takto vzniká niekoľko minút estetična, v ktorých je zákonite zakódovaná erotika, vášeň, túžba a začiatok cesty k jej naplneniu.

Nie, nehľadajte v tanečnom folklóre genderovo neutrálny postoj. Ten tam nemôže byť. Táto pohybová, tanečná kultúra vznikala v iných časoch, časti z nej sa udomácnili vo feudálnej dedine, uzatvorenom priestore spoločenstva, ktoré si všetky vnemy, melódie a pohyby prispôsobilo svojmu vkusu, svojim potrebám, svojim témam, ktoré sa tancom mali vyrozprávať. Ten prejav bol v dobe mladosti posledných nositeľov nami poznanej folkovej tanečnej kultúry výsostne súčasným, „contemporary“ ako vyšité. 

Podoba pohybového, tanečného prejavu, ktorú etnochoreológovia našli, skúmali, opísali a analyzovali, je podoba postfeudálnej dediny konca 19. a začiatku 20. storočia. Tanečný folklór v tej podobe, ako ho zakonzervovala feudálna a postfeudálna dedina, zanikol. Dnes je to kultúra tradícií chtivého urbánneho spoločenstva mladých. Je to podoba nádherná, v istých častiach až ohurujúco krásna, inokedy vznešene erotická, niekedy v nej vidíme aj virtuozitu tanečníkov. A je nadovšetko improvizujúca.