vo veku 90 rokov zomrel v piatok (21. 3.) slovenský filmový, divadelný a rozhlasový herec Štefan Kvietik. Pre TASR to potvrdila tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla (SND) Izabela Pažítková.
Štefan Kvietik sa narodil 10. mája 1934 v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš. Ako dieťa túžil po tom, že bude študovať medicínu. K divadelným doskám ho napokon nasmerovali rodičia, ktorí boli divadelnými ochotníkmi.
Prvým krokom Kvietika k herectvu bolo ukončenie štúdia na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave v roku 1957. Kariéru odštartoval v Armádnom divadle v Martine. Od roku 1959 bol členom SND, v ktorom nakoniec strávil polstoročie. Od roku 1984 pôsobil aj ako pedagóg na VŠMU.
Na striebornom plátne sa prvý raz objavil v roku 1960 vo filme podľa knižného námetu Ladislava Mňačka - Smrť sa volá Engelchen a následne aj v komediálnej snímke Skalní v ofsajde. Výraznú filmovú rolu získal Kvietik v snímke Petra Solana Boxer a smrť.
Kritika ocenila Kvietika za úlohu v televíznom filme Martina Ťapáka s názvom Matka. Svoj talent predviedol aj v postave Pirina z Medenej veže. S Emíliou Vášáryovou si zahral vo filme Červené víno. Bravúrne sa zhostil postavy Sama Pichandu z Jakubiskovej filmovej epopeje Tisícročná včela.
Herec bol aj výraznou divadelnou osobnosťou. V rozhlase vytvoril množstvo charakterových, hrdinských a romantických postáv v hrách domácich a zahraničných autorov.
Po roku 1989 vstúpil do politiky. V rokoch 1990 až 1994 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR). Pôsobil ako podpredseda Výboru SNR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Štefan Kvietik získal mnoho cien a ocenení. Umelec bol v poradí štvrtým slovenským hercom, ktorý má na Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave žulovú dlaždicu s vlastným menom.
Správu sme aktualizovali 14:03.
Je také porekadlo, že „o mŕtvych len dobre“. Tak skúsme, so všetkou úctou k majestátu smrti, trochu inak. Pán Kvietik bol skvelý herec. Mal impozantnú postavu, nádherný hlas, pre ktorý ho zbožňovali ženy, ale nielen tie. Ministerka kultúry pani Šimkovičová ťukla do klávesnice a napísala, že „odchod Štefana Kvietika je veľkou stratou pre slovenskú kultúru a filmový svet“. Jeho odkaz podľa nej „zostane navždy živý v našich srdciach a jeho diela budú inšpirovať ďalšie generácie“. Štefan Kvietik však nebol len herec.
Počas Nežnej revolúcie patril medzi tých popredných členov Slovenského národného divadla, ktorí sa netešili na pád komunizmu. Skôr naopak. Neskôr, keď už bolo všetko jasné, sa stal poslancom Slotovej Slovenskej národnej strany a hlasoval za množstvo zlých zákonov. A málo sa hovorí o dobre utajenej časti jeho života – spolupráci so Štátnou bezpečnosťou. ŠtB ho podľa jej záznamov viedla ako spolupracovníka, rezidenta a držiteľa konšpiračného a prepožičaného bytu. Aj toto bola tvár národného umelca a skvelého režiséra. Na to by sa nemalo zabudnúť.
Nech odpočíva v pokoji!
