fotograf ma požiadal o vstupný príhovor, ktorý na výstave odznel. Uverejňujem ho v plnom rozsahu.

Stanley Procházka je rocková hviezda s fotoaparátom. A zároveň fantastický dokumentarista: Bez neho by sa nezachovala veľká časť našej kultúry – hudby, literatúry. Pretože umenie, to nie sú len artefakty – hudba, knižky, výtvarné diela, ale aj celý ten kvas naokolo, komunity, ľudia. 

Stanley Procházka je dôležitou súčasťou pamäte našej kultúry. S jeho fotkami ožíva doba, udalosti, stretnutia a artefakty sa naplnia novou človečinou.

Akoby bol všade: aj v tom sa prejavuje jeho dokumentaristický talent A ešte jedna vec ma na ňom fascinuje. Sám fotím, hlavne koncerty, a viem, že dobrú fotku vyberám niekedy aj z tridsiatich podobných. Tí na pódiu mi nikam neutečú. V rozhovore pre časopis .týždeň mi Peter hovoril príbeh Viliama Malíka, ktorého dva zábery z otvárania obchodného domu Brouk a Babka – to je neskorší Dunaj – sú ikonické. Neskôr sa pána Malíka pýtal, z koľkých záberov ich vybral. Z dvoch, odpovedal Malík.

Boris Németh

A povedal som, že podobne to má Stanley. Ani pri fotke, akú robil a robí, nebýva čas na reparáty. Dobrá fotka je často aj vecou zhody okolností, lebo pri fotení, a hlavne reportážnom fotení, človek nemá šancu si presne uvedomovať detaily, vybrať si pozíciu, času je vždy málo.