a mýtov, ktorými je opradená. Tomáš Forró pracuje na celej šírke frontovej línie, v bombardovaných mestách, medzi vojakmi v zákopoch i hladujúcimi civilmi odkázanými na humanitárnu pomoc. Z novinára sa postupne zmenil na humanitárneho dobrovoľníka a neskôr – na priameho účastníka bojových operácií. Kniha Spev sirén však nie je chronológiou bojov, ani výpočtom hrdinstiev či krutostí jednej či druhej bojujúcej strany. Je to bolestivo úprimná sonda do sveta za našimi východnými hranicami. Navštívime v nej všetky bojiská ukrajinského konfliktu, ktoré zažijeme očami ich priamych účastníkov. Či už ide o zanietených bojovníkov alebo dezertérov, kolaborantov a vlastencov, obetí bombardovania i tých, čo rabujú domy a rozkrádajú humanitárnu i vojenskú pomoc. Spoznáte život na územiach okupovaných ruskou armádou, dilemy obyvateľov miest, ktoré sa postupne menia na ruiny, aj vražedné operácie partizánov hlboko v tyle nepriateľa. Precítite hlad, zúfalstvo i bezmocnú nenávisť, ale tiež čriepky ľudskosti, spolupatričnosti a nádeje, ktorá prežíva aj tie najhoršie okamihy.
alexej Navaľnyj: Patriot
Autobiografia lídra ruskej opozície, ktorý za svoje presvedčenie zaplatil životom. Jedna z najočakávanejších kníh roku 2025. Vychádza 16. júna.
Navaľnyj začal písať knihu krátko po takmer smrteľnej otrave v roku 2020. Je to kompletný príbeh jeho života: jeho mladosti, rodiny, odhodlania postaviť sa proti svetovej superveľmoci, ktorá je odhodlaná ho umlčať.
“Táto kniha je testamentom nielen Alexejovho života, ale aj jeho neochvejnej oddanosti boju proti diktatúre – boju, za ktorý dal všetko, vrátane svojho života. Na jej stránkach čitatelia spoznajú muža, ktorého som hlboko miloval a – muža s integritou a neústupčivej odvahy. Zdieľaním jeho príbehu si nielen uctíte jeho pamiatku, ale inšpirujete aj ostatných, aby sa postavili za to, čo je správne, a nikdy nestratili zo zreteľa hodnoty, na ktorých skutočne záleží.“ Júlia Navaľná.
... a ak hovoríme o silných biografiách, 22. februára si pripomíname aj tretie výročie odchodu Marka Lanegana
mark Lanegan: Zpívej pozpátku a plač
Mark Lanegan v nekompromisne napísanej autobiografii hovorí o svojej tvorbe a súčasne rozpráva veľký kus hudobnej histórie, ktorej bol súčasťou a ktorú sám vytváral. Príbeh rockovej hudby v Seattli v 90. rokoch vo všetkých jeho podobách. Hudba, celoživotný boj s depresiami a závislosťou. “Vždycky mě silně fascinovaly zvrácené a podivné věci. Jako čerstvě náctiletý jsem viděl starožitnou fotku muže potetovaného po celém těle a okamžitě jsem se začal sám tetovat jehlou na šití omotanou nití, namáčenou v lahvičce indického inkoustu, kterou jsem ukradl v univerzitním knihkupectví. Byla to neumělá tetování, jako z vězení, ale v okamžiku, kdy jsem uviděl tu fotku, jsem věděl, že jednou jimi budu pokrytý. Když se mi dostala do ruky kniha Williama Burroughse Feťák, bylo mi tehdy jasné, že jednou budu taky závislý na heroinu.” Intímne, drsné, sebakritické v pohľade do každodennosti vášnivého hudobníka a narkomana. Na webe vydavateľa si prečítate okrem iného aj úryvky z recenzií:
“Kniha se čte jako nějaký zhýralý román Charlese Bukowského. Lanegan v ní přechází od hříchu k hříchu, proklíná ty, kteří mu bránili v hudbě, fetování a záletech, a vypráví hrůzné historky o svých slavných přátelích.”
— Rolling Stone
“Šokující a brutální autobiografie.”
— The Washington Post
čo počúvať:
Marka Lanegana
...vybrali sme tematicky:
joža Barinu
V nedeľu 23. februára to bude rok, čo sme sa lúčili s “posledným zo svätej trojice slovenského bigbítu” bluesmanom Jožom Barinom.
...prečítajte si spomienky Lucie Piussi a text Petra Markovského:
...a bodku dajú Pink Floyd
PLAN.ART vám praje príjemný víkend!