do galérie:
Alex Mlynárčik, Richard Köhler - Permanentné manifestácie IV
Interaktívna výstava grafických interpretácií Alex Mlynárčik v spolupráci s Richardom Köhlerom. Mlynarčikova tvorba vychádza z presvedčenia, že umenie nie je jednorazový akt, ale nepretržitý proces odohrávajúci sa v každodennom živote. Tento koncept sa naplno rozvinul v sérii Permanentných manifestácií, ktoré sa stali jeho umeleckým odkazom. Výstava sa preto neobmedzuje len na prezentáciu diel, ale pozýva návštevníkov stať sa ich súčasťou. Diváci sú vyzvaní, aby do priestoru vložili svoj vlastný odkaz, čím sa zapoja do neustálej prítomnosti umenia – rovnakým spôsobom, akým to Mlynarčik robil počas celého svojho života. Týmto spôsobom výstava prekonáva tradičné hranice vnímania umenia a otvára dialóg medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi umelcom a divákom. Permanentné manifestácie tak nie sú len retrospektívnym pohľadom na Mlynárčikovu tvorbu, ale živým, otvoreným priestorom, ktorý sa neustále mení vďaka tým, ktorí doň vstupujú.
kde: Roman Fecik Gallery, Zámočnícka 8, Bratislava
kedy: ut - so: 14.00 - 18.00
Peter Stanley Procházka: FERO GRIGLÁK 70
Výstava, ktorá má najmä dokumentačnú a pamäťovú hodnotu. Ako v kurátorskom texte píše Marián Jaslovský: “Griglák je slovenský gitarový hrdina, rovnako ako John McLaughlin, Steve Vai či Joe Satriani v zahraničí. To, že si svoju úroveň, podobne ako vyššie zmienení, vie udržať dodnes, teda 50+2 rokov po prvom koncerte Fermaty, dosvedčil s omladenou Fermatou na záver minulého roku. Hovorí, že je to najlepšia zostava, akú kedy mal, s čím musíme napriek silnej konkurencii bývalých zostáv súhlasiť.”
kde: Galéria Martina Martinčeka, Stredoeurópsky dom fotografie, Pepoštská 4, Bratislava
kedy: ut - ne: 13.00 - 18.00
Bob Dylan v Centre Pompidou
Centre Pompidou prechádza rekonštrukciou, ale stále je otvorené a pozýva na výstavy a rôzne aktivity. Aj v súvislosti s filmom Complete Unknow upozorňuje na ikonocký plagát, ktorý nájdete na 5. poschodí. Milton Glaser, legenda amerického grafického dizajnu, navrhol plagát pre Boba Dylana v roku 1966. Plagát bol vytvorený na propagáciu albumu Bob Dylan's Greatest Hits a je inšpirovaný psychedelickou estetikou 60. rokov 20. storočia. Glaser dovtedy navrhol iba tri alebo štyri plagáty a bol relatívne neznámy. Pri tvorbe plagátu čerpal inšpiráciu z autoportrétu od Marcela Duchampa z roku 1957, ktorý zobrazoval umelca z profilu, pohral sa s kontrastmi a premenil Dylanove slávne nepoddajné vlasy na kaleidoskopický vír psychedelických farieb. Táto estetika odrážala kontrakultúrne rockové plagáty tej doby, pripomínajúce kapely ako Grateful Dead.
Glaser tiež uviedol ako zdroj inšpirácie vizuálne efekty secesie, najmä dielo britského umelca Aubreyho Beardsleyho. Plagát bol vložený do obalu albumu, z ktorého sa predalo viac ako šesť miliónov kópií, čím sa plagát rýchlo stal ikonickým. Glaser je považovaný za jedného z najväčších grafických dizajnérov 20. storočia, ktorý stojí po boku osobností ako László Moholy-Nagy, Paul Rand či Herb Lubalin. Je tiež spoluzakladateľom New York magazine a v roku 1977 navrhol dodnes používané logo „I ♥ NY“.
kde: Centre Pompidou, Paríž
kedy: st-ne: 11.00 - 21.00 (vo štvrtok do 23.00)
do divadla:
Divadlo Stoka: Škovránok
Traja herci (Jozef Chmel, Martin Kollár, Peter Tilajčík) a jedna herečka (Michaela Fech) už evidentne počuli dostatok podcastov o budovaní vzťahov a sebarozvoji. Dialógy životných či sexuálnych partnerov väčšinou prebiehajú v cynicko-realistickej rovine, bez hlbšieho citového angažovania sa. Ponúkajú triezvy pohľad na zacyklené partnerstvá, z ktorých sa nedá vyjsť. Dialógy sú racionalizované, ale uchovávajú si isté tajomstvo či pracujú s momentom prekvapenia, ktorý obracia situáciu v prospech opačnej strany. Hoci politickú situáciu jednotlivé výstupy zďaleka obchádzajú, sú založené na manipulatívnosti, nerovnom partnerstve, rôznych patológiách. Posledná inscenácia divadla Stoka, ktorá vznikla v réžii Blaha Uhlára.
kde: Divadlo Stoka, Bratislava
kedy: 2. 3. o 19.00
Městské divadlo Zlín: Kafka na pobřeží
Marec je mesiacom knihy a v zlínskom divadle uvádzajú tento víkend v premiére dramatizáciu jedného z najlepších Murakamiho románov Kafka na pobreží, ktorý do divadelnej podoby previedol Frank Galati. Murakami v divadle je v každom prípade veľká výzva. Dej románu zasadený do japonských reálií má surrealistickú koncepciu s prvkami magického realizmu - fantaskných, nepochopiteľných javov ako aj obyčajných postáv obdarených nadprirodzenými schopnosťami. V príbehu sa miešajú dve paralelné reality. Mladý hrdina je konfrontovaný so stratou blízkej osoby, pocitmi osamenia a hľadaním vlastnej cesty k životu. Réžia: Petr Štindl.
„Osud je občas jako menší písečná bouře, co bez ustání mění svůj směr. Ty se jí snažíš utéct, a tak změníš směr. Ale jakmile to uděláš, bouře změní směr s tebou. … Ta bouře totiž, to jsi ty sám.“
kde: Městské divadlo Zlín
kedy: 1. 3. o 19.00 (premiéra)
do kina:
The Apprentice: Príbeh Trumpa
Príbeh o tom, ako sa mladý Donald Trump dostal k moci prostredníctvom faustovskej dohody s vplyvným pravicovým právnikom a politickým manipulátorom Royom Cohnom. New York, 70. roky 20. storočia. Cohn, vplyvný právnik, ktorý sa preslávil usvedčením manželov Rosenbergovcov zo špionáže a vyšetrovaním podozrivých komunistov z okruhu senátora McCarthyho, vidí v mladom Donaldovi potenciál. Naučí ho, ako získať moc a bohatstvo prostredníctvom manipulácie, zastrašovania a médií.
Becoming Led Zeppelin
Kto už videl, chce znova! Už sme avizovali pri premére a krátko po nej je už aj v našich kinách. Experimentálna filmová odysea Bernarda MacMahona, plná doteraz nezverejnených záberov, vystúpení a hudby, mapuje tvorivý, hudobný a osobný príbeh vzniku Led Zeppelin. Je to vôbec po prvý raz, keď členovia skupiny súhlasili s účasťou na životopisnom dokumente, pretože je zameraný len na hudbu. Príbeh rozprávajú výlučne členovia kapely so zosnulým Johnom Bonhamom (z doteraz nezverejneného archívneho záznamu), film obsahuje nikdy predtým nevidené zábery z prvých amerických a britských koncertov kapely, aj doteraz nepublikovaný materiál z osobných archívov. Ako povedal John Paul Jones „nadišiel správny čas, aby sme po prvý raz povedali svoj vlastný príbeh vlastnými slovami.“
- cez víkend v Cinemaxoch a Cinema City v Bratislave, v stredu ešte raz v kine Lumière a budúcu sobotu v kine Nostalgia
z gauča:
Last and First Men (DAFilms)
Ak vo vás ešte rezonuje film Brutalista, tak sa nechajte uniesť pôsobivou snímkou už zosnulého skladateľa Jóhanna Jóhannsona. Experimentálna audiovizuálna sci-fi báseň je zasadená do ďalekej budúcnosti, v ktorej ľudstvo dospelo k zániku. Hlas Tildy Swinton prehovára z budúcnosti vzdialenej miliardy pozemských rokov a v kombinácii s majestátnou hudbou a čiernobielym obrazom ponúka unikátny filmový zážitok. V ďalekej budúcnosti sa ľudská rasa ocitá na pokraji zániku. Z jej bývalej slávy zostávajú už iba osamelé a surreálne momenty, ktoré vysielajú naliehavé posolstvo do prázdnoty vesmíru. Jediný, posmrtne dokončený film vplyvného islandského skladateľa Jóhanna Jóhannssona je originálnou audiovizuálnou hypnotickou sci-fi básňou, v ktorej sa reálne betónové ornamenty menia na znepokojujúce objekty z ďalekej budúcnosti. Kontrastné čiernobiele zábery 16 mm kamery Sturly Brandth Grøvlena v spojení s majestátnym minimalizmom Jóhanssonovej hudby menia film na unikátny zážitok mimo známy čas a priestor.
Howard Phillips Lovecraft (Český rozhlas: Vltava)
Počúvajte poviedky Vyvrženec, Pickmanův model a Hudba Ericha Zanna od amerického klasika hororových príbehov. Osamelá bytosť prežívajúca v útrobách starého zámku, ktorá chce uniknúť z temnoty starých múrov. Dôkladne budovaná psychologická hra využívajúca všeobecne panujúci ľudský strach z neznáma a nepreniknuteľná. V Pickmanovom modelovi morbídne obrazy maliara nie sú rozhodne dielom jeho fantázie. Umelec našiel zdroj geniálnej inšpirácie, ktorý je poriadne desivý. Posledná poviedka je príbehom študenta filozofie, ktorý je bez peňazí a tak si nájde podnájom v takmer ľudoprázdnom dome, kde žije iba niekoľko starcov. Z podkrovného bytu znie hudba, ktorá ho najskôr desí, ale spev sirén ho čoskoro začne priťahovať. Zoznámi sa s čudáckym nemeckým hudobníkom, ktorého skladba ho tak znepokojuje.
na počúvanie:
Snowy White: Unfinished Business
Snowy White je uznávaný pre svoj oduševnený a jemný prístup k blues rocku. Najnovší Whiteov album sa nesie v podobnom duchu a ponúka deväť skladieb čistého bluesového majstrovstva. Melancholická atmosféra, introspektívne texty, kritikmi označovaný za jeho najpravdivejší album.
overpass: Dependent
Druhé EP začínajúcej indie rockovej kapely z Birminghamu, o ktorej ešte budeme počuť.. „Dependent je cesta dospievania, hľadanie kam vo svete zapadáme, a posúva naše zvukové hranice. Výrobný proces bol pre nás evolúciou, experimentovali sme viac ako kedykoľvek predtým. Tento nový prístup nám umožnil vylepšiť náš zvuk a ukázať, kde sme aktuálne ako kapela.“
na čítanie:
Milan Koch: Básnické a prozaické dílo
Až doteraz bolo Kochovo literárne dielo známe len z troch menších výberov, ktoré vyšli regulárnou tlačou v rokoch 1992, 2006 a 2017, až teraz vychádza vo svojej úplnosti. Kochove básne a prózy boli najprv pod silným vplyvom autorov americkej Beat generation, ale aj surrealizmu, spontánneho, tzv. automatického písania čerpajúceho z podvedomia. Postupne sa však Koch prepracoval k vlastnému, jedinečnému výrazu. Milan Koch sa síce pridružil k okruhu autorov českej undergroundovej komunity sedemdesiatych rokov, ale jeho literárne dielo je vo svojej rozmanitosti a bohatosti natoľko osobité, že sa vzprieča akejkoľvek jednoznačnej klasifikácii.
Juraj Mojžiš: O tradícii a o jej spodných prúdoch
Kniha prináša výber esejí z rokov 1991 – 2021 od Juraja Mojžiša, ktoré sa venujú problémom fotografie a maľby. Mojžiš v jednotlivých kapitolách približuje vo vzájomných interakciách dielo Daniela Fischera, Rudolfa Filu, Roberta Capu, Man Raya, Gerharda Richtera, Petra Župníka, Martina Kollára, Edwarda Hoppera, Sigmara Polkeho, Mira Švolíka, Klaudie Kosziba, Mariána Mudrocha, Roberta Bielika či Henriho Cartier-Bressona. Veľký priestor dostávajú aj úvahy Susan Sontag.
Michael Sorkin: New York New York New York. Co městu prospívá a co mu škodí
Michael Sorkin patrí medzi najbrilantnejších autorov píšucich o architektúre. Vo svojom súbore esejí What Goes Up, v češtine vydanom pod názvom New York, New York, New York, svižne a s humorom, ale pritom s hlbokým vhľadom rozoberá procesy, ktoré z jeho milovaného New Yorku urobili mesto nablýskaných, ale vyprázdnených mrakodrapov a rastúcej nerovnosti. Rozkrýva tu podoby a praktiky týchto procesov od územného plánovania a politických dohôd až po jemné detaily architektonického dizajnu a neváha si pritom brať na paškál nielen developerov, politikov a úradníkov, ale aj slávnych architektov, ktorých stavby sú niekedy viac značkou ako kvalitou.
Nie je však len kritikom, oceňuje mesto, ktoré je budované zdola, v ľudskom meradle a pozostáva z udržateľných, spravodlivých a živých susedstiev, čím nadväzuje na novinárku a aktivistku Jane Jacobs. Hoci sa Sorkinove eseje zameriavajú prevažne na New York a boli napísané v rokoch 2010 až 2017, sú prenosné aj do iných veľkých miest a súčasnosti. Problémy, ktoré glosuje, ako napríklad gentrifikácia, kríza bývania, monetizácia verejného priestoru, bezhlavo uplatňované zahusťovanie, stavanie len pre investície, urbanizmus závislý od automobilizmu a mnohé ďalšie, sú totiž dnes aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým.
PLAN.ART vám praje príjemný víkend!